Milosrdenstvo v čase vojny Irina a Albína, František a Kirill. Kto je tu poslom zmierenia a odpustenia?

Uplynulé dni priniesli dva podnety k zamysleniu sa nad tým, čo znamená byť milosrdný a kde sú hranice milosrdenstva.

Prvý podnet ponúkla veľkopiatková krížová cesta v rímskom Koloseu. Už sme o nej písali, pripomeňme teda, že pôvodný plán Vatikánu bol, aby pri 13. zastavení „Ježiš zomiera na kríži“ spoločne prečítali text zamyslenia Ukrajinka Irina a Ruska Albína. Priateľky, ktoré pracujú v zdravotníckom prostredí v Ríme, mali tiež niesť kríž.

Lenže voči tomuto nápadu sa ohradil líder ukrajinských gréckokatolíkov arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Vyhlásil, že takúto myšlienku považuje za „predčasnú, nejednoznačnú a takú, ktorá nezohľadňuje kontext vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine“.

Výhrady vyjadril aj kyjevsko-žytomyrský rímskokatolícky biskup, aj veľvyslanec Ukrajiny pri Svätej stolici.

Napokon Vatikán čiastočne ustúpil a Irina s Albínou len ticho niesli kríž, pričom text zamyslenia sa skrátil na vety: „Zoči-voči smrti je ticho výrečnejšie než slová. Zostaňme preto v modlitbovom tichu a každý nech sa v srdci modlí za mier vo svete.“

Keď ľudia nechcú hovoriť o milosrdenstve

Polemika okolo krížovej cesty má mnoho vrstiev a vyplývajú z nej dôležité otázky typu: Môžeme hovoriť o milosrdenstve v čase vojny? Kedy máme odpustiť? Aký vplyv má politická rovina na duchovné prežívanie? Sú to zložité a obzvlášť citlivé veci, no môžu nám byť na úžitok. 

Bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko spomenul prípad Iriny a Albíny ako príklad správneho veľkonočného postoja, keď v homílii na Veľkonočnú vigíliu vysvetľoval, čo znamená hľadať živého medzi živými:

„Lebo čo sa ešte viac dá k tomu povedať, že členky dvoch krajín, ktoré sú vo veľkom napätí, odhliadnuc od všetkých parametrov tejto situácie, spolu nesú Kristov kríž? Je to hľadanie živého medzi živými. Toto gesto bolo odpoveďou na túto otázku: budeme hľadať Ježiša len na papieri, v teóriách, Ježiša napísaného v osvedčených starých krížových cestách alebo cez radikálne gesto, ktoré odolá všetkým tlakom?

Dovolíme tomuto gestu, aby živý, zmŕtvychvstalý Kristus víťazil aj nad hnevom a vojnou a toto sa stalo zárodkom a symbolom zmierenia?“ hovoril biskup Haľko v petržalskej farnosti na Daliborovom námestí.

Zdravotné sestry Ruska a Ukrajinka nesú kríž počas veľkopiatkovej krížovej cesty v Koloseu 15. apríla 2022. Foto: TASR/AP

Proces odpustenia a zmierenia pritom nemusí byť pre nás ľudí jednoduchým.

„Chápem, že ľudia šokovaní, traumatizovaní, zranení a nahnevaní vojnou majú problém s milosrdenstvom voči agresorovi. Ježiš vyzýval ľudí k milosrdenstvu, aj keď je to ťažké, ale mal aj pochopenie pre našu krehkú prirodzenosť. Ježiš bol prvý, ktorý prejavil hlboké milosrdenstvo samotným apoštolom a potom to vyžadoval aj od nich,“ delí sa so svojím názorom pre Svet kresťanstva redemptorista a misionár v Litve Rastislav Dluhý.

Podľa neho teraz potrebujú ukrivdení ľudia Božie a naše milosrdenstvo, aby dostali silu odovzdať ho ďalej smerom k agresorovi.

Františkánsky kňaz a misionár milosrdenstva Juraj Andrej Mihály uvádza, že zo psychologického hľadiska pre ľudí postihnutých vojnovým konfliktom, ktorý neustále prebieha, je veľmi náročné uvažovať v kategóriách milosrdenstva.

„Zároveň však tvrdím, že kresťanstvo je celé postavené na fakte Božieho milosrdenstva, a preto kresťan, ak má pevnú vieru, tak sa vždy pohybuje v intenciách milosrdenstva,“ hovorí páter Mihály pre Svet kresťanstva.

Za ďalšiu dôležitú vec považuje to, že milosrdenstvo niekto udeľuje – preukazuje a niekto prijíma. To znamená, že nemôže prijať milosrdenstvo ten, kto oň nestojí – to je jasná biblická zásada, vraví františkán a pokračuje: „A preto sa nemôžeme čudovať nad tým, že ľudia postihnutí vojnovým konfliktom, zvlášť ak ten konflikt trvá, nie sú schopní hovoriť o milosrdenstve.“

Podľa neho sa človek s hrdinskou vierou môže modliť tak ako Ježiš na kríži – a je to aj žiaduce –, ale môžeme od trpiacich nevinných ľudí mechanicky žiadať takéto hrdinské prejavy viery?

Podľa evanjelia máme odpustiť nekonečne veľa ráz. Možno však hovoriť o tom, kedy je vhodný čas na odpustenie?

Redemptorista Dluhý odpovedá, že na odpustenie je vhodný čas vždy, lebo sa môže odohrať aj na jednej strane. Zmierenie si však vyžaduje dve strany. „Obe – odpustenie aj zmierenie – sú veľkým darom, milosťou, ktorú si všetci vyprosujeme, lebo sú často nad naše sily,“ vraví.

Podľa františkána Mihályho biblické „všetko má svoj čas“ platí aj na odpustenie. Poukazuje pritom na dva časy. Jeden čas je v mysli a emóciách, skrátka v duši toho, kto odpúšťa. „Človek nemôže ostať žiť v nenávisti; môžeme žiť s ranami, ale neustála nenávisť nakoniec zožerie tých, ktorí ju pestujú,“ upozorňuje misionár milosrdenstva.

Ako ďalej vysvetľuje, milosrdenstvo uzdravuje najprv toho, kto sa rozhodne odpustiť. A teraz prichádza na rad čas toho, komu má byť odpustené.

Teda vhodný čas je, keď agresor, vinník, nepriateľ začne úprimne ľutovať svoj skutok, vtedy nastáva správny čas povedať: „Odpúšťam.“

„Aj preto, kým je vojnový konflikt aktuálny, nemôžeme nasilu vymáhať gestá a slová odpustenia, milosrdenstva, porozumenia,“ uvádza páter Mihály s tým, že aj z vlastných skúseností vieme, že predčasné odpustenie sa míňa účinku. Poukazuje pritom na hrubú čiaru za zločinmi komunistického režimu.

„Odpustili sme, ale neprinieslo to žiaden efekt. Z protagonistov zlovôle minulého režimu totiž nikto nič neľutoval, a tak sme boli svedkami toho, že poprední činitelia ŠtB, ktorí ničili životy iných ľudí, sa po roku 1990 ocitli často v špičkových a lukratívnych pozíciách, o akých sa bežným ľuďom nesnívalo,“ hovorí františkán.

Odpustenie má teda zmysel, len ak existuje ľútosť. „Preto akési verejné gestá zmierenia sú skôr motivačné a sú pozvaním k modlitbe, ale kým nie je ľútosť na strane násilníka, tak nemôžeme hovoriť o odpustení, pretože nie je prijaté a zločinec oň nestojí,“ uzatvára páter Mihály.

Pápež vyslal Kirillovi signál

Aj v zmysle spomenutých slov o potrebe ľútosti môžeme poukázať na udalosť z piatka, keď pápež František vyhlásil, že sa nestretne s ruským pravoslávnym patriarchom Kirillom.

„Je mi veľmi ľúto, že Vatikán musel odvolať druhé stretnutie s patriarchom Kirillom, ktoré sme mali naplánované na jún v Jeruzaleme. Naša diplomacia však pochopila, že stretnutie oboch strán by v tom čase mohlo viesť k mnohým nedorozumeniam,“ povedal pontifex pre argentínske noviny La Natión.

Letmý pohľad na túto informáciu môže pôsobiť, akoby pápež František mal tvrdé srdce a odmietol viesť bratský dialóg, o ktorom tak často hovorí. Obzvlášť v kontexte milosrdenstva a odpustenia.

Lenže práve stopka plánom na historicky druhé stretnutie s moskovským patriarchom dáva lepšie rozumieť, kedy sa milosrdenstvo má pretnúť so spravodlivosťou a ľútosťou.

Čítajte tiež

Vatikanista Andrea Gagliarducci Situácia sa otočila, teraz je to Kirill, kto sa bude chcieť stretnúť s pápežom

Pavol Rábara

Rozhovor s talianskym novinárom Andreom Gagliarduccim o vzťahoch medzi Vatikánom a Ruskom aj chýbajúcich nuncioch.

Vatikán sa veľmi snažil o ďalšie stretnutie s patriarchom Kirillom, v Katolíckej cirkvi prevláda názor, že väčšinou to komplikovali predstavitelia pravoslávia. Po spustení vojenskej agresie na Ukrajine sa však „karta obrátila“. Zrazu je aktívnejší Moskovský patriarchát, nedávny videohovor medzi Kirillom a Františkom iniciovala práve cirkev v Moskve a medzi vatikanistami sa otvorene hovorí, že vzájomné osobné stretnutie by teraz viac vyhovovalo Kirillovi.

Pápežovi diplomati to však pochopili, a preto júnové stretnutie odmietli.

Patriarcha Kirill totiž naďalej podporuje ruskú agresiu, nehovoriac o niektorých jeho vyjadreniach typu, že ide o vojnu proti LGBTI ideológii alebo že pravoslávna cirkev zadržiava príchod Antikrista.

V sobotu sa síce patriarcha modlil za koniec vojny, opäť ju však neodsúdil. „Nech Pán v prvom rade zmieri našich ľudí na Ukrajine, v Donbase, kde sa stále prelieva krv,“ povedal Kirill.

Stretnúť sa s patriarchom Kirillom v dnešnom kontexte nie je preto zo strany pápeža prejavom slabého milosrdenstva, ale signálom, aby sa druhá strana spamätala.

Naopak, Ukrajinka a Ruska pod krížom Kolosea sú pozvaním k milosrdenstvu, ktoré žije z ľútosti, súcitu a lásky.

Verme, že príde rad aj na Kirilla.