Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K veci Svet kresťanstva
08. máj 2022

Synodálna cesta

Nemecká odpoveď na kritický list sedemdesiatich biskupov

Zlom v Katolíckej cirkvi sa šíri z Nemecka. Čo si o tom myslí pápež František?

Nemecká odpoveď na kritický list sedemdesiatich biskupov

Ilustračné foto: TASR/AP

Pred niekoľkými týždňami napísali sedemdesiati biskupi z celého sveta list predsedovi Nemeckej biskupskej konferencie Georgovi Bätzingovi a vyjadrili rastúce obavy z toho, akým smerom sa uberá nemecká „synodálna cesta“ (k listu odvtedy pripojili podpis aj ďalší biskupi). Bola to najnovšia zo série podobných výziev, ktoré naliehali na Nemcov, aby pribrzdili. Odpoveď biskupa Bätzinga, zverejnená tri dni po pôvodnom liste, však asi žiadnu z týchto obáv neupokojí.

Vlastne sa zdá, že biskup Bätzing sa veľmi nenamáhal na kritiku odpovedať, skôr ju odmietol. Dokonca vyjadril „údiv“, že bratia biskupi majú obavy zo synodálnej cesty, čo je trochu zvláštne, keď uvážime, že len minulý mesiac verejne prejavili podobné obavy aj severskí biskupi, poľskí biskupi (dokonca pri viac než jednej príležitosti), ba aj samotný pápež František.

Podľa Bätzinga sa synodálna cesta „orientuje práveže nie na chvíľkové sociologické teórie či sekulárne ideológie, ale na ústredné zdroje poznania viery: Písmo a Tradíciu, učiteľský úrad cirkvi a teológiu, ako aj na zmysel pre vieru u veriacich a znamenia čias vykladané vo svetle evanjelia“.

„Táto základná orientácia,“ pokračuje biskup Bätzing, „usmerňuje úvahy synodálnej cesty pri starostlivej teologickej reflexii. Nie je teda pravda, že by z Katolíckej cirkvi v Nemecku vychádzalo nebezpečenstvo schizmy.“

Samozrejme, biskupi v nedávnych výzvach nevyjadrovali obavy z toho, že by synodálna cesta „nereflektovala Písmo a Tradíciu, učiteľský úrad cirkvi a teológiu“, ale že nemecké chápanie týchto „ústredných zdrojov“ sa od ostatnej cirkvi odchyľuje – vlastne je s ňou nezlučiteľné. A bezstarostná dôvera v rozdielne názory nebezpečenstvo schizmy skôr zvyšuje než naopak.

Dôležité je uvedomiť si, do akej miery nemeckú synodálnu cestu ovplyvnila kríza sexuálneho zneužívania. Biskup Bätzing jasne spája krízy zneužívania, ktoré v nedávnych rokoch otriasli jeho krajinou, s potrebou významných reforiem.

„Synodálna cesta,“ píše Bätzing, „predstavuje spôsob, akým sa v Nemecku pokúšame konfrontovať systémové príčiny zneužívania a jeho tutlania, ktoré veľmi veľkému množstvu ľudí v cirkvi a prostredníctvom cirkvi spôsobili nevýslovné utrpenie.“ Tento postoj je pochopiteľný a zjavne ho majú v Nemecku aj mnohí iní.

A v tomto svetle niektoré reformy, ktoré synodálna cesta zvažuje či navrhuje, dávajú zmysel. Napríklad návrhy na reformu spôsobu menovania biskupov, formácie seminaristov a riešenia prípadov obvinených kňazov.

Sú to zjavné, i keď zložité problémy, ktoré riešia mnohé lokálne i národné cirkvi a budú ich riešiť ešte dlhé roky. Cirkev v Spojených štátoch má už celé dve desaťročia Dallaskú chartu na ochranu detí a mladých ľudí, a predsa sa s mnohými z týchto otázok stále trápi.

Akokoľvek by však boli niektoré z týchto otázok komplikované, stanovenie noriem zodpovednosti alebo reforma biskupských nominácií či formácie v seminároch predstavuje v istom zmysle tú ľahšiu časť. Oveľa ťažšie je zmeniť kultúru kléru, ktorá inštinktívne chráni svojich.

Zneužívanie moci je ten typ problému, ktorý sa nedá odstrániť tak, že iba presunieme moc z jednej skupiny (kléru) na inú (laikov), akoby laici boli nejakým spôsobom imúnni voči pokušeniu zneužívať autoritu. A, samozrejme, vnímanie cirkvi predovšetkým cez prizmu „moci“ je samo osebe vážnou chybou.

Inzercia

Pápež František v liste nemeckej cirkvi z roku 2019 vystríhal pred akýmsi pelagianizmom, ktorý dúfa, že cirkev „zachráni“ štrukturálnymi a organizačnými reformami:

„Keď sa Cirkev vydá po tejto ceste, možno sa odstránia napätia v jej živote, možno bude ,v poriadku a v zhode‘, no stalo by sa iba to, že by časom zaspala, srdce nášho ľudu by skrotlo a zošúverilo by sa, až by umĺkla životná a evanjeliová sila, ktorú chce dávať Duch. Bol by to veľký hriech svetáctva a protievanjeliového svetského ducha. Cirkev by bola dobrá, zorganizovaná a dokonca aj ,modernizovaná‘, no nemala by dušu ani evanjeliovú novosť. Žili by sme zvetrané kresťanstvo bez evanjeliovej chuti.“

Podobné vyhlásenia pápež František v minulosti adresoval aj americkým biskupom. Organizačné reformy sú dôležité, no podstatnejšie je obrátenie – a evanjelizácia.

Napriek rečiam o potrebe pevnej reformy v dôsledku krízy zneužívania nie je veľmi jasné, ako s touto krízou súvisia najkontroverznejšie návrhy pochádzajúce z nemeckej synodálnej cesty.

Mnohé odporúčania z posledného zasadania synodálnej cesty obsahujú presne ten istý súbor tém, ktoré už celé desaťročia pretláčajú katolícki progresívci: zrušenie kňazského celibátu, ordinácia žien či opustenie učenia cirkvi o povahe ľudskej sexuality a ľudských činov (čiže „zastaralých“ cirkevných zákazov antikoncepcie a sodomie).

Cirkev, ktorá prestala veriť vlastnému učeniu, nemôže vierohodne hlásať evanjelium. A tento problém sa ani nedá vyriešiť tak, že si vyberie spoločensky prijateľnejšie učenia. Vieru v Nemecku neoživí cirkev, ktorá vlastné učenie vníma ako prekážku, ktorú treba prekonať, a nie ako dobrú zvesť, ktorá sa má hlásať.

Aj toto povedal nemeckým biskupom pápež František: „Cirkev sa začína evanjelizáciou seba samej. Je spoločenstvom veriacich, spoločenstvom žitej a spoločnej nádeje, spoločenstvom bratskej lásky a musí neustále načúvať tomu, čo musí veriť, dôvodom svojej nádeje i novému prikázaniu lásky.“

Synodálna cirkev je počúvajúca cirkev. Hovorí sa to stále dokola. Môžeme len dúfať, že nemecká cirkev sa naučí „neustále načúvať tomu, čo musí veriť“, najmä keď ju čoraz väčší počet biskupov vo svete nabáda k opatrnosti.

Stephen P. White je výkonný riaditeľ Katolíckeho projektu na Americkej Katolíckej univerzite a akademický pracovník Katolíckych štúdií v Centre pre etiku a verejnú politiku vo Washingtone.

Originál článku v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.