Aby pôst nezostal bez úžitku

„Duša moja, keď sa postíš od jedál bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, lebo ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí nikdy nejedia. Nerob zbytočným pôst tým, že hrešíš, ale zostaň neústupná voči nezriadeným hnutiam, uvedomujúc si, že stojíš pri ukrižovanom Spasiteľovi, či presnejšie, že si ukrižovaná spolu s Tým, ktorý bol za teba ukrižovaný, pričom k nemu volaj: spomeň si na mňa, Pane, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

Tento krátky hymnus tretieho týždňa predpôstného obdobia v byzantskej tradícii zhrňuje výstižným spôsobom, čím je pôstne obdobie v ktorejkoľvek kresťanskej tradícii: pôst a zdržanlivosť sú daromné, ak nekorešpondujú so skutočným obrátením srdca. 

Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 10. februára, sa pre rímskokatolíkov i evanjelikov začína štyridsaťdňový pôst, ktorý je obdobím duchovnej prípravy na slávenie najväčších sviatkov cirkevného roka – Veľkej noci. Gréckokatolíci vstúpili do obdobia Veľkého pôstu – Svätej a veľkej štyridsiatnice už o dva dni skôr, v pondelok 8. februára.

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. Počas celého Veľkého pôstu gréckokatolíci recitujú modlitbu pripisovanú svätému Efrémovi Sýrskemu (†373), ktorý je najvýznamnejším predstaviteľom kresťanstva sýrskeho jazyka a jedinečným spôsobom spojil povolanie teológa a básnika. Priamymi dedičmi jeho duchovného odkazu sú sýrski, asýrski a chaldejskí kresťania. Áno, sú to tí kresťania z Iraku, ktorých sme nedávno prichýlili na Slovensku. Naskytá sa príležitosť nechať sa obohatiť ich spiritualitou. Veriaci byzantského obradu, ku ktorému sa hlásia aj gréckokatolíci, tak už urobili.   

Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho

Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí.   Veľká metánia.

Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.   Veľká metánia.

Áno, Pane a Kráľu, daruj mi vidieť vlastné hriechy a neodsudzovať môjho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov, amen.   Veľká metánia.

Potom sa robí 12 malých poklôn hovoriac:

Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Malá poklona.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. Malá poklona.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. Malá poklona.

A znovu odrecitujeme celú modlitbu svätého Efréma Sýrskeho s jedinou veľkou poklonou po jej skončení.

Svätý Efrém Sýrsky.

Táto modlitba je súčasťou skoro každej bohoslužby byzantského obradu počas Svätej a veľkej štyridsiatnice (od pondelka do piatku). Vynikajúco vystihuje v krátkosti celý program Veľkého pôstu, a to jeho negatívnu i pozitívnu stránku – čoho sa máme zbaviť a k čomu máme dospieť. Pri modlitbe sa vždy robia poklony – veľká metánia, čiže veľká poklona sa robí takto: kľakneme na kolená, hlavu skloníme tak, že sa čelom dotkneme zeme a vstaneme. Pritom sa prežehnáme (niekde je zvykom na začiatku poklony – teda pred pokľaknutím, inde až pri vstávaní). Malá poklona sa robí tak, že sa ohneme v páse, pravú ruku vystrieme smerom k zemi (prípadne sa jej aj prstami dotkneme), potom sa vystrieme a pritom sa prežehnáme. Poklony sú dôležitou súčasťou modlitby, ktorá sa snaží do pokánia zapojiť nielen dušu, ale aj telo – teda celého človeka. V sobotu a nedeľu sa túto modlitbu nemodlíme ani nerobíme veľké poklony, lebo sú to dni, keď oslavujeme našu spásu.