Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
15. august 2022

Miesto posledného odpočinku

Telo kardinála Tomka uložia do pôvodne stredovekej krypty, vedú z nej katakomby

Doteraz prázdna krypta sa nachádza pred hlavným oltárom Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Návštevníci katedrály kráčajú priamo nad ňou.

Telo kardinála Tomka uložia do pôvodne stredovekej krypty, vedú z nej katakomby

Kurátor Tomáš Harbuľák ukazuje na miesto, kde bude kardinál Tomko pochovaný. Foto: autorka

Kardinála Jozefa Tomka v utorok pochovajú do doteraz prázdnej podzemnej krypty Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Nachádza sa pred hlavným gotickým oltárom, pod strednou uličkou. Je chránená trojsklom a kobercom, takže keď je uzavretá, návštevníci katedrály kráčajú priamo nad ňou.

Po otvorení pevných sklenených dverí sa do krypty schádza mramorovými schodmi.

Tehlová klenba pochádza z 19. storočia, no najstaršou časťou krypty sú dva bočné vstupy do stredovekých katakomb. Nový je len múr so šiestimi otvormi na rakvy. V jednom z nich bude spočívať zosnulý kardinál.

Rodák z obce Udavské v okrese Humenné, aj keď nepôsobil priamo v Košiciach, zostane po smrti súčasťou Košickej arcidiecézy. Tak ako si to sám želal. V roku 2006, keď mal 82 rokov, toto prianie vyslovil v liste, ktorý adresoval vtedajšiemu košickému arcibiskupovi Alojzovi Tkáčovi.

„Pre košickú katedrálu je to výsada a česť, že bude pochovaný práve tu. Ide o najčestnejšie miesto pre najväčšieho Slováka v cirkevnom, ale aj kultúrnom či verejnom rozmere,“ hovorí pre Svet kresťanstva kurátor a historik Dómu sv. Alžbety Tomáš Harbuľák.

Podzemné chodby v stredoveku slúžili primárne na pohyb ľudí. „Podzemie nemalo len funkciu pochovávania, ale aj funkciu záchrany života a dôležitých dokumentov či liturgických predmetov,“ vysvetľuje Harbuľák. Katakomby pod katedrálou spájali košické kostoly a slúžili napríklad aj na presun najväčších cenín, ako bol dómsky poklad.

Chodby v pôvodnom stave nie sú sprístupnené, niektoré časti sú už zamurované a stabilizované z dôvodu zosuvov a narušenia statiky. Podľa Harbuľáka majú už len pamätný účel.

Kým bol dóm ešte farským kostolom, bolo možné v ňom pochovať jeho donátorov a patrónov. V centrálnej krypte tak už boli kedysi pochovaní ľudia, avšak ich telá narušili veľké záplavy Hornádu v roku 1845. Po záplavách zostala centrálna krypta prázdna a chrám neskôr prešiel dôkladnou opravou.

Inzercia

Od roku 1860 začal platiť zákaz pochovávania laickej verejnosti v katedrále. Právo byť pochovaní v chráme mali odvtedy už len vysokí cirkevní hodnostári.

V roku 1906 sa však predsa len udiala jedna výnimka. Vďaka nej sa v dóme nachádzajú pozostatky Františka II. Rákocziho s rodinou a spoločníkmi. Podľa Harbuľáka boli za tým politické dôvody. Rákocziho krypta je verejnosti prístupná a v súčasnosti zaujíma najmä maďarských turistov.

Podobný pohreb sa konal pred 60 rokmi, keď v katedrále pochovali biskupa Jozefa Čárskeho. Bol to práve on, kto poslal Jozefa Tomka ako mladého seminaristu na štúdium do Ríma.

Po pohrebných obradoch sa rakva s kardinálom vloží do krypty, zapečatí sa tehlovou stenou a pribudne epitaf. Pamätný kameň bude pripomínať dátum jeho narodenia a smrti.

„Je predpoklad, že v krypte sa bude nachádzať ešte tabuľa so širším pohľadom na život pána kardinála,“ hovorí Harbuľák.

Navyše už existuje úvaha, že v budúcnosti by si mohli veriaci uctiť pamiatku najvýznamnejšieho slovenského cirkevného hodnostára pri istých príležitostiach aj priamo v podzemí.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.