Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
22. august 2022

Sviatosť krstu

Je to jediná sviatosť, ktorú môže udeliť ktokoľvek. Dokonca aj nepokrstený

Prečo sa krstia malé deti? Dá sa „odkrstiť“ a je krst zárukou toho, že sa človek dostane do neba? Odpovedá kňaz Ján Polák.

Je to jediná sviatosť, ktorú môže udeliť ktokoľvek. Dokonca aj nepokrstený

Foto: osobný archív J. Poláka

Sviatosť krstu je medzi sviatosťami prvou v poradí. Má to nejaký hlbší význam?

Krst je prvou sviatosťou, pretože skrze krst nás Boh prijíma za svoje deti v Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Z duchovného hľadiska všetky sviatosti nejakým spôsobom súvisia so životom človeka, s tým, čo prežíva. Môžeme hovoriť o podobnosti medzi etapami prirodzeného života človeka a etapami jeho duchovného života.

Sviatosti dávajú životu viery kresťana vznik, rast, uzdravenie a poslanie. Ak nás krstom Boh prijíma za svoje deti v Kristovi, znamená to začiatok života kresťana. Bez začiatku života, bez narodenia nič nemôže nasledovať. Preto aj krst musí byť prvý. Bez neho by ani ostatné sviatosti neboli platné.

Je to Boh alebo človek, kto žiada krst?

Evanjeliá nám hovoria, že Kristus tesne predtým, ako vystúpil do neba, prikázal učeníkom, aby išli do celého sveta učiť ľudí, čo ich on učil, a aby ich krstili. Je to teda Boží Syn, kto žiada krst.

Hoci Boh nie je viazaný svojimi sviatosťami, aby zachránil ľudí, dáva nám ich, aby sme my prostredníctvom nich dosahovali spásu. Boh môže zachrániť aj takého človeka, ktorý nemal možnosť spoznať Krista, a teda nevedel, že bolo potrebné dať sa pokrstiť. Ak však človek spozná Krista, uverí v neho ako v Božieho Syna, nemôže odmietať krst. Krstom hovoríme Bohu „áno“. V tom prípade odmietať krst znamená odmietať Boha.

Niektorí ľudia krst pre rôzne dôvody len odkladajú, hoci Boha priamo neodmietajú.

Aj v minulosti za čias svätého Augustína sa niektorí ľudia, zvlášť muži, dávali krstiť, až keď boli starí. Robili to preto, aby sa nemuseli snažiť žiť podľa kresťanskej morálky. Pretože ak človek chce byť pokrstený, vyžaduje si to nasledovať Krista svojím spôsobom života.

Odkladať krst preto, aby si mohol robiť človek takpovediac, čo chce, je veľkou vypočítavosťou a dosť veľkým rizikom. Nikto totiž nevie, kedy nastane jeho odchod do večnosti.

Už ste naznačili, že byť pokrstený znamená pre kresťana aj istý záväzok. Čo to znamená v praktickom živote?

Krst zaväzuje človeka žiť tie milosti, ktoré krstom prijal. Predovšetkým má žiť ako „nové stvorenie“, čiže žiť v milosti posväcujúcej. Rozvíjať vzťah viery, nádeje a lásky voči trojjedinému Bohu. Rovnako aj žiť spoločenstvo s kresťanmi a pred svetom svedčiť svojím spôsobom života o Bohu a o jeho láske.

Je krst zárukou toho, že človek sa po smrti dostane do neba?

Len samotný fakt, že je človek pokrstený, mu nebo ešte nezabezpečí. Musí sa stávať tým, čo prijal.

Veľmi pekne to vyjadruje svätý Ignác Antiochijský, ktorý v predvečer svojej mučeníckej smrti píše, že začína byť Kristovým učeníkom. Pritom už dlhé roky ako pokrstený a rovnako aj ako biskup bol Kristovým učeníkom. A predsa napísal, že sa ním ešte len mal stať.

Mali by sme si uvedomovať, že hoci sme sa krstom stali Božími deťmi a Kristovými učeníkmi, každodenným životom sa nimi potrebujeme stávať.

Môže byť v Katolíckej cirkvi pokrstený každý človek?

Pokrstený môže byť každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený.

Čo je na to potrebné?

Pokiaľ ide o dospelého človeka, vyžaduje sa, aby prejavil vôľu prijať krst, bol dostačujúco poučený o pravdách viery a kresťanských povinnostiach a aby sa aj katechumenálnou prípravou osvedčil v kresťanskom živote. Pred krstom by mal oľutovať svoje hriechy.

„Rodič sa dieťaťa nepýta, akou rečou sa chce naučiť rozprávať. Netreba sa báť hovoriť dieťaťu o Bohu a vychovávať ho vo viere. Neskôr sa aj tak slobodne rozhodne, či chce túto vieru žiť alebo nie.“ Zdieľať

Pokiaľ ide o dieťa, je potrebné, aby aspoň jeden rodič alebo ten, kto zákonne zastupuje dieťa, súhlasil s krstom a aby bola nádej, že dieťa bude vychovávané vo viere.

Katolícka cirkev zachováva tradíciu krstiť malé deti. Mnohí rodičia svoje deti pokrstiť nedajú, pretože chcú, aby sa sami v dospelosti rozhodli, či sa dajú alebo nedajú pokrstiť. Je takýto názor správny?

Nie je správny, ak rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa s tým, nech sa samo rozhodne, keď bude dospelé. Kristus hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“ (Lk 18,16) Tieto Kristove slová môžeme plne vztiahnuť aj na situáciu krstu dieťaťa.

Práve cez krst prichádza duša dieťaťa do kontaktu s Božou milosťou, so spásou, ktorú nám vymohol Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Tým, že rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa, ochudobňujú ho o túto milosť.

Niektorí rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa, lebo ho nechcú „ovplyvňovať“ kresťanskou výchovou.

Každá výchova je svojím spôsobom ovplyvňovaním dieťaťa. Rodič sa pritom nepýta svojho dieťaťa, či súhlasí s takou alebo inou výchovou, či súhlasí s takými alebo inými zvykmi, formami správania, ktoré ho učí. Rovnako sa ho nepýta, akou rečou sa chce naučiť rozprávať. Netreba sa báť hovoriť dieťaťu o Bohu, o Kristovi, vychovávať ho vo viere. Neskôr ako dospelý človek sa aj tak slobodne rozhodne, či chce túto vieru žiť alebo nie.

Nevychovávať dieťa vo viere, nehovoriť mu o Bohu skôr vytvára predpoklad, že sa pre vieru ani nerozhodne. Človek sa totiž ťažko rozhodne pre niečo, čo nepozná a nevytvoril si k tomu nejaký vzťah. Nevychovávať vo viere je teda ochudobňovanie človeka o možnosť rozhodnúť sa pre vieru. 

Aký je rozdiel medzi pokrstením novorodenca a pokrstením dospelého človeka?

Pokiaľ ide o krst ako sviatosť, ide o ten istý krst. Rozdiel spočíva hlavne v procese formácie vo viere.

Dospelý sa musí pripraviť na krst predtým, ako ho prijme. Cez katechumenálnu prípravu, ktorá by mala trvať aspoň dva roky, sa dospelý snaží rozvíjať svoju počiatočnú vieru v Krista, ktorú potom verejne vyznáva pri krstnej slávnosti, keď dostáva aj ostatné sviatosti uvedenia do kresťanského života – birmovanie a Eucharistiu.

V prípade novorodenca je to naopak, v priebehu svojho rastu má byť formovaný vo viere cez kresťanskú výchovu v rodine a aj prostredníctvom katechetickej prípravy, keď sa chystá na prvé prijatie Eucharistie a neskôr na prijatie birmovania.

Viacerí považujú za „cool“ dávať deťom rôzne, aj vymyslené mená. Má krstné meno nejaký hlbší význam? Podľa čoho by mali kresťania vyberať krstné mená pre svoje deti?

Pri krste by sa malo vybrať meno, ktorého nositeľom bol už nejaký svätý. Nemalo by sa dávať meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu.

Daný svätý sa stáva krstným patrónom pokrsteného. Rodičia, ktorí vyberajú meno svojmu dieťaťu, alebo dospelý, ktorý sa chce dať pokrstiť, by mali rozmýšľať nielen nad tým, nakoľko sa im dané meno páči a je im sympatické, ale aby aj spoznali daného svätca. Je dobré, keď si pokrstený vytvára vzťah k svojmu krstnému patrónovi a obracia sa na neho v modlitbe.

Pri krste treba mať košieľku, sviecu, vodu, olej. Čo znamenajú tieto symboly a znaky s tým súvisiace?

Tieto symboly a znaky najlepšie vysvetľuje samotný obrad krstu. Pri krste dieťaťa kňaz alebo diakon, ktorý krstí, hovorí dieťaťu: „Stal si sa novým stvorením a obliekol si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti.“ Vďaka krstu sa podobáme Kristovi, priam sme si ho obliekli.

Keď krstiteľ odovzdáva krstným rodičom sviecu zapálenú od veľkonočného paškála, ktorý symbolizuje Zmŕtvychvstalého, hovorí: „Prijmite svetlo Kristovo.“ Hovorí im, že práve im sa zveruje toto svetlo.

Ešte lepšie to znie pri krste dospelého, kde sa krstiteľ prihovára priamo novopokrstenému: „Stal si sa svetlom v Kristovi. Kráčaj vždy ako dieťa svetla a vytrvaj vo viere až do konca, aby si mohol ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď príde v nebeskej sláve.“

Krstná svieca teda symbolizuje svetlo Kristovo, ktoré pokrstený prijíma a zároveň on sám má byť tým svetlom v Kristovi pre tento svet.

Inzercia

A čo kňaz naznačuje úkonom pomazania olejmi?

S olejom je to trochu komplikovanejšie, pretože pomazanie pri krste sa robí dvakrát a vždy to má iný význam. Pred krstom sa robí pomazanie olejom katechumenov. Udeľuje sa po modlitbe exorcizmu, ktorou sa prosí, aby kandidát krstu bol ochraňovaný a posilňovaný v boji so zlým duchom.

V minulosti sa gladiátori pomazávali olejom, aby sa vedeli vyšmyknúť z rúk nepriateľa. V podstate to naznačuje pomazanie olejom katechumenov. Je to pomoc v duchovnom zápase, aby sa človek dokázal vymaniť z pazúrov duchovného nepriateľa.

„V minulosti sa gladiátori pomazávali olejom, aby sa vedeli vyšmyknúť z rúk nepriateľa. To naznačuje pomazanie olejom katechumenov, aby sa človek dokázal vymaniť z pazúrov duchovného nepriateľa.“ Zdieľať

Pomazanie olejom po krste má iný význam. Tento olej sa nazýva krizma. Krstom človek prijíma trojitý úrad Krista kňaza, proroka a kráľa. V minulosti sa pomazávali okrem kňazov aj proroci a králi, keď boli uvádzaní do svojho úradu. Tak aj novopokrstený je pomazaný, lebo dostal účasť na tomto trojitom Kristovom úrade.

Čo z toho pre novopokrstenca vyplýva, keď krstom dostáva účasť na trojitom úrade Krista?

Novopokrstený sa stáva dieťaťom Boha Kráľa. Je teda dedičom Božieho kráľovstva. Aby však mohol obsiahnuť toto dedičstvo, musí sa snažiť kraľovať nad sebou samým, nad svojimi zlými sklonmi.

Ďalej je povolaný byť prorokom, čiže tým, kto svedčí životom o Bohu, Kristovi, Božom kráľovstve. Napokon má účasť na Kristovom kňazstve, ktoré vykonáva svojimi modlitbami a každodennými obetami.

Vysvetlili ste symboly a znaky, ktoré sú sprevádzané viditeľnými úkonmi. Krstná milosť však v sebe zahŕňa oveľa viac, najmä toho nadprirodzeného, duchovného, neviditeľného.

Samotné viditeľné úkony už naznačujú, čo sa deje duchovne, čiže to nadprirodzené. V krste sa odpúšťa dedičný hriech. Pokiaľ ide o človeka, ktorý má už aj osobné hriechy, odpúšťajú sa mu aj tie, ba dokonca aj tresty za hriechy.  

Krstom sa človek stáva „novým stvorením“. Trojjediný Boh dáva pokrstenému účasť na svojom živote prostredníctvom posväcujúcej milosti. Pokrstený sa stáva údom Kristovho tajomného tela, ktorým je cirkev. Do duše pokrsteného sa vtláča nezmazateľný duchovný znak – Kristova pečať. Preto sa už nedá „odkrstiť“.

Krst dáva účasť pokrstenému na Kristovom kňazstve a je základom spoločenstva všetkých kresťanov. Krst udeľuje pokrstenému teologálne, čiže božské čnosti – vieru, nádej a lásku a dary Ducha Svätého.

Akým spôsobom sa človek krstom stáva účastným na Kristovom kňazstve?

Existuje kňazstvo krstné alebo všeobecné, ktoré majú všetci pokrstení, a existuje kňazstvo služobné alebo hierarchické, ktoré sa týka biskupov a kňazov. Krstom dostáva každý pokrstený účasť na Kristovom všeobecnom kňazstve. Celé spoločenstvo všetkých pokrstených je kňazským ľudom. Toto kňazstvo žije každý kresťan cez svoju modlitbu a každodenné obety.

Pri svätej omši kňaz hovorí: „Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila všemohúcemu Bohu Otcovi.“ Slová „moja i vaša obeta“ poukazujú na rozdiel medzi služobným kňazstvom obetujúceho kňaza a kňazstvom všetkých pokrstených prítomných. Každý však svojím spôsobom prináša Bohu obetu, žije svoj kňazský úrad.

V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše o Kristovom umučení a kríži ako o prameni krstu. V akých súvislostiach treba chápať krst a Ježišovo utrpenie?

Na kríži sa udial vrchol zjavenia Božej lásky voči ľuďom. Je to Láska, ktorá sa obetuje, ktorá sa dáva, ktorá za nás trpí. Na kríži zobral Kristus na seba naše hriechy a naše bolesti. Z jeho prebodnutého boku vyšla krv a voda, ktoré sú predobrazmi krstu a Eucharistie. Krst nás teda spája s tajomstvom Kristovej obetujúcej sa lásky na kríži.

Kto a za akých okolností môže pokrstiť človeka?

Riadnym vysluhovateľom krstu je biskup a kňaz, v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý človek, dokonca aj ten, kto nie je pokrstený. Krst je jediná sviatosť, ktorú môže platne udeliť prakticky ktokoľvek. Cirkev vidí dôvod tejto možnosti v Božej vôli spasiť každého človeka a v nevyhnutnej potrebe krstu pre spásu.

„Do duše pokrsteného sa vtláča nezmazateľný duchovný znak – Kristova pečať. Preto sa nedá už odkrstiť.“ Zdieľať

Aby však bol krst platný, je potrebné urobiť to správnym spôsobom. Musí byť použitá správna matéria (voda, nie hocijaká tekutina), forma krstu (liatie alebo ponorenie do vody s vyslovením správnej krstnej formulky) a aj úmysel, ktorý sa zhoduje s Kristovým zámerom.

Samozrejme, treba pamätať na to, že tu hovoríme o výnimočných situáciách, napríklad novonarodené dieťa, ktoré je v ohrození života a kňaz sa nemá ako k nemu dostať, aby ho pokrstil. Môže to urobiť ktokoľvek, kto je pri ňom. Za normálnych okolností však majú krstiť riadni vysluhovatelia krstu, pretože krstom sa pokrstený zároveň prijíma do spoločenstva cirkvi.

V roku 2001 bola podpísaná dohoda o vzájomnom uznávaní krstu medzi Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku a Katolíckou cirkvou. Dovtedy si vzájomný krst neuznávali?

Táto dohoda nebola urobená preto, lebo pred jej uzatvorením krst v evanjelickej cirkvi by nemohol byť v žiadnom prípade platný z toho titulu, že ide o inú cirkev. Takéto dohody sa robia preto, aby sa zaručila istota o platnom udeľovaní krstu. Čiže aby tí, ktorí krstia v uvedených cirkvách, to robili takým spôsobom, aby udelený krst bol platný.

A ako je to s uznávaním alebo neuznávaním krstu iných vierovyznaní?

Aj krst v iných cirkvách, s ktorými Katolícka cirkev na Slovensku nepodpísala dohodu, môže byť platný, pokiaľ bola zachovaná správna matéria, forma krstu a aj úmysel.

V Obrade uvedenia dospelých do kresťanského života sa v súvislosti s prijatím už pokrsteného do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi píše, že pokiaľ nie je rozumná pochybnosť o fakte alebo platnosti už udeleného krstu, krst sa nemá znova udeľovať podmienečne. A to sa vzťahuje nielen na členov evanjelickej cirkvi, ktorí sa chcú stať katolíkmi, ale aj na členov iných kresťanských cirkví.

Môže byť človek spasený aj bez krstu?

V Katechizme sa píše, že „krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami“ (KKC 1257).

Z uvedeného vyplýva, že spasený môže byť aj človek, ktorý nebol pokrstený. Boh je všemohúci, dokáže zachrániť aj bez krstu. Otázka je však na strane človeka, nakoľko naozaj nevedel, nemal tú možnosť alebo len jednoducho nechcel.

V tejto súvislosti je dobré spomenúť aj niektoré špeciálne situácie, keď človek síce neprijal sviatosť krstu, predsa však bol „pokrstený“. Ide o krst krvi a krst túžby.

Tí, ktorí podstúpia mučenícku smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení skrze svoju smrť pre Krista. Takisto tí, ktorí túžili po krste, napríklad katechumeni, a zomreli skôr, ako boli pokrstení, ich túžba prijať krst spojená s ľútosťou svojich hriechov im zabezpečuje spásu, akoby boli pokrstení.

Čo čaká ľudí, ktorí zomreli bez krstu? 

To je otázka na Pána Boha. On vidí do hĺbky ľudského srdca, on najlepšie vie, do akej večnosti človek smeruje svojimi rozhodnutiami, ktoré robí počas svojho života.

Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli nepokrstené, ide o ťažkú teologickú otázku. Na deti sa totiž nevzťahuje krst túžby. Ten sa týka len ľudí, ktorí sú už schopní túžiť po krste. Hoci je malé dieťa nevinné, čiže nemá žiadne osobné hriechy, stále však platí, že je v stave dedičného hriechu. A ten sa zmýva krstom. Pre toto v minulosti vládlo dokonca presvedčenie, že tieto deti sa nemôžu dostať do neba.

Uvedomujeme si však, že máme vieru a nádej v Božie milosrdenstvo a takisto myslíme na osobitnú lásku Krista voči deťom. Oprávnene preto môžeme dúfať, že existuje cesta spásy pre takéto deti.

ThLic. Ján Polák, PhD.
Je riaditeľom Arcidiecézneho školského úradu Trnavskej arcidiecézy. Pôsobí aj ako školský duchovný na ZŠ s MŠ Angely Merici v Trnave a je vicerektorom Katedrály svätého Jána Krstiteľa. Základné teologické štúdiá absolvoval na RCMBF Univerzity Komenského v Bratislave. Licenciát z katechetiky robil na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme a doktorát z teológie na Katolíckom inštitúte v Paríži.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.