Sviatok Zvestovateľ Slova života odišiel do večnosti

O Jánovom živote vieme len tie najzákladnejšie fakty. Bol Zebedejovým synom a bratom apoštola Jakuba. Spolu s Petrom títo traja tvorili vnútorné jadro dokonca aj medzi dvanástimi apoštolmi. Boli prítomní pri vzkriesení Jairovej dcéry (Mk 5, 37), pri Premenení (Mt 17, 1) a v Getsemanskej záhrade (Mt 26, 37).

Ján bol pravdepodobne mladým mužom alebo dokonca chlapcom počas svojho učeníctva u Ježiša. Že zomrel ako posledný z apoštolov a že ako jediný nebol umučený, to je len uzáver z tradície.

V byzantskom obrade Jánovi priznávaný titul Teológ, ktorý zdieľa s Gregorom Nazianzským a Symeonom Novým, odráža duchovný a mystický obsah jeho evanjelia, čítaného v byzantskom obrade v období Päťdesiatnice, pričom úvodné verše Jánovho evanjelia sa čítajú na božskej liturgii Svätej a Veľkej nedele Paschy.

Jánovo evanjelium bolo napísané ako posledné zo štyroch evanjelií a je jedinečné, pretože o  Ježišových slovách a skutkoch uvažuje iným spôsobom ako ostatné evanjeliá. Jánovo evanjelium ohlasuje Krista ako večného Loga, Božie Slovo, ktoré bolo manifestované v stvorení a v skúsenosti Izraela. Toto evanjelium vyjadruje v terminológii gréckej filozofie to, čo Ján osobne zakúsil z Boha v Ježišovi Kristovi: vtelenie lásky Boha Otca k nám (Jn 3, 16) a Toho, ktorý zjavil Svätého Ducha.

Východiskový bod jánovskej teológie možno vidieť v jeho prvom liste: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života“ (1, 1). Ján videl toho istého tesára z Nazareta, ktorého poznali jeho súčasníci; ale jeho otvorenosť postupnému vedeniu Ducha (porov. Jn 16, 13) ho priviedla k zakúseniu plnosti pravdy o svojom Pánovi.