Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
29. september 2022

Milodary za sobáš v kostole

Kňaz by si peniaze nemal pýtať, svadobčania však zabúdajú aj na poďakovanie

Môžu kňazi alebo farnosti vyžadovať milodary za sobáše? Aké majú skúsenosti s vďačnosťou svadobčanov kostolníci a organisti?

Kňaz by si peniaze nemal pýtať, svadobčania však zabúdajú aj na poďakovanie

Foto: Flickr/James Brown

Pred nedávnom sa v denníku Nový Čas objavil článok s titulkom: „Snúbenci pohoršení ešte pred svadbou: Farár z Púchova im spísal zoznam milodarov! Budete v šoku, čo si vypýtal!“

Aj v minulosti sme sa mohli dočítať o veriacich, ktorí boli pohoršení z toho, že niektorí kňazi si pýtali peniaze za sobáš. V poslednom prípade ide o to, že dekan v Púchove údajne snúbencom dal akýsi cenník. Pozreli sme sa preto bližšie na to, ako je to s milodarmi za sobáše a či ich kňazi alebo farnosti môžu vyžadovať.

Viacerí čitatelia nám potvrdili, že na Slovensku nie je až také výnimočné, ak si farnosť alebo farár vypýtajú milodar alebo aspoň to nepriamo povedia. Žiadny z čitateľov, ktorý sa podelil o svoju skúsenosť, nechcel byť menovaný, redakcia však pozná ich mená.

„Sobáš som mala v Košiciach v jednej farnosti, nechcem ju špecifikovať. Keď sme išli dohodovať sobáš v jednom kostole, ktorý je kultúrna pamiatka, tak nám rovno povedali, že to bude za svadbu 70 eur a podali to ako fakt,“ delí sa o svoju skúsenosť jedna z čitateliek.

Nastávajúci našej čitateľky pri vybavovaní sobáša povedal farárovi, že teraz pri sebe peniaze nemajú, tak kňaz súhlasil, že „milodar“ zaplatia neskôr. Z nejakého dôvodu však mladomanželia vyžiadaný poplatok neuhradili.

„Na hostine sme zistili, že po sobáši bola za niektorými členmi rodiny organistka a sťažovala sa, že nemáme zaplatené, tak jej to na mieste zaplatila svokra. Bolo to drzé a nepríjemné,“ dodáva čitateľka, ktorá priznáva, že to mohli zaplatiť hneď. Potom už neskúmala, či tento poplatok bol legitímny alebo nie.

„Bratislava je také špecifické prostredie, že tu dá za svadbu málokedy niekto milodar, a pokiaľ ide o koláče alebo fľaše, to je naozaj výnimočné, že niečo prinesú. To je skôr prax na dedinách alebo v malých mestách,“ približuje farár v Petržalke Milan Puškár. Zdieľať

Podobnú skúsenosť má aj iná čitateľka, od ktorej tiež pýtali peniaze za sobáš v katolíckom kostole. Nešlo o veľkú sumu, ale vraj to bolo na pokrytie nákladov, ktoré má kostol.

„Povedali nám aj to, že potom treba dať niečo pre kňaza. Prišlo nám to divné a zvláštne. Ostala som z toho, obrazne povedané, v miernom šoku. Pritom sme plánovali dať milodar,“ hovorí ďalšia žena pre Svet kresťanstva, ktorú nemilo zaskočilo, že si niekto pýta milodar. Kladie si otázku, či je to v poriadku, ak sa milodar vyžaduje, a či to ešte potom vlastne je milodar.

Podobnú skúsenosť mal aj iný pár v meste na východe Slovenska, keď im vo farskej kancelárii pracovníčka hneď, ako prišli vybavovať sobáš, povedala, že majú dať 60 eur. Na ich otázku, za čo platia, im povedala, že ide o úradný poplatok, a vlastne ani nevedeli, za čo platili. Zdalo sa im to ešte zvláštnejšie preto, že sobáš nemali vo farskom kostole, ale v chráme, ktorý patril reholi. Aj autor článku počul od viacerých ľudí, že v tomto meste si pýtajú milodar skôr a mnohých z nich to rozhorčilo.

Snúbenci si náklady chrámu na ich sobáš neuvedomujú

Celá vec však má aj druhú stranu mince. Aj keď vysluhovanie sviatostí má byť v Katolíckej cirkvi zadarmo, celá „paráda“ okolo toho niečo stojí, zvlášť pri svadbe – organista, kostolník, výzdoba, upratovanie, elektrika a kúrenie, prípadne zabezpečenie miništrantov. To si podľa organistov a kostolníkov veriaci často neuvedomujú.

Dokonca väčšine snúbencov ani nenapadne dať niečo na kostol po sobáši, pritom mnohí majú veľké požiadavky.

„Celý svoj kňazský život pôsobím v Bratislave a musím úprimne povedať, že my tu neriešime problém nejakých milodarov za sobáš či výslužku ako koláče alebo víno a podobne. Bratislava je také špecifické prostredie, že tu dá za svadbu málokedy niekto milodar, a pokiaľ ide o koláče alebo fľaše, to je naozaj výnimočné, že niečo prinesú. To je skôr prax na dedinách alebo v malých mestách,“ približuje pre Svet kresťanstva farár v bratislavskej Petržalke Milan Puškár.

Bratislavský farár hovorí, že keď čítal článok o škandále, kde dekan v Púchove dal veriacim cenník, čo majú dať za sobáš jemu, kostolníkovi či organistovi, pýtal sa, či sa toto ešte niekde rieši.

Farár vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie poukazuje na to, že dnes sú svadby stále honosnejšie a ľudia by chceli mať obrovskú výzdobu, ale nenapadne im, že pre farnosť sú to náklady. Aby mohla byť v kostole svadba, chrám musí predtým niekto upratať, vyzdobiť, pripraviť a, samozrejme, otvoriť, čo má na starosti najmä kostolník, čo si snúbenci málokedy uvedomujú.

Potvrdzuje to aj kostolník z Nitry Matej Lelovský. „Ľudia majú od sobáša v kostole často prehnané očakávania. Nikto si v podstate neuvedomí, že kostol na sobáš musí niekto nachystať a stráviť tam celú sobotu,“ vraví Lelovský, ktorý „kostolníči“ u piaristov. Kostolník okrem toho, že musí prísť pred sobášom do kostola prvý, aby ho otvoril, potom posledný odchádza, musí chrám pripraviť a potom upratať.

Mladý muž pripravuje pre ženícha a nevestu pred oltárom miesto, na lavice dáva ozdobné mašle, aj stoličky a kľačadlá dáva do bieleho poťahu. To si pripravuje vždy dopoludnia.

Kostolník rovnako rieši, ako prídu snúbenci k oltáru, musí od nich zobrať prstene a kríž a pripraviť tieto veci na obrad a dohliadnuť, či svadobčania niekoho poverili čítaním liturgických čítaní, ak nie, musí to vyriešiť. Samotný Lelovský ešte počas svadobnej omše či obradu neraz aj miništruje.

„Po skončení sobáša treba všetko upratať, to je práca minimálne na polhodinu, potom dávam dokopy papiere zo zápisnice a idem s nimi na farský úrad,“ vypočítava Lelovský svoje povinnosti. Hovorí, že so sobášom má prácu minimálne na tri hodiny, ak je sobášov viac, tak kostolník strávi v chráme aj polovicu soboty.

Nitriansky kostolník priznáva, že napriek tomuto všetkému na neho svadobčana väčšinou zabudnú a mnohí sa neprídu ani poďakovať.

„Svadobčania sa prídu s výslužkou poďakovať väčšinou kňazovi a organistovi a na kostolníka si nespomenú. Tento rok sme mali 18 sobášov a od svadobčanov som niečo dostal dvakrát,“ hovorí Matej Lelovský, ktorý prácu kostolníka berie ako službu, ale poteší ho, keď si na neho spomenú a poďakujú sa mu.

Priznáva, že za službu na svadbách dostáva pár eur od piaristov, ale ide skôr o symbolickú sumu vzhľadom na čas, ktorý strávi v chráme. Lelovský hovorí, že snúbencom zvyknú povedať, že môžu dať na chrám aj nejaký milodar, keď sa pýtajú koľko, povedia im, že 50 eur. Z týchto peňazí ide väčšina na kvety pre aranžéra, ktorý zdobí kostol, niečo je pre kostolníka a zvyšok ostáva v kostole na pokrytie ďalších nákladov.

Organista je umelec, ktorý si musí svadobné skladby nacvičiť

Ďalšou neodmysliteľnou zložkou svadobného dňa je organ a spev. Ak chcú mladomanželia mať v kostole čo i len svadobný pochod, niekto im ho musí prísť zahrať. Viacerí kňazi pri dohodovaní sobáša dávajú snúbencom kontakt priamo na organistu, aby si s ním dohodli podmienky, za akých príde hrať. Funguje to tak aj v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, kde hráva aj Jozef Vaško.

„U nás to funguje tak, že snúbenci dostanú od farára kontakt na hlavného organistu, ktorý im pošle ponuku, či chcú organ alebo aj organ a spev, alebo aj husle, či trúbku. Je iné, keď hrá sám organista alebo aj sláčikové kvarteto. Čím viac ľudí, tým je to drahšie,“ približuje Vaško.

Podľa skúseností Vaška majú dnes snúbenci od organistu v Dóme sv. Alžbety často vysoké očakávania a neraz chcú zahrať aj filmové skladby. V tom im však nemôže vyhovieť, keďže liturgická hudba má svoje pravidlá.

Inzercia

Ak má nejaký farár cenník v zmysle, koľko berie za krst, pohreb či sobáš, je to nesprávne. Zdieľať

„Môj repertoár nie je neobmedzený, a keď snúbenci trvajú na nejakej skladbe, ktorú nemám nacvičenú, mňa to stojí čas. A keď sa dostávame k otázke platenia, často počujem, že za čo. Veď organista príde, sadne si, niečo zahrá a ide preč. Ťažko sa ľuďom vysvetľuje, že ja si na nejakú skladbu musím zohnať noty, dostatočne sa pripraviť a nacvičiť si ju, aby na obrade nebola hanba. Keď to porovnám s výdavkami na svadbu, ako je sála, šaty, oblek, koláče, fotograf, kameraman, hudba, jedlo, tak pri týchto položkách málokedy vzniká debata, či sú dané sumy adekvátne. Tam sa to nerieši a všetko je v poriadku,“ hovorí košický organista, ktorý dodáva, že ak majú budúci mladomanželia na organistu množstvo požiadaviek, nemôžu ho odbiť piatimi eurami.

Oslovený organista, kostolník a kňazi pripomínajú, že aj keď túto službu vykonávajú väčšinou dobrovoľne, na svadbu musia prísť v sobotu, to znamená, že je to na úkor rodiny, práce okolo domu, upratovania či iných záľub a ešte nie raz plnia vysoké očakávania svadobčanov.

„Máloktorý snúbenecký pár si uvedomuje, a to je to negatívne, že ľudia ako kostolníci a organisti sú dobrovoľníci a za službu dostávajú od farára občasnú rentu v zmysle milodaru. A čo chcem zdôrazniť, títo ľudia žijú v rodinách, majú manželov, manželky a deti a musia v sobotu odísť od rodiny, niekedy o druhej poobede, a idú odohrať nejaký sobáš alebo sobáše a poslúžiť ako kostolníci a miništranti úplne cudzím ľuďom,“ zdôrazňuje kňaz Milan Puškár.

Poukazuje na to, že kostolníci a organisti nie sú zamestnanci farností a treba si uvedomiť, že ak prídu do kostola kvôli veľkému dňu cudzích ľudí, je správne, aby sa na milodare pre týchto dobrovoľníkov podieľali aj samotní mladomanželia.

Podľa Milana Puškára však kňaz nemá mať nejaký „cenník“ na sviatosti.

„Ak má nejaký farár cenník v zmysle, koľko berie za krst, pohreb či sobáš, je to nesprávne. Kedysi sa k tomu vyjadril aj náš diecézny biskup na jednom stretnutí, že jediné, na čo ako kňazi máme právo, je omšové štipendium, to je tých päť eur za omšu, kde spadá aj sobáš. Ale ani omšové štipendium nie je nárokovateľné, ale je to jediná vec, na ktorú má kňaz právo. My nemôžeme pýtať od snúbencov, rodičov pri krste či od rodiny pri pohrebe peniaze na upratovanie kostola, na elektriku a podobné veci. To nemôžeme,“ zdôrazňuje Puškár.

Zároveň však dodáva, že ľudia by mali byť upovedomení o tom, že na slávnostnom priebehu sobáša sa podieľajú ďalšie osoby.

Ak sa na nákladoch nepodieľajú snúbenci, znášajú ich ostatní veriaci

Priestor na vyjadrenie sme ponúkli aj púchovskému dekanovi Stanislavovi Stolárikovi, o ktorom nedávno písal Nový Čas. Dekan na našu žiadosť neodpovedal, ale ozval sa hovorca Žilinskej diecézy Zdeno Pupík, ktorý priznal, že dekan zvolil nešťastnú formu a už to napravil.

Kňaz Pupík poukazuje na to, že téma cirkev a peniaze bude vždy citlivá až výbušná. „Faktom je, že súčasná mentalita aj na Slovensku je už nastavená tak, že takmer za akúkoľvek službu sa platí – okrem toho, čo ponúka cirkev. Tam by malo byť všetko zadarmo, lebo cirkev je financovaná štátom,“ vysvetľuje Zdeno Pupík a dodáva, že nie je priestor vysvetľovať, že to tak nie je.

Pre Svet kresťanstva ďalej vysvetľuje, že svietenie, kúrenie, výzdoba, hudba, materiálno-technická príprava obradu, upratovanie a manažment sú spojené s vysluhovaním sviatostí a svätenín a sú to služby, na ktoré prispievajú tí, ktorí o službu žiadajú.

Pupík tvrdí, že ak na to neprispejú milodarom napríklad tí, ktorí sa sobášia, zaplatia za nich tí, ktorí do kostola chodia a delia sa zo svojich príjmov s farnosťou. Podľa hovorcu Žilinskej diecézy tí, ktorí majú pravidelný živý kontakt s farnosťou, týmto veciam rozumejú a nemajú v tejto oblasti problém.

„Zrejme aj v budúcnosti to bude služba a dobrovoľný poplatok, aby ponuka cirkvi nevyzerala ako obchod, v ktorom si nakonfigurujem, čo chcem, a zaplatím si – Božiu milosť? To nie. Boh cez cirkev dáva a my sme obdarovaní. Každý odpovie jemu vlastným spôsobom a podľa vlastného uváženia,“ uzatvára Pupík.

Čítajte tiež

Na margo snúbencov, ktorí sa sťažovali bulváru na povinné milodary v Púchove, nám poskytol Zdeno Pupík reakciu organistu Františka Beera.

„Keby sme v každej farnosti nechali snúbencov, aby si sami zaobstarali organistu a ostatných liturgických služobníkov (samozrejme, na faktúru alebo zmluvu o vykonaní práce s nutnosťou platiť zo sumy DPH a odvody do zdravotnej poisťovne), určite by ich to nestálo 20 eur.

Namiesto toho, aby boli snúbenci radi, že za 20 eur a škatuľu koláčov majú vybavenú hudbu na svoj sobášny obrad, idú sa s tým sťažovať do novín. Za fotografa, ktorého si objednajú oficiálne na faktúru, platia stovky eur, rovnako je to so svadobnou sálou, prenájmom vozidla, šiat a podobne,“ dodáva spomínaný organista.

Zo Žilinskej diecézy nám poskytli aj reakciu jednej kostolníčky, ktorá v súvislosti so sťažujúcimi sa snúbencami v Púchove napísala: „So svadbami mám tiež svoje skúsenosti. Iná je svadba, keď sa sobášia mladí, ktorí chodia do kostola a chcú mať sobáš v kostole, ako svadba tých, ktorí sa sobášia v kostole, lebo to chcú rodičia. Majú peniaze na pohostenie v nóbl reštaurácii, reprezentatívne oblečenie a iné extra veci potrebné na svadbu, ale kúpiť si kvety na výzdobu v kostole sa im veľmi nepozdáva,“ podelila sa s dlhoročnou skúsenosťou kostolníčka.

Aj táto kostolníčka potvrdila, že na kostolníkov si po svadbe málokedy niekto spomenie s koláčom. „Po sobáši rozradostení svadobčania odídu, ešte sa pred kostolom pohostia, odfotia a nik nemá starosť, kto to dá v kostole všetko na poriadok. Kto odloží stoličky, mašličky, kvety na laviciach a pripraví kostol na nedeľnú bohoslužbu,“ dodáva.

Oslovení respondenti poukazujú aj na to, aby sa ľudia zamysleli, či by oni vykonávali túto službu zadarmo. Stretli sme sa medzi kňazmi aj s tvrdením, že je v poriadku pýtať si od snúbencov milodar dopredu, lebo tieto peniaze nejdú kňazovi do vrecka, ale rozdelí ich medzi kostol, organistu a kostolníka.

Komunikácia je dôležitá

Častým nedorozumením medzi snúbencami a farárom alebo farnosťou je najmä zlá komunikácia. Košický organista Jozef Vaško hovorí, že ľudia potrebujú vedieť, čo dostanú za peniaze, ktoré dali, alebo ako sa použije ich milodar. Dôležité je vysvetliť im to a hovoriť o tom.

Mnohých snúbencov zamrzí, keď prídu na faru s tým, že sa chcú zosobášiť, a prvá informácia spočíva v tom, koľko to bude stáť alebo aký milodar sa od nich očakáva.

Na druhej strane ak si kňazi milodar vypýtajú, dá sa to pochopiť, keďže mnohým ľuďom ani nenapadne, že „paráda“ okolo ich veľkého dňa chrám a farnosť niečo stojí. Dôležitý je však spôsob a forma, ako sa im to podá.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.