O pár dní sa tisícky mladých kresťanov zídu na štrnástom ročníku Godzone tour 2022. S evanjelizačným programom pre mladých príde do štyroch slovenských a troch českých miest asi 250 dobrovoľníkov.

S riaditeľom projektu Godzone Júliusom Slovákom sme sa rozprávali o tom, čo chystajú na turné, ako to vyzerá v Česku s veriacou mládežou, ale aj o ťažkostiach, ktoré tento rok prežíval.

„Keď sa obzerám späť do histórie organizovania Godzone tour, Pán Boh nám hlavnú tému vždy ‚naservíruje‘. V živote zažijeme okolnosti alebo situácie, v ktorých sme ako jednotlivci či celý tím preverovaní, či tému myslíme vážne,“ hovorí Slovák.

„Keď som bol na hrane a bál som sa, či mi nerupne psychika z tlakov okolo mňa a či mám v niektorých veciach pokračovať, manželka mi hovorila, že keď už máme takú tému, môže mi len opakovať ,nevzdávaj to‘,“ dodal.

Godzone tour bolo trinásť rokov súčasťou Týždňa Cirkvi pre mládež, ktorý pripadá zvyčajne na druhý novembrový týždeň. Prečo je tento rok už v októbri?

Z jednoduchého dôvodu, stretnutia mládeže, ktoré bývali zvyčajne počas kvetných víkendov, pápež František presunul na nedeľu Krista Kráľa, čo je koncom novembra. Tým, že sme zastrešení Radou pre mládež a univerzity KBS, nechceli sme robiť turné v rovnakom týždni, ako budú diecézne stretnutia mládeže, pretože by viacerí neprišli na obe podujatia. Nechceli sme ísť s diecézami proti sebe.

Hlavnú myšlienku, ktorú chcete tínedžerom odovzdať, je zvolanie „nevzdávaj to“. Aká je situácia medzi mladými? Je to niečo, čo ich najviac trápi?

Nedovolím si tvrdiť, že toto je vrchol ľadovca celej mladej generácie, že to je jediná vec, ktorá ich trápi, ale určite je to jedna z tém, ktorá rezonuje.

Vidíme veľký tlak na psychické zdravie mladých ľudí, znižuje sa vek, keď sa ohlásia psychické choroby alebo pocit samoty. Medzi mladými je množstvo depresií a pokusov o samovraždu. Strácajú sa v dobe, nevedia vyhodnocovať a spracovať to množstvo informácií, ktoré denne dostávajú.

Zvolanie „nevzdávaj to“ sa dá spojiť s rôznymi oblasťami života. Vidíme mladých zanechávať zápas o nádej, o čistý život, o svätosť, zanechávajú sny o budúcnosti alebo o tom, čo Pán Boh bude robiť. Sami sme prekvapení, aké je to zvolanie aktuálne. Keď sme tému zvolili a nevedeli sme, čo všetko tento rok prinesie a v čom všetkom bude dobré to vyhlásiť.

Bude nadchádzajúci ročník v niečom nový?

Pre nás je turné len prostriedok, a nie samotný cieľ. Cieľom Godzone projektu nie je zorganizovať masové podujatie, ale aby ľudia počuli o Bohu. Chceme vytvoriť most, ktorým sa priblížia k Bohu a k životu v cirkvi. V tomto je turné rovnaké, ale vždy nanovo hľadáme hlavný message.

Snažíme sa program na turné neustále inovovať. Zapájame do programu nových ľudí, umelcov, hudobníkov. Niektoré produkcie budú oveľa viac tanečno-divadelné, iné sú úplne bez hudobníkov. Výrazná zmena sa udeje aj v otázke moderátorov, ktorí vždy mali v úvode špeciálny vstup. Bude to úplne nové.

Vidíme mladých zanechávať zápas o nádej, o čistý život, o svätosť, zanechávajú sny o budúcnosti alebo o tom, čo Pán Boh bude robiť. Zdieľať

V začiatkoch turné sa zdalo, že program spočíval najviac na pleciach spoločenstiev SP a Piar. Minulý rok boli s vami na pódiách aj speváčky Dominika Gurbaľová či Lenka Bednárová zo spoločenstva Marana Tha. Vnímali ste, že treba zmenu?

V minulosti to možno nebolo také viditeľné, ale celý čas je Godzone projekt veľmi otvorený. Nie je to o tom, že my voláme ľudí na turné nejakého projektu, ale je to nástroj na evanjelizáciu. Nejde o to, aký umelec tam vystúpi, je to spoločné dielo, preto sa snažíme vychádzať zo spolupráce so širokým spektrom spoločenstiev a líderských osobností.

Zo spoločenstva Marana Tha sme tento rok pozvali speváčku Katku Jurovú. Na pódiu vystúpi tiež česká kapela Alive. Na produkcii sme spolupracovali aj s Pavlom Dankom. Páči sa nám, že v rámci Katolíckej cirkvi môžeme ukázať jej pestrosť, zjednotenie a to, že nám všetkým ide o jedno jediné meno – Ježiš.

Slogan „nevzdávaj to“ ste zakomponovali tiež do promo piesne. Vo videoklipe vidieť mladých ľudí v žltom oblečení behať po uliciach Banskej Bystrice. Ako vznikla pieseň a klip?

Prvýkrát nám napadlo urobiť promo skrze pieseň v roku 2019. Predtým sme robili promo videá s nejakou myšlienkou. Nie každá pieseň sa podarí tak, ako by sme chceli, niektoré oslovia ľudí viac, niektoré menej, niektoré hráme dlhý čas aj po turné, lebo ľuďom sa s nimi dobre modlí.

Tento rok to bol celkom „pôrod“. To, čo sme vydali, je asi štvrtá verzia tej piesne. Najskôr sme na skúškach vytvorili niekoľko verzií, potom producenti v štúdiu spravili ďalšie. Prechádzalo to cez rôzne hudobné štýly, menili sme text aj melódiu.

Konečná verzia nám prišla až v ten deň dopoludnia, keď sme točili klip. Mali sme zorganizovaný komparz, bolo to veľmi napäté. Keď sme dva dni pred točením klipu maľovali miestnosť na žlto v jednej starej budove, nevedeli sme, akú pieseň tam reálne zahráme.

Foto: Facebook Godzone

Prečo tá žltá farba? Čo má symbolizovať?

Chceli sme kreatívu, ktorá udrie do očí a upúta. Myšlienka symbolizuje svetlo alebo prinášanie Svetla sveta a nádeje do ulíc, v ktorých behajú mladí ľudia v žltom oblečení. Žltá bola dizajnovým prvkom na plagátoch a propagačných materiáloch práve preto, aby sme upútali pozornosť na myšlienku „nevzdávaj to“.

Za jednu časť evanjelizácie alebo ohlasovania nejakej témy považujeme už samotnú kampaň, keď si ľudia prečítajú plagát, pozrú video. Aj keď neprídu na turné, nech im to odovzdá náš message.

Bratislavský koncert ste presunuli do menších priestorov Incheby Expo. Z akého dôvodu? V minulosti sa stalo, že v menších halách kapacita nestačila a ľudia, ktorí sa nezmestili, zostali z bezpečnostných dôvodov vonku.

Rokovali sme aj so zimným štadiónom Ondreja Nepelu, ale niekoľko mesiacov sme od nich nedostali vyjadrenie. Takže sme zarezervovali inú sálu. Je to druhá najväčšia hala v Bratislave. Zároveň je to aj lacnejšie riešenie. Po pandémii je ťažké odhadnúť, koľko ľudí príde.

Takže šetrenie nebol hlavný dôvod.

Nájmy za haly sú šialené sumy, a keďže je turné zadarmo a peniaze zbierame z rôznych zbierok, snažili sme sa aj ušetriť. Keď tvoríme rozpočet, nemáme ani jeden cent na prenájom.

Snažíme sa vykompenzovať to, aká kapacita je potrebná a aké sú náklady. Aby nebola potreba zbytočne prestrelená a nevyužitá a naopak, aby sa nestalo, že kapacita nepostačí a bude to pre účastníkov nebezpečné. Ťažko sa to odhaduje, keďže nevieme koľko ľudí príde.

Ak si turné Pán Boh použije, aby niekomu zmenil život a povzbudil ho, má to nevyčísliteľnú hodnotu. Zdieľať

A aké sú vaše predbežné očakávania?

Sme vnútorne pripravení na variant veľmi veľa aj veľmi málo. Turné nie je len večerný program v halách, ale je to aj evanjelizácia na školách, námestiach, dobročinné aktivity v spolupráci s charitou. Aj tieto veci sú podstatné.

Ak sa to má dotknúť čo len jedného človeka, má to význam. Ak si to Pán Boh použije, aby niekomu zmenil život a povzbudil ho, má to nevyčísliteľnú hodnotu.

Na druhej strane máme nádej, že ľudia prídu, pretože je program zadarmo. Počas leta sme videli, že na podujatia, kde sa neplatil vstup, bol väčší záujem ako na platené.

Minulý rok ste museli turné vo viacerých mestách nečakane zrušiť z dôvodu opatrení, hoci ste mali všetko pripravené. V minulosti ste spomínali, že podstatnú časť rozpočtu tvoria zbierky na mieste. Nezostali ste v mínuse?

Bolo to rovnaké ako predchádzajúce roky. Znova sme sa pohybovali okolo nuly. Veľmi pomohlo, že ľudia prispeli cez online zbierky alebo poslali peniaze na základe výzvy v televíziách, kde sa program premietal.

Zároveň sme sa operatívne snažili čo najviac nákladov znížiť. Celý tím sme poslali na dva dni domov, neplatili sme za stravu. Bolo to kopec mravčej roboty zrazu meniť veci, ale nakoniec sme to zvládli.

Teraz sa o tom ľahko hovorí, aj ľudia zvyknú hovoriť, veď Pán Boh sa postará, ale oveľa ťažšie sa to žije v situáciách, keď tie peniaze nie sú a človek musí veriť, že to dobre dopadne. V tej chvíli nám nie je všetko jedno, zamýšľame sa, že čo ak nám ostanú nejaké dlhy.

Dotýka sa vás nejako aktuálna situácia so stúpajúcimi cenami energií, infláciou a zdražovaním? Ste nútení šetriť?

Robíme pre to maximum, nesedíme niekde v kúte a nečakáme, čo bude, ale zháňame partnerov. Snažíme sa šetriť, kde sa dá, znížili sme počet členov v tíme o 50 ľudí. Riešime každú položku do detailu, napríklad aj to, akú stravu dobrovoľníci dostanú. Je paradoxné, že hoci sa náklady snažíme okresať, inflácia a zdražovanie spôsobili, že rozpočet zostal rovnaký.

Vďaka dlhoročným vzťahom s rôznymi dodávateľmi technických vecí vieme s nimi jednať o nezmenených cenách napriek situácii, pretože oni chápu, čo robíme. Ale čo sa týka cien dopravy a prenájmu hál, tam sa zdražovanie odzrkadlilo a musíme to len akceptovať.

Oficiálny klip ku Godzone tour 2022. Zdroj: YouTube

Odzrkadľuje sa to aj na daroch, ktoré dostávate?

Vidíme na zbierke s názvom 200x200, že nám prichádzajú menšie čiastky, ale od rovnakého počtu podporovateľov. V konečnom dôsledku je to najmä o malých daroch od bežných ľudí či podnikateľov.

Ja som vďačný, keď niekto pošle čo len dve eurá, lebo je to naozaj všetko, čo mohol dať. Žijeme v tomto svete, veci stoja peniaze a musíme s nimi nejako pracovať, no náš cieľ je ďaleko od toho, aby sme robili zisk.

Keď vidíte klesajúcu finančnú podporu, zamýšľate sa do budúcna nad tým, či turné robiť naďalej v takom rozsahu alebo sa pustiť do niečoho iného?

Každoročne sa v modlitbe pýtame, či robiť turné naďalej. Rovnakú otázku sme položili aj štyristo ľuďom, lídrom, kňazom podporovateľom, s ktorými spolupracujeme. Modlili sme sa, nech nás Pán Boh zastaví, ak to chce, ale nedostali sme žiadnu stopku.

Nechceme robiť veci zo zotrvačnosti. Sme pripravení vstupovať do nových vecí, ak to raz nebude turné, bude to niečo iné. Godzone tour je len prostriedok, ako zvestovať Krista, čiže je možné, že sa raz vymenia prostriedky.

Chceme robiť aktuálne projekty inšpirované Duchom Svätým. Keďže nám veľa ľudí dalo pozitívnu spätnú väzbu, že téma turné zapadla presne do ich situácií, o to viac veríme, že sa o to Boh postará.

Aký ste dostali feedback od spomenutých lídrov či podnikateľov?

Najviac zaznievali dve veci. Evanjelizácia je stále aktuálna, potrebujeme hľadať nové metódy a zápal v ohlasovaní. Druhý rozmer súvisí so zápasom o spoluprácu.

Vnímame, že nejednota sa zakoreňuje v kresťanskom svete. Turné poskytlo priestor na spoluprácu. Tento rok pozývame na pódium vedúcich z rôznych sfér vplyvu, aby s nami žehnali prítomným aj celej krajine.

Čo na to cirkev? Vnímate v tom, čo robíte, jej podporu?

Náš diecézny biskup Marián Chovanec udelil spoločenstvu SP pred pár rokmi písomnú záštitu našej činnosti, takže vnímame podporu. Hlavným partnerom turné je Rada pre mládež a univerzity KBS. Aktuálne beží v TV Lux videopozvánka od biskupov Galisa a Haľka. Niektorí sa aj osobne zúčastnia a udelia účastníkom požehnanie.

Ale, samozrejme, niektorým predstaviteľom cirkvi tento štýl alebo formát nevyhovuje, nepovažujú ho za najpotrebnejší a najlepší, ale my to plne rešpektujeme v ich diecézach.

Prosíme spoločenstvá a farnosti, aby tu boli pre mladých, ktorí zahoria nadšením pre Pána Boha a začnú sa zamýšľať, že to s Bohom chcú naozaj skúsiť. Je to spoločná zodpovednosť. Zdieľať

Niektorým sa môže zdať, že Godzone tour je masová akcia, ktorá mladým ponúka zážitok na jeden večer, ktorým sa to skončí. Čo robíte pre to, aby nadšenie pretrvalo a aby sa účastníci po turné začlenili do miestnej cirkvi?

Na konci každého turné odkazujeme ľudí na miestne spoločenstvá. V bulletine, ktorý účastníci dostanú, sú kontakty na lídrov a miesta, kde sa stretávajú. Máme v histórii desiatky príbehov ľudí, ktorí sa po turné začlenili do spoločenstiev.

Turné je príležitosť osloviť mladých tam, kde sú. Nikdy sme neviazali ľudí na Godzone projekt ani neexistuje nejaká sieť alebo členstvo v Godzone. Práve naopak, vždy ich posielame do miestnych spoločenstiev, kde žijú.

Nemáme kapacitu robiť to úplne osobne. V tomto sa spoliehame a prosíme spoločenstvá a farnosti, aby tu boli pre mladých, ktorí zahoria nadšením pre Pána Boha a začnú sa zamýšľať, že to s Bohom chcú naozaj skúsiť. Je to spoločná zodpovednosť.

Posledných pár rokov robíte koncerty aj v Českej republike. Nedávno ste boli hosťom na Národnom stretnutí mládeže či Národnej púti na Velehrade, s turné plánujete zavítať do Prahy a Ostravy. Zdá sa, že je o Godzone záujem aj u západných susedov. Ako vznikla táto spolupráca?

Veľmi prirodzene a postupne. S kapelou ESPÉ sme hrali v Českej republike na festivale United posledných päť-šesť rokov. Potom sme dostali pozvania na menšie podujatia. Cez rôzne vzťahy a kontakty sa otvorili brány na národnú púť či stretnutie mládeže. Komunikovali sme o tom s kňazom, ktorý má na starosti českú mládež. Vzniká to skôr zo stretnutí s miestnymi lídrami, kňazmi, ktorí to tam vedú. Ideme tam, kam nás pozvú.

Ako vnímate to, že o projekt, ktorý vznikol na Slovensku, sa zaujímajú v zahraničí?

Vyrastal som na českých rozprávkach, som generácia, ktorá príliš nevníma ten rozdiel. Pre mňa to v srdci nie je ešte zahraničie. Je to aj dobou internetu, naše videá sa u nich šíria, keďže jazyková bariéra je tam takmer nulová.

Boli ste „ťahúňom“ na národných podujatiach. Nemala by mať česká cirkev vlastný projekt pre mládež?

Keď sa rozprávame s lokálnymi ľuďmi, zhodujeme sa na tom, že Česká republika potrebuje vlastný evanjelizačný projekt, šitý na svoju kultúru. Je dobré, že tam prichádzame iba ako hostia. Nechceme založiť nejakú českú pobočku. Stále je to v tom rozmedzí, že my k nim prichádzame ako slovenskí bratia a prinášame im niečo, čím sa môžu inšpirovať, robíme veci spoločne a oni zároveň hľadajú to svoje. Rastie im tam veľa pekných duchovných iniciatív, ktoré môžu byť zase inšpiráciou pre nás.

Foto: Facebook Godzone

Aká je situácia medzi českou mládežou? Je to podobné ako na Slovensku alebo je tam náročnejšia pôda?

To je veľmi ťažké posúdiť. Česko je papierovo ateistickejšia krajina ako Slovensko. Aj v realite máme plnšie kostoly a viac kresťanov na cirkevných podujatiach. V Česku je celkovo komunikácia viery skôr intelektuálnejšia. Slováci sú v niektorých momentoch emočnejší, ale nie sú to nejaké zásadné rozdiely.

Keď sme boli na Národnom stretnutí mládeže v Hradci Králové, boli sme milo prekvapení z toho, akí moderní mladí ľudia tam boli, ako hlboko vedeli vstupovať do modlitby a zapájať sa do programu. Bolo tam okolo päťtisíc mladých. Ich prežívanie viery a to, ako celé stretnutie prebiehalo, nám bolo veľmi sympatické. Sme radi, že sú tam mladí, ktorí žijú s dobou, žijú vo svete, ale pritom sa snažia udržať si vieru a hodnoty Božieho kráľovstva.

Ako to vyzerá v Česku na Godzone tour? Koľko ľudí zvyčajne príde?

Je to spolu niekoľko tisíc ľudí, v plánovaných dvoch mestách očakávame spolu účasť okolo štyri až päť tisíc ľudí, ale po covide je to ťažké odhadnúť.

Tento rok ste často vo svojich prednáškach či publikovaných zamysleniach spomínali, že prežívate ťažké obdobie. Predpokladám, že to súviselo s medializáciou vašej pomoci na hraniciach. Čo ste vtedy prežívali v súkromí?

Keďže som aktívny v spoločnosti, vidno ma na pódiách, som ľuďom na očiach, samozrejme, že prídu tlaky, ktoré musím uniesť. No bol to pre mňa šok a tlak, ktorý som nikdy predtým nezažil. Bolo to veľmi ťažké, ale nejako sme cez to prešli.

Paradoxom je, že téma turné „nevzdávaj to“ sa narodila ešte predtým, než sa to celé v médiách dialo, a keď neskôr prišli aj ďalšie ťažké okolnosti. Keď sa obzerám späť do histórie Godzone tour, Pán Boh nám tému vždy „naservíruje“. Zažijeme okolnosti alebo situácie, v ktorých sme ako tím alebo jednotlivci preverovaní, či tú tému myslíme vážne.

Keď som bol na hrane a bál som sa, či mi nerupne psychika z tlakov okolo mňa a či mám v niektorých veciach pokračovať, manželka mi hovorila, že keď už máme takú tému, môže mi len opakovať „nevzdávaj to“.

Človek sa musí postaviť do vytrvalosti a dobré návyky ho udržia aj vtedy, keď sa všetko okolo trasie. Je dobré mať návyk modliť sa, mať duchovný život, ale treba mať návyky v každej oblasti. Zdieľať

Čo sa u vás zmenilo touto skúsenosťou?

To, s akým nastavením srdca vstupujem do niektorých vecí. V jednej piesni sa spieva: Ja verím, že môžem prejsť aj suchou nohou cez more, že dá sa prežiť s chválou v jame levovej.

Sú to situácie z Biblie, ale človek sa nezamýšľa, ako sa cítil Mojžiš, keď stál pred Červeným morom a nevedel, ako sa ten príbeh skončí. To sú pre mňa výzvy, premýšľať o tom, ako sa cítili biblickí hrdinovia predtým, ako Boh zasiahol do ich situácie. Ja som sa takto tento rok cítil a hovoril som Bohu, že neviem, čo sa stane, ale ty si moja nádej.

Čo vám pomohlo udržať si vieru, psychické zdravie a nepodľahnúť tlaku?

To, čo ma udržalo, bola disciplína a vytrvalosť. V duchovnom aj fyzickom smere. Človek by sa mohol zamknúť a nerobiť nič, iba prečkať, kým to celé prehrmí, ale povedal som si, že urobím opak, odrazím sa od toho a využijem to pre svoje zdravie. Podarilo sa mi dať dokopy aj fyzicky, čo bol paradox, pretože dovtedy som na to nemal dostatok vnútornej sily.

Už dlhšie som vnímal, že sedavý spôsob života, nadváha a pribúdajúce roky ovplyvňujú moje zdravie. Začal som chodiť do fitka, zhodil som niekoľko kíl.

Človek sa musí v niektorých chvíľach postaviť do vytrvalosti a dobré návyky ho udržia aj vtedy, keď sa všetko okolo trasie. Je dobré mať návyk modliť sa, mať duchovný život, ale treba mať návyky v každej oblasti, aj fyzickej, aj duševnej.

Zároveň bez mojej rodiny a detí by sa to nieslo oveľa ťažšie. Je vzácne mať doma blízkych ľudí, ktorí pri mne stoja a pri ktorých zabudnem na všetko ťažké.