Black Friday Mať a nemať vo veku nadbytku

Pred rokmi som pozeral akúsi nočnú televíznu talkshow (už netuším, prečo by som robil čosi také poležiačky, ibaže by som bol bezvládny s narušeným biorytmom po ceste lietadlom). Jedna mladá herečka, ktorá bola „vychovaná ako katolíčka“ – samozrejme, vtedy už „ex“ –, sa pri rozhovore s moderátorom nejako dostala k Cirkvi. Tá – ako povedala – „má čosi, čo volajú Black Friday“ (rozumej Good Friday, Veľký piatok). Toto prerieknutie, po ktorom nenasledovala oprava, ma podráždilo. Potom mi však napadlo, že je to malý znak toho, ako viera zanecháva stopu aj vtedy, keď nie je dokonale zapamätaná, a aj na ľuďoch, ktorí sa rozhodnú ísť na miesta hrubého pôžitkárstva, akým je Hollywood.

Práve sme zažili „Black Friday“, ako ho dnes nazýva väčšina Američanov. A v tento prvý pracovný deň nového liturgického roka (so smutným názvom „kyber pondelok“) zisťujem, že chcem na tomto období zanechať stopu a spraviť si na advent pár katolíckych novoročných predsavzatí, lebo advent má byť podobne ako pôst časom prípravy. Pôžitkársky „duch Black Friday“ je totiž dnes všade a bude naďalej ničiť a pustošiť v priebehu týždňov vedúcich k Vianociam, ak sa len neuzdravíme alebo do toho všetkého vedome nepridáme nejaké protiopatrenia.

Dr. Johnson bol múdry kresťan a raz poznamenal: „Človek má len málo nevinnejších zamestnaní, ako je zarábanie peňazí.“ A ak sú práca a trh čestné, čo zvyčajne sú, má pravdu.

Black Friday („čierny piatok“) býval kedysi dosť nevinný – deň, keď sa mnohé podniky dostali „do čiernych čísel“, čiže dosiahli zisk. Nesúďte a tak ďalej. No z pohľadu normálneho človeka sa zdá, že Black Friday (a najmä reklamná kampaň počas neho) má dnes všetky charakteristické znaky diabolského pokušenia.

Ako pribúdajú roky, mám stále menší sklon robiť veľké zovšeobecnenia, aké často vídame v politike a v médiách: „My Američania sme... materialisti/altruisti, rasisti/pohostinní, nezvyčajne nábožní/čoraz sekulárnejší.“ Dokazovať môžete jedno i druhé a v oboch prípadoch budete mať – tak trochu – pravdu.

Netrápi ma teda to, že na Black Friday veľa ľudí iba nakupuje a predáva veľa vecí – aj keď sa tento „Friday“, čiže piatok, v súčasnosti začína už týždeň pred ním a končí niekoľko dní po ňom. Všímam si, že dokonca aj liberálne mediálne stránky ako The Washington Post ostro kritizujú „konzum“ (vážny zlozvyk, keď zovrie dušu), ale že aj kresťanské a konzervatívne stránky počas Black Friday veselo ponúkajú zľavnené predplatné a „merch“.

Jedinou výnimkou, ktorú som zaregistroval, bol predajca turistického vybavenia: „A je to oficiálne. Od roku 2015 máme na Black Friday zatvorené a namiesto najrušnejšieho nákupného dňa roka v obchodoch si volíme čas strávený vonku. Tento rok robíme toto rozhodnutie nadobro. Namiesto radov si vyberte oddych, namiesto davov oblaky a namiesto stresu prechádzky.“ (Osviežujúce, hoci možno aj chcú predvádzať svoju morálnu prevahu.)

Je ťažké, dokonca aj pre katolíkov, nezabúdať, že sa na toto dá pozerať konkrétnym kresťanským spôsobom. Kedysi stačilo pamätať, že máme žiť jednoducho. No vo vyspelých štátoch sme dnes už všetci bohatí. A ak človek nie je povolaný k mníšskemu životu, musí kreatívnejšie rozmýšľať, čo znamená žiť uprostred hojnosti kresťanským spôsobom.

Sv. Augustín nám napríklad pripomína, že vlastne nezáleží na tom, či máme veľký alebo malý majetok, vlastníme veľa alebo málo vecí, sme mocní alebo vplyvní, slabí alebo neznámi. Ako také to nie je dobré ani zlé. Dôležité je, či svoj život – všetko, čo máme a čo robíme – nasmerujeme k Bohu. Alebo nie.

Klasicky sa to vyjadruje tak – aj keď sa to na prvý pohľad možno bude zdať zvláštne –, že stvorené dobrá by sme mali „používať“, a nie „užívať si“. Možno však budete namietať. Nemáme si to, čo Boh stvoril, len jednoducho užívať? A nie je „používanie“ týchto vecí chladné a vypočítavé?

Áno, keby tradícia hovorila toto. No jej učenie je v skutočnosti presne opačné. „Užívať si“ z tohto kresťanského pohľadu v skutočnosti znamená hľadať potešenie vo veciach ako v poslednom cieli, pokúšať sa hromadiť ich a držať sa ich stoj čo stoj, čo nás aj zaslepuje, takže už nevidíme ďalej. (Tolkien to nazýval „dračia choroba“.) Naopak, „používať“ znamená zakúšať ich ako dobrá, ktorými sú. A skutočne dobré sú pre nás iba vtedy, keď ich chápeme nie ako cieľ sám osebe, ale ako pomôcky k svojmu konečnému naplneniu.

Svätý Augustín to v diele De doctrina christiana (O kresťanskej náuke) povedal takto: „Lebo užívať si vec (lat. frui) znamená s uspokojením v nej spočinúť kvôli nej samej. Naopak, používať (uti) znamená nasadiť všetky prostriedky, ktoré má človek k dispozícii, aby získal to, po čom túži, ak ide o správny predmet túžby; lebo neoprávnené používanie sa má nazývať skôr zneužívanie.“

Inak povedané, nie sme marxisti, či už klasickí, neo, alebo kultúrni; nemyslíme si, že bohatý znamená zlý a chudobný dobrý. A nie sme ani takí kapitalisti, ktorí si myslia opak.

Jozef z Arimatey bol bohatý muž, ale svoje bohatstvo použil na to, aby poskytol Ježišovi pohrebný rubáš a jeho telo uložil do hrobu vytesaného do skaly, čo v staroveku muselo niečo stáť. Tí, čo boli zmanipulovaní, aby žiadali Ježišovu smrť, boli bežní ľudia.

Ako opakovane hovoril Alexander Solženicyn: hranica medzi dobrom a zlom neprechádza spoločenskými triedami, ale uprostred každého ľudského srdca.

Naša situácia v dnešnom vyspelom svete vyzýva kresťanov na to, aby sme sa pozreli na svoje bezprecedentné bohatstvo a reagovali na materiálnu a nemateriálnu chudobu iných s väčšou predstavivosťou než kedykoľvek predtým. V porovnaní s minulosťou sú chudobní medzi nami materiálne bohatí. A pri nespočetných vládnych programoch poskytujúcich jedlo, prístrešie, zdravotné služby atď. je ťažšie povedať, kde treba pomáhať a kde je pomoc asi zbytočná či dokonca kontraproduktívna.

Je to však ďalší dôvod odolávať v tomto období duchu Black Friday a nájsť nové spôsoby, ako nasledovať Ducha Svätého. Opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.

Anglický originál článku nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.

Robert Royal je šéfredaktor stránky The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone, D. C. Jeho najnovšie knihy sú Columbus and the Crisis of the West (Kolumbus a kríza Západu) a A Deeper Vision: The Catholic Intellectual Tradition in the Twentieth Century (Hlbší pohľad: Katolícka intelektuálna tradícia v dvadsiatom storočí).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.