Kremeľské poznámky v patriarchovej vianočnej výzve Patriarcha tvrdo pracuje na tom, aby svoju cirkev zbavil akejkoľvek budúcnosti

V tomto roku na Štedrý deň patriarcha Kirill napísal najkratší text za štrnásť rokov svojho patriarchátu: výzvu na vianočné prímerie. Tento dokument sa mohol stať majstrovským dielom protivojnového, mierotvorného postoja Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Dopadlo to však úplne inak. Výzva na pokoj zbraní je ďalším prejavom úzkeho spojenectva medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a Kremľom a dôkazom toho, že patriarcha úplne nepochopil svoje miesto v modernom svete.

Text výzvy stojí za to citovať v plnom znení. Je jednoduchý a lakonický:

„Ja, Kirill, patriarcha Moskvy a celej Rusi, apelujem na všetky strany zapojené do medzištátneho konfliktu, aby zastavili paľbu a zaviedli vianočné prímerie od poludnia 6. januára do 12.00 hod. 7. januára, aby sa pravoslávny ľud mohol zúčastniť na bohoslužbách na Štedrý deň a na Vianoce.“

Výzva na prímerie je dobrá vec, najmä ak sa stane prológom k mieru a vychádza z kresťanského chápania nastoľovania mieru. Výzva na prímerie však môže byť aj súčasťou politickej hry a cirkevné sviatky môžu byť aj súčasťou inštrumentalizácie náboženstva, podobou manipulácie náboženského cítenia.

Ktorá možnosť je v tomto prípade pravdivá?

Nanešťastie o tom niet pochýb. Patriarcha „zabudol“ vyzvať na pokoj zbraní na Veľkú noc 2022, „zabudol“ vyjadriť sústrasť rodinám a priateľom zabitých Ukrajincov počas celých desiatich mesiacov vojny a „zabudol“, že Sväté písmo vyzýva na svedectvo o pravde.

Patriarcha hojne používa propagandistické klišé a ani tu sa nezdržiava, keď vojnu nazýva medzištátnym konfliktom a na ospravedlnenie vojenskej agresie používa pochybné pseudoteologické argumenty.

Kirill „zabudol“, že desiatky pravoslávnych chrámov zničili a znesvätili „zbožní“ ruskí vojaci a že nie všetky chrámy na okupovaných územiach Ukrajiny by na Vianoce chceli vidieť ruskú armádu.

Patriarcha pozabudol aj na to, že Ukrajinská pravoslávna cirkev je v ťažkej situácii, takmer na pokraji likvidácie v dôsledku jeho neúspešnej politiky na Ukrajine za posledných tridsať rokov.

Vojna na Ukrajine Ako Ruská pravoslávna cirkev ospravedlňuje vojnu kvázináboženskými posolstvami

Cyril Hovorun

Primitívnymi magickými stránkami náboženského vedomia si radi pomáhajú aj konkurenčné ukrajinské pravoslávne cirkvi.

Ako beznádejne falošná nota je prvé slovo v patriarchovej výzve, zámeno „ja“. Začínať politický prejav slovom „ja“ je znakom bolestivého hypertrofovaného narcizmu. Sémantická konštrukcia „Ja som patriarcha, a preto...“ zostáva v rámci beznádejne skompromitovanej imperiálnej paradigmy. Je nemožné brať ju vážne.

Motivácia, ktorú patriarcha používa, nemá nič spoločné s evanjeliovým kázaním, s prikázaniami, s radosťou z narodenia dieťaťa Krista na svet. Motivácia, ktorú patriarcha používa, znie mimoriadne prízemne: „Aby sa pravoslávny ľud mohol zúčastniť na bohoslužbách“, t. j. ísť do chrámu a, ako dodávajú cynici, nechať tam peniaze.

Vojna je vojna, ale ľud by mal pravidelne prinášať peniaze do chrámu a úlohou patriarchu je poskytnúť takúto príležitosť. A tak sa o to snaží, dokonca oslovuje aj prezidenta. Žiaľ, aj táto verzia finančnej a komerčnej motivácie má právo na existenciu.

Slabý Putinov tieň

Aj z politického hľadiska pôsobí výzva nevhodne, ba až smiešne: patriarcha stratil všetku dôveryhodnosť, duchovnú aj politickú, nielen v ukrajinskej, ale aj v ruskej spoločnosti. Je len „slabým tieňom“ Putina.

Káže a rozvíja „teológiu vojny“, pričom používa argumenty, ktoré sú teologicky pochybné. Ich predbežná analýza umožňuje položiť si pre 21. storočie dosť nečakanú otázku: hlása moskovský patriarcha herézu?

V každom prípade patriarcha Kirill tvrdo pracoval na tom, aby seba a svoju „oficiálnu cirkev“ zbavil akejkoľvek budúcnosti.

Patriarcha Kirill jednoducho plnil pokyny Kremľa. Dostal telefonát a bolo mu „dôrazne odporučené“, aby prišiel s takouto iniciatívou. A patriarcha to poslušne vykonal.Zdieľať

Ďalší vývoj však ukázal, že existuje jedno „ale“. Patriarchova výzva bola zverejnená na stránke Patriarchy.ru 5. januára o 11.18 hod. O sedem hodín neskôr bola na prezidentskej webovej stránke zverejnená Putinova smernica ozbrojeným silám, aby zaviedli prímerie na celej frontovej línii v súlade s termínmi, ktoré uviedol patriarcha Kirill.

Som ďaleko od toho, aby som si myslel, že Putin pravidelne číta oficiálnu webovú stránku Ruskej pravoslávnej cirkvi a venuje pozornosť patriarchovým výzvam. Sú to fantázie. Navyše, keďže patriarcha je politicky aj ekonomicky závislý od Kremľa, neodvážil by sa hovoriť sám za seba bez predchádzajúceho schválenia svojho vyhlásenia nadriadenými v Kremli.

Ešte pravdepodobnejšia je však iná možnosť: patriarcha Kirill jednoducho plnil pokyny Kremľa. Dostal telefonát a bolo mu „dôrazne odporučené“, aby prišiel s takouto iniciatívou. Patriarcha to poslušne vykonal. A práve preto v nej nie je ani slovko o Kristovi (jeho meno sa spomína len v názve sviatku), ani slovko o pokoji, ani slovko o milosrdenstve a ani slovko o hriechu.

Predpokladám, že toto všetko sa prezidentovi počúva veľmi nepríjemne a patriarcha veľmi dobre chápe, že dnes je lepšie Putina nedráždiť.

Je lepšie mlčať. Vtedy bude „Zlatokopecký valčík“ Alexandra Galiča, napísaný presne pred 60 rokmi, keď mal patriarcha Kirill 17 rokov, znieť ako cirkevný tropár:

A teraz sme sa dožili lepších vecí,

všetci stále veľa hovoria,

ale za jasnými klenotmi rétoriky

tá stará hlúposť sa rozprestiera ako škvrna.

Niekto iný môže lamentovať nad násilím

o hlade a nevýslovných urážkach!

My vieme, že v mlčaní je väčší zisk.

Áno, vieme, že mlčanie je zlato.

Sergej Čapnin je riaditeľom pre komunikáciu v Centre pravoslávnych kresťanských štúdií na Fordhamskej univerzite a hlavným redaktorom almanachu Dary, ktorý sa venuje súčasnej kresťanskej kultúre.

Pôvodne publikované na publicorthodoxy.org. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.