Nedeľa všetkých svätých Aký je zmysel tohto sviatku?

Uctievane svätých má dôležité miesto v liturgickom živote, v ucelenej a vyváženej teologickej vízii. Svätí sú znázornení na ikonostase, sú im zasvätené mnohé chrámy, božská liturgia v druhej antifóne ich vzýva ako orodovníkov u nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Je pravda, že iba Boh nám dáva spásu, ale svätí môžu orodovať za ostatných ľudí, ktorí sú s nimi spojení jedným krstom, v mystickom spoločenstve, ktoré zahŕňa živých i mŕtvych. Konečným cieľom človeka je večný život, preto je predurčený stať sa podobným Bohu, aby navždy žil v nádhere svetla, ktoré nepozná ubúdanie. Kult svätých predstavuje existenciálnu liturgickú katechézu o dejinách spásy a skutočné vyznanie viery v účinnosť vykúpenia. Svätý je plne zrealizovaným človekom, pretože ho Boh zachránil a premenil na svoj obraz a podobu. „Boh je obdivuhodný vo svojich svätých“, tento verš zo 67. žalmu veľmi výstižne pripomína ľudskú svätosť.

Odkedy sa slávi tento sviatok?

Prvé zmienky o slávení tohto sviatku pochádzajú zo 4. storočia. Išlo o sviatok všetkých mučeníkov na pamiatku tých, ktorí preliali svoju krv za kresťanskú vieru počas obdobia prenasledovaní. Následne v Konštantínovej epoche sa k mučeníkom pridalo uctievanie ďalších kategórií: askétov a mníchov, ktorí opustili všetko pre Krista, apoštolov, ktorí ako prví prijali Svätého Ducha a rozsievali Božie slovo, biskupov, ktorí vykonávali svoju službu pastierov, evanjelizovali národy a chránili veriacich pred najrôznejšími nebezpečenstvami, mužov a žien, ktorí vykonávali osobitnú funkciu v dejinách Božieho ľudu. A tak sa „sviatok všetkých mučeníkov“ okolo roku 800 transformoval na „sviatok všetkých svätých“, do ktorého boli začlenení tí, ktorí žili život podľa božských noriem.

Kedy sa slávi tento sviatok?

Sviatok sa slávi v nedeľu po Päťdesiatnici a z veľmi špecifického dôvodu. Svätý Gregor Palamas (14. storočie) podáva dôkladné vysvetlenie súvislosti medzi dvoma sláveniami – Päťdesiatnicou a Všetkými svätými – vo všeobecnom rámci ekonómie spásy, ktorú uskutočnil Kristus, a jej aktualizácie. Po pripomenutí a chvále zázračných udalostí vtelenia, umučenia, smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista k pravici Otca až po zoslanie Svätého Ducha „nám dnes svätá Božia Cirkev ukazuje, koľko a akých plodov sa nazbieralo pre večný život“, a slávi pamiatku všetkých svätých, ktorí vyrástli na zemi ako kvety raja a v ktorých sa uskutočnilo a zavŕšilo celé Božie dielo spásy.

Ako sa zobrazuje tento sviatok v ikonopisectve?

Odhliadnuc od nejakých variantov, tradičná ikona zobrazuje Krista v strede scény v nebi, ako sedí na tróne v kruhu, ktorý je uzavretý vo väčšom sústrednom kruhu, akoby rám okolo samotného Krista, v ktorom sú zobrazené hore zástupy anjelov, po stranách kategórie svätých a dole prarodičia Adam a Eva v akte uctievania prázdneho trónu, etimasie, trónu Pánovho druhého príchodu, keď sa vráti v sláve s anjelmi a so svätými, aby súdil celú zem.

Pod týmito dvoma kruhmi v záhrade, ktorá predstavuje pozemský raj, sú dve charakteristické postavy: polonahý muž s krížom – kajúci lotor – a ďalší – starší muž, ktorý sedí na tróne a je obklopený rôznymi postavami, z ktorých jedna je položená v jeho lone. Nápis odhaľuje jeho meno: patriarcha Abrahám. Je to vlastne symbolické znázornenie „Abrahámovho lona“, ktoré prijíma starozákonných spravodlivých.

Aké poučenie prináša toto tajomstvo do môjho života?

Zázraky, ktoré Boh koná vo svojich svätých, sú rozmanité. Rozmanitosť chariziem svätých odráža pluralizmus Cirkvi. Všetky spolu vyjadrujú plerómu alebo plnosť Boha. Dobre vieme, ako nám to pripomína každé eucharistické slávenie, že „jediný je Svätý, jeden je Pán Ježiš Kristus“, a preto svätosť prisudzovaná človeku nie je ničím iným ako účasťou na Božej svätosti. Preto je svätec tým, v ktorom sa uskutočnilo vykúpenie, je zbožšteným človekom a ako taký môže byť navrhovaný ako príklad, ktorý treba napodobňovať a uctievať. Svätec je znamením nádeje, pretože svedčí o tom, že každý z nás môže uskutočniť svoje vlastné povolanie a že celé ľudské spolužitie sa môže premeniť na nové stvorenie. Každý z nás, aj v provizórnosti, protivenstvách a nejednoznačnosti každodenného života, po boku svätých a podľa vlastnej charizmy môže a musí kráčať podľa Ducha, vo optike evanjeliového učenia, aby bol svetlom a životom pre iných. „Tak nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16).

Zdroj: Eparchia di Lungro degli Italo-Albanesi dell’Italia continentale: Mistagogia della vita cristiania, L’Anno liturgico bizantino, Lungro 2019. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.