Svätý Augustín: človek, pastier, mystik Racionalista

V spolupráci s augustiniánom a odborníkom na patristiku Jurajom Pigulom sme pre vás pripravili nový historicko-teologický seriál o sv. Augustínovi. Viac informácií nájdete tu, predchádzajúce časti seriálu zasa tu.

V jednom z Dialógov čítame: „Istý druh poverčivej a detinskej pochybnosti ma v mladosti zdržiaval od samotného pátrania po pravde. Prekonal som túto prekážku, pretože som si začal viac veriť. Taktiež som sa presvedčil, že nemám nasledovať tých, ktorí prikazujú veriť, ale tých, ktorí učia pravdu. Zaplietol som sa teda s ľuďmi, ktorí uctievajú telesné svetlo ako najvyššiu a božskú skutočnosť.“

Tieto slová, ktoré sú prvou správou o Augustínovom dlhom blúdení ďaleko od Katolíckej cirkvi, nám poskytujú kľúč na pochopenie príčiny tohto blúdenia. Ide o nesprávne nastolenie základného problému vzťahu medzi rozumom a vierou.

Rezignovať na rozum alebo zrieknuť sa viery

Istá hmlistá domnienka – Augustín ju nazýva superstitio puerilis –, podobná akurát strachu chlapca, ktorý sa trasie v tme bez toho, aby vedel prečo, ho privádza k uvažovaniu, že hľadanie pravdy by bolo urážkou pre vieru. Iným slovami, viera sa mu javí ako niečo tajomné a posvätné, k čomu sa rozum nemá vyjadrovať a má sa pred tým len skloniť.

Preto je potrebné buď rezignovať na rozum, alebo zrieknuť sa viery. Netreba pripomínať, že tento bezpredmetný strach sa zrodil z nedostatočnej náboženskej kultúry. Augustín študoval už tretí rok a vynikal medzi rovesníkmi svojím nadaním.

„Presvedčil som sa, že nemám nasledovať tých, ktorí prikazujú veriť, ale tých, ktorí učia pravdu.“ Svätý AugustínZdieľať

Avšak v záležitosti náboženstva zostali pri poučeniach od svojej matky a pri tom, čo pochopil v kostole v Tagaste alebo počúval v kostole v Kartágu. Celkovo mu chýbala systematická náboženská formácia, ktorá rastie spolu s vedomosťami a kultúrou a môže predísť alebo rozptýliť chybné a nebezpečné presvedčenia.

Čítanie Hortenzia mu pomohlo oslobodiť sa od tohto pomýleného strachu, no vštepilo mu rozkladný zárodok racionalizmu. Nadobudol presvedčenie, že sa má stať žiakom nie toho, kto prikazuje veriť, ale toho, kto učí pravdu.

Totiž, nie autority, ktorá vyžaduje vieru, ale rozumu, ktorý vedie k vede. Večnú dvojicu, rozum a vieru, si devätnásťročný Augustín nespájal s pojmami spolupráce, ale s výrazmi protikladu. Zle nastolený problém sa nedalo dobre vyriešiť. Mladík onej povahy, vedomý si svojej inteligencie, túžiaci poznať pravdu si mohol vybrať len rozum proti viere. A tak aj urobil.

Sklamaný z čítania Písma

Keďže túžil nájsť múdrosť, dal sa na štúdium Svätého písma. Je dobré si všimnúť túto skutočnosť ako istý znak jeho kresťanskej formácie. Ale Písmo pre toho, kto ho číta bez náležitých dispozícií, môže ukrývať škaredé prekvapenia; a naozaj ich ukrývalo aj pre nášho mladého univerzitného študenta.

Na Augustína čakali predovšetkým dve prekvapenia. Na jednej strane to bol priveľmi jednoduchý literárny štýl pre niekoho ako on, ktorý mal vyberaný vkus cicerovského jazyka. V druhom rade to bol značne nezrozumiteľný obsah pre niekoho, kto by chcel vidieť veci ihneď jasne a bez zahalenia, ako to chcel on.

Prvá ťažkosť bola určite povrchná, aj keď nedbalý jazyk verzie Vetus Latina, používanej v Afrike, môže predstavovať poľahčujúcu okolnosť pre odpor, ktorý voči nej Augustín pociťoval. Druhá ťažkosť bola, naopak, vážnejšia. V Písme nechýbajú nezrozumiteľné miesta, zdanlivé protirečenia, hlboké tajomstvá.

Čítajte tiež

Svätý Augustín: človek, pastier, mystik Zamilovaný do múdrosti

Agostino Trapè

U Augustína sa začala postupná odluka od „lákadiel“ sveta, ktorá vyústi do evanjeliového ideálu zasväteného života.

Prinajmenšom mohol požiadať niekoho o vysvetlenie. V cirkevnej obci v Kartágu, aj keď tu už dávno nebol nažive Cyprián a Aurélius mal ešte len prísť, bol zaiste niekto, kto by bol schopný poskytnúť mu vysvetlenie. Ba dokonca vieme, že tu skutočne aj niekto bol.

Spomína ho samotný Augustín vo Vyznaniach: „Bol tu ten Helpidius, ktorý víťazne diskutoval s manichejcami.“ No o požiadaní vysvetlenia Augustín neuvažoval alebo sa k nemu nechcel odhodlať. A šiel svojou cestou, bola to cesta pýchy.

Jedného dňa, keď si ako biskup pripomenie túto mladícku skúsenosť, povie veriacemu ľudu:

„Ja, ktorý vám tu hovorím, som bol sklamaný nejaký čas, keď som sa ako študent po prvý raz priblížil k Svätému písmu. Nepriblížil som sa so zbožnosťou toho, kto pokorne hľadá, ale s trúfalosťou toho, kto chce diskutovať. Odvažoval som sa s pýchou hľadať to, čo môžu nájsť len pokorní ľudia. O čo šťastnejší ste teraz vy! (...)

Pobývate ako deti v hniezde viery a prijímate duchovný pokrm! Naopak, ja úbohý, ktorý som sa považoval za schopného letu, som opustil hniezdo a spadol som skôr, ako som mohol letieť. Ale milosrdný Pán ma zachytil a položil späť do hniezda skôr, ako by ma boli pošliapali okoloidúci.“

„Nepriblížil som sa so zbožnosťou toho, kto pokorne hľadá, ale s trúfalosťou toho, kto chce diskutovať. Odvažoval som sa s pýchou hľadať to, čo môžu nájsť len pokorní ľudia.“ Svätý Augustín o čítaní PísmaZdieľať

Jeden z textov, ktorý robil Augustínovi problémy, bol rodokmeň Krista spísaný ináč v Evanjeliu podľa Matúša a ináč v Evanjeliu podľa Lukáša. Zaiste bol prekážkou, ale nie jedinou. Text rodokmeňa sa nachádza na začiatku evanjelia, preto mohol byť prekážkou, ktorá zabránila smädnému pútnikovi piť.

Aké boli ďalšie úskalia, to nevieme. Nebudeme ďaleko od pravdy, ak pomyslíme na Starý zákon, predovšetkým na problémy, ktoré nastoľuje Kniha Genezis a všeobecne dejiny spásy.

Zvedený manicheizmom

V tých dňoch, keď sa Augustín zmietal medzi túžbou a sklamaním, sa stretol s výstrednými ľuďmi, ktorí razom uspokojili jeho očakávania. Boli to manichejci. On ich počúval, nechal sa presvedčiť, opustil vieru svojho detstva a stal sa jedným z nich.

Toto všetko v období niekoľkých dní. Niečo zriedkavé na solídneho a inteligentného mladíka. Dá sa to vysvetliť len ako súbeh mnohých príčin. Prvou istotne bolo Augustínovo vnútorné rozpoloženie. Zmietala ním naliehavá túžba nájsť pravdu a súčasne ho trápilo sklamanie, ktoré zažil pri čítaní Svätého písma.

Manichejci urobili krátky proces s ťažkosťami vo Svätom písme, lebo odmietali celkovo Starý zákon. Nový zákon síce prijímali, no neprijímali takzvané „vsuvky“, teda nič, čo by sa vzťahovalo na Starý zákon. Kristov rodokmeň bol jednou z týchto „vsuviek“. Koniec koncov, podľa nich Kristus neprijal skutočné, ale len zdanlivé telo, preto nemohol mať rodokmeň.

Čítajte tiež

Svätý Augustín: človek, pastier, mystik Taký malý chlapec, a predsa veľký hriešnik

Agostino Trapè

Lajdáctvo, podvody pri hre, bitky medzi kamarátmi, krádež hrušiek, porušenie čistoty. Aké boli jeho pohnútky?

Ďalej šírili kult pravdy. „Ustavične hovorili: „Pravda, pravda a mnoho mi o nej rozprávali.“ Mladý Augustín si želal len toto. Na prvé stretnutie s manichejcami sa vzťahujú slová Vyznaní: „Ó, Pravda, Pravda! Ako vrúcne túžila moja duša po tebe vtedy, keď mi často a mnoho rozprávali o tebe z veľkých a hrubých kníh.“

Okrem toho manichejci sľubovali, že nikomu nebudú vnucovať vieru, ale napriek tomu vyslobodia všetkých z omylu tým, že ich privedú k dosiahnutiu „autentickej pravdy bez rúška“. Hlavne tento lákavý prísľub si získal náklonnosť nášho mladíka a urobil z neho učeníka perzského „proroka“.

Strašený prázdnym strachom

V liste Onoratovi, jednému z priateľov, ktorých sám Augustín získal pre manicheizmus, píše: „Ty vieš, Onoratus, že do rúk týchto ľudí sme padli len z jediného dôvodu. Hovorili totiž, že ak zanecháme desivú autoritu viery, tak nás ako svojich učeníkov privedú k Bohu a vyslobodia z omylov čistým a jednoduchým rozumom.

Veď čo iné ma viedlo, aby som na deväť rokov zanechal náboženstvo, ktoré mi ako dieťaťu vštepovali rodičia? Zrazu som nasledoval a pozorne počúval týchto ľudí. Presvedčilo ma aj ich tvrdenie, že sme boli strašení prázdnym strachom a že sa od nás vyžadovalo, aby sme začali veriť ešte predtým, ako začneme uvažovať.

Oni, naopak, nenútili nikoho veriť bez toho, aby pravda bola najskôr prediskutovaná a jasne stanovená. Kto by sa nedal zlákať týmito prísľubmi? A zvlášť mladík túžiaci po pravde, pyšný a chvastavý z dôvodu diskusií učených ľudí, ktorých počúval v škole?“

Nedá sa pochybovať, že racionalistická žiadosť bola prvým podnetom, ktorý priviedol Augustína k opusteniu Katolíckej cirkvi a k prechodu na stranu manichejcov. No v tomto bode treba rozlíšiť medzi opustením cirkvi, ktoré bolo bez podmienok, a prechodom k manichejcom, ktorý taký nebol.

Z publikácie Agostino Trapè: Agostino, l’uomo, il pastore, il mistico (Città Nuova, 2006) preložil o. Juraj Pigula, OSA.