František Trstenský Biskup by mal byť prorokom. Nie je to žiadna slasť, skôr bremeno

Keď sme začiatkom leta pripravovali text o výzvach pre nového spišského biskupa, ako jedného z respondentov sme oslovili kežmarského dekana Františka Trstenského. Práve jeho pápež František v piatok vymenoval za nového biskupa Spišskej diecézy.

Odpovede Františka Trstenského, ktoré sme použili v spomenutom článku, prinášame pri príležitosti jeho menovania aj vo forme samostatného rozhovoru.

Aký by mal byť biskup 21. storočia?

Odpoveď vidím v kombinácii Svätého písma, Kódexu kánonického práva a terajšieho pápeža Františka. Vo Svätom písme je veta, ktorú hovorí Ježiš Petrovi: „Keď sa obrátiš, posilňuj svojich bratov vo viere“ (Lk 22, 32). To platí nielen pre pápeža, ale pre každého biskupa. Písmo nám veľa hovorí aj o tom, aký ma byť biskup vo vzťahu so svetom.

Kánonické právo nám zasa hovorí, aké má mať biskup vlastnosti. Biskup je v prvom rade prvým ohlasovateľom evanjelia v diecéze a pastierom. Zdá sa, že toto sú aj indície Svätého Otca, ktorý pri stretnutiach často zdôrazňuje: byť blízko ľuďom a byť blízko kňazom.

Na diskusnom Večere s Postojom v Trstenej viacerí ľudia spomínali, že im dnes chýba jasnejší hlas biskupov. Čakali by napríklad hlasnejšie odsúdenie vojenskej agresie na Ukrajine, v minulosti sa biskupi tiež otvorenejšie vyjadrovali napríklad k voľbám...

V minulosti nebolo toľko dramatických situácií, na ktoré bolo treba hneď odpovedať. Dnes žijeme dobu, že ak dáte nejaké stanovisko o dva až tri dni, už je to neaktuálne a nikoho to nezaujíma, lebo prišiel nový problém.

Vnímam, že to je problém. Biskupom sa ťažšie reaguje, lebo to trvá, kým sa stretnú, dohodnú, poradia a naformulujú odpoveď. V tomto je možno úloha predsedu KBS, ktorý je hlasom a tvárou biskupov, je takým hovorcom.

Ale keď sa bavíme o tom, aký ma byť biskup – a platí to aj o kňazoch –, tak Sväté písmo to je zákon a proroci. Zákon znamená, aby sme žili opravdivo vieru, ktorá bude apoštolská. Slovo biskup znamená v preklade aj to, že je to istý dozorca. Episkopos je ten, kto pozerá zvrchu, teda dohliada. A tam vidím úlohu zákona, aby tu bola zdravá liturgia a náuka.

Ale čo nám asi chýba, sú proroci. Jedna vec je, aby liturgia bola slávená dobre, aby kňazi zodpovedne učili náuku cirkvi. Ale pravdepodobne najviac sa biskupa aj kňaza týka úloha proroka.

Prorok bol ten, kto pozdvihol hlas. Niekedy šiel napomenúť aj kňazov. Prorok je vo Svätom písme inštitúcia voči kňazom, ale aj voči kráľovi. Prorok povedal kráľovi, „mňa poslal Pán, toto ti mám povedať“.

Myslím, že prorocký hlas bude dôležitá úloha. Prorok nie je niekto, kto má krištáľovú guľu a predpovedá budúcnosť, ale niektoré témy vidí do budúcna. Hovorí sa, že niektoré veci prorocky povedal pápež Ján Pavol II.

A teraz 20 či 30 rokov neskôr si hovoríme: ako to, že mal pravdu, keď hovoril o kultúre smrti a života, o ohrození rodiny? Vtedy sme nechápali, čo to rozpráva. A to je prorocké – otvárať témy, na ktorých títo ľudia vidia, že o pár rokov budú hýbať spoločnosťou.

Foto: Postoj/Martin Krystýnek

Povedali ste, že biskup má byť v prvom rade ten, kto povzbudzuje bratov vo viere. Lenže biskup je často aj manažérom, je zodpovedný i za majetky, budovy... Nevyhne sa tomu. Do akej miery má byť teda biskup manažér a do akej miery pastier?

Ako farár si uvedomujem, že toto poslanie odo mňa vyžaduje byť aj správcom časných dobier. Je to moja úloha. Som štatutár a ten, kto spravuje hmotné dobrá. Ale to nie je čosi zlé. Ide o hmotné dobrá, ktoré veriaci venovali cirkvi a ktoré jej slúžia.

To nie je preto, aby som mal niečo vo vrecku, ale je to pre dobro druhých. A dosť mi táto úloha zaberá čas.

Dovolím si povedať, že diecézny biskup to má trochu jednoduchšie, lebo on má možnosť mnohé veci delegovať. Ja nemôžem delegovať napríklad ekonomické veci na pána kaplána. Avšak biskup môže. A v tom spočíva múdrosť. Dnes sa veľa hovorí o tímovej práci.

Pozrite, ani Svätý Otec neriadi celú cirkev sám, preto existujú dikastériá, má mnoho ľudí a inštitúcií, ktoré mu pomáhajú. Je to výzva dnešnej doby – mať okolo seba múdrych ľudí, ktorí rozumejú ekonomike, hospodárstvu, ale aj takým veciam, ako je manželstvo a rodina či katechizácia mladých ľudí.

Vo farnosti vidím, že mám pánov kaplánov, ktorí sú šikovní na prácu s mladými. Ja už nestíham, niektorí mladí by povedali, že som z doby kamennej. Nie je to celkom tak, ale predsa, kapláni sú mladým bližšie.

Aj v diecéze existujú rôzne komisie, ale nie sú to komisie pre komisie. Sú preto, aby dali život očakávaniam ľudí a cirkvi.

Počul som peknú vetu, že cirkev má svoje poučky a pravdy. My nie sme cirkvou, ktorá má svoje poučky, ale hlásame pravdu, ktorá je v tých poučkách vyjadrená.

„Do budúcna sa asi pôjde cestou zverenia právomocí. Napríklad bude biskupský vikár pre komunikáciu s kňazmi.“Zdieľať

Potrebujeme definície nie pre definície, ale pre pravdu, ktoré vyjadrujú. A čosi podobné je, že cirkev v súčasnosti pozná úlohu generálnych vikárov, biskupských vikárov, diecéznej pastoračnej rady či diecéznej hospodárskej alebo kňazskej rady.

Keď sa v týchto radách namiešajú múdri ľudia, vedia byť biskupovi nablízku tak, že biskup môže byť pastierom. A potom keď niekto príde za biskupom pre majetkové záležitosti, ten ho vie poslať za vikárom pre majetkové veci. Iste, posledné slovo má v diecéze biskup, v cirkvi ho má pápež. Ale má tam niekoho, v koho má dôveru a kto mu pripravuje veci.

Je to veľká úloha. Môj pohľad je, že do budúcna sa asi pôjde cestou zverenia právomocí. Napríklad bude biskupský vikár pre komunikáciu s kňazmi. V diecéze nás je do štyristo kňazov, je nás veľa. Ďalšia vec je špeciálna pastorácia v diecéze. Pre Spišskú, Košickú a Rožňavskú diecézu platí rómska otázka. Bude dobré mať vikára pre rómske komunity, lebo ich nie je málo.

Špeciálna pastorácia je aj v nemocniciach, školstve. Biskup môže mať vikára, ktorému to zverí a povie: komunikuj, stretávaj sa. Dôležitá je aj formácia kňazov, ktorú by mal na starosti vikár. Dá sa to.

Foto: Postoj/Martin Krystýnek

Už ste to trocha načrtli. Aké sú teda najväčšie výzvy pred novým spišským biskupom?

Čo vidím aj v dekanáte, výzvou sú kňazi ako najbližší spolupracovníci biskupa. Keď aj teraz povieme, že diecéza funguje, tak funguje, lebo múdrosť cirkvi je tak nastavená, že pozná diecézneho či apoštolského administrátora v prípade sede vacante (uprázdneného biskupského stolca). To funguje. Ale my už cítime, že nám chýba pastier.

V čom?

Kňazom chýba blízkosť. Viete, niektoré veci sa nedajú a nemôžu riešiť, lebo administrátor nie je v úlohe diecézneho biskupa, ktorý povie, že takto a takto bude isté nasmerovanie. Aj výraz administrátor znamená, že je tu dočasne.

Takže ak to poviem veľmi zjednodušene, administrátor je človek, ktorý kúri a svieti?

Veľmi zjednodušene povedané. Podľa mňa prvá úloha bude mať pastiera, ktorý bude blízko nám kňazom, bude sa nás pýtať, bude k nám chodiť, bude sa zaujímať, bude sa s nami stretávať a bude nám načúvať. A my zasa jemu.

Veď kódex hovorí, že farár je najbližší spolupracovník biskupa. Obdivujem v tom biskupov, že oni sú odkázaní na kňazov, biskup ich potrebuje, lebo nemôže chodiť do každej farnosti. Vzťah biskup a kňazi je výzvou v každej diecéze. Potrebujeme oživenie a nasmerovanie. Je tu silná generácia mladých kňazov plných entuziazmu, ale tiež potrebujú usmernenie.

„Mnohé rodiny majú obavu z rôznych trendov, ktoré tu prenikajú v súvislosti s výchovou detí. Potrebujú pastiera, ktorý povie: som na vašej strane.“Zdieľať

Druhá vec, ktorú vnímam a je to široká téma, je manželstvo a rodina. Pod tým myslím aj mladých a deti. Rodiny potrebujú oživenie, povzbudenie.

Mnohé rodiny majú obavu z rôznych trendov, ktoré tu prenikajú v súvislosti s výchovou detí. Tiež potrebujú pastiera, ktorý povie: som na vašej strane. Ak budeme mať zdravé rodiny a manželstvá, budeme mať ďalšiu zdravú generáciu mladých ľudí, detí, praktizujúcich katolíkov, ktorí prežívajú svoju vieru doma.

Foto: Postoj/Martin Krystýnek

Spišská diecéza je charakteristická aj veľkými mestskými farnosťami. Bude aj toto výzva – urobiť v tomto reformu?

Asi to bude výzva, lebo sme svedkami sociologických zmien. Nemyslím teraz len na delenie veľkých farností. Ale máme aj farnosti, ktoré nám vymierajú. Stávajú sa turistickými alebo chatárskymi oblasťami. Obce, ktoré boli kedysi plné života, sú dnes chatárske.

Borové a Huty na Orave sú dnes chatárske oblasti, tu na Spiši je Hnilec, Dedinky, Hnilčík. Opäť tu treba múdrosť. Lebo sú farnosti, ktoré vymierajú, ľudia migrujú, ale je tam potrebné zachovať prítomnosť kňaza.

Obec je možné spravovať ako filiálku, ale pokiaľ sa dá, je dobre, ak ten kňaz tam je a veriaci vedia, že tu uprostred nás je pastier, ktorý tu je k dispozícii na duchovný rozhovor a stretnutie.

Ľudia vedia, že mu môžu aj ráno alebo neskoro večer zazvoniť. Ale keď ten kňaz bude 20 kilometrov kdesi inde, tak mnohé veci nechá na ďalší deň.

Ako výzvu pre nového biskupa vnímame aj finančnú situáciu v diecéze či rôzne sexuálne škandály, ktoré boli medializované, alebo polarizáciu kléru. Ako to vidíte?

Je to súčasť bremena, ktoré vezme na seba nový biskup. Dnes byť biskupom nie je žiadna slasť, je to skôr bremeno. Prirovnávam to k rodine, keď máte deti, je to radosť, ale počítate aj s tým, že ak príde ťažká situácia, budete to musieť riešiť.

Ak dieťa má problém v škole, tak rodičia tam musia ísť a počúvať pána riaditeľa a pani učiteľku, čo ich dieťa vystrája. A dobrý otec a mama si musia s dieťaťom sadnúť a pýtať sa, čo sa deje.

Alebo keď dospelé dieťa vystrája, alebo sa mu rozpadne manželstvo, prípadne deti nemajú dobré vzťahy medzi sebou, rodičov to trápi. Tiež si sadnú a musia to riešiť. Toto je podobné – biskup, keď je pastierom, berie na seba bremeno, že prídu ťažkosti aj vo farnostiach či osobné zlyhania kňazov.

A čo rozdelenie kléru?

V jednu nedeľu sa počas svätej omše číta prosba, „aby sme pri rozmanitosti mienok zachovali v podstatných veciach jednotu a vo všetkom nadovšetko lásku“.

Tá prosba predpokladá, že nemôžeme ísť uniformne. To sa nedá štýlom, že keď ja budem mať roztiahnuté ruky pri svätej omši 50 centimetrov od tela, tak všetci tak budete mať. Naozaj, zamerajme sa na to, čo je podstatné.

Avšak sú veci a návyky, ktoré biskup musí zvážiť. Je niečo iné, keď u kňaza ide o jednorazové zlyhanie. Dobre, možno mal depresiu a podľahol alkoholu, ale je to ináč statočný človek.

Ja to nechcem zľahčovať, ale je to ako v rodine, keď sa otec rodiny opije, je to hanba pre deti a manželku. Ale to nemusí znamenať, že je alkoholik, len niečo v tej chvíli nezvládol.

Iné je, keď príde niečo, čo je ťažký hriech a vážne previnenie, ako zneužívanie. Aj keby to bolo len raz, to sa nesmie stať. Tam treba zachovať náuku cirkvi. Pápež jasne dáva inštrukcie, ako to treba riešiť.

Na území Spišskej diecézy je aj Katolícka univerzita. Bude to pre nového biskupa výhoda alebo výzva?

Treba vychádzať z toho, že zriaďovateľom Katolíckej univerzity je KBS, nie spišský biskup. Veľkým kancelárom je košický arcibiskup. Treba zachovať istú hierarchiu, prirodzene. Ak je univerzita na území diecézneho biskupa, je v jeho záujme, aby napríklad kňazi a laici, ktorí na škole pôsobia, žili kresťanským spôsobom života.

Treba zachovať to, čo je. Ak by bol na Katolíckej univerzite nejaký problém a dotknutá osoba príde za diecéznym biskupom, tak jej asi povedia, že je tu najprv veľký kancelár a nikdy sa nesmie obísť zriaďovateľ.

Vidím potenciál Katolíckej univerzity, je totiž výzvou mať katolícku inteligenciu na území diecézy. Hoci univerzita je celoslovenská. Prihováram sa za to, aby Katolícka univerzita bola nadregionálna, vtedy to bude požehnanie. Keď bude len regionálna, vďaka aj za to, ale univerzita by mala byť nadregionálna, slovenská alebo aj nadslovenská.