V novembri minulého roka som bol spolu s ďalšími štyrmi bratmi biskupmi zvolený za delegáta na medzinárodnú synodu o synodalite, ktorá bude trvať celý október.
Pápež všetkých delegátov požiadal, aby sa koncom septembra zúčastnili na ekumenickej modlitbe v Ríme a potom na trojdňových rekolekciách, ktoré sa uskutočnia tesne pred otvorením synody – spolu to bude teda päť týždňov.
Priznám sa, že mám z toho všetkého zmiešané pocity. Mám rád Rím a október je krásny mesiac na pobyt vo Večnom meste a určite sa teším z účasti na diskusii na vysokej úrovni týkajúcej sa niektorých dôležitých otázok v živote cirkvi. Ale nepáči sa mi predstava, že na taký dlhý čas budem mimo diecézy.
Napriek tomu zanechávam našu miestnu cirkev v dobrých rukách. Páter Will Thompson, môj generálny vikár, bude držať pevnú ruku na kormidle, rovnako tak páter Mark McNea, môj vikár pre klérus, a prostredníctvom svojej vernej asistentky Leandry Hubkovej zostanem v úzkom kontakte pre prípad akýchkoľvek mimoriadnych udalostí.
Pred piatimi rokmi som bol delegátom na synode o mládeži, takže viem, čo môžem na tomto mesiac trvajúcom stretnutí očakávať. Budeme pracovať šesť dní v týždni – od pondelka do soboty – a rokovať na plenárnych zasadnutiach a v malých jazykových skupinách.
Pracovný deň bude trvať od pol deviatej ráno do pol deviatej večer s niekoľkohodinovou prestávkou popoludní na siestu na rímsky spôsob. Prítomní budú delegáti z celého sveta, tentoraz aj početný kontingent laikov.
Naše diskusie budú vychádzať z takzvaného Instrumentum laboris alebo „pracovného dokumentu“, ktorý pre túto synodu predstavuje vyvrcholenie dvojročného načúvania katolíkom z celého sveta.

Okrem biskupov sa októbrovej synody zúčastnia aj desiatky laikov s hlasovacím právom. Vrátane žien.
Na poslednej synode, na ktorej som sa zúčastnil, sme vypracovali a odhlasovali záverečný dokument vyjadrujúci naše presvedčenie. Na tejto októbrovej synode sa tak nestane, pretože na budúci rok sa v tomto čase bude konať ešte následné zasadnutie. Až keď dôjde k nemu, zrejme sa pripraví záverečné vyhlásenie.
Ak bude táto synoda podobná tej poslednej, na ktorej som sa zúčastnil, pápež bude osobne prítomný prakticky na každom zasadnutí, ale nebude hovoriť veľa, pretože bude chcieť, aby sa všetci delegáti cítili slobodne a mohli vyjadriť svoje názory. Rokovanie sa ukončí slávnostnou svätou omšou na Svätopeterskom námestí s pápežom Františkom.
To je teda forma a štruktúra synody. Aká bude však podstata?
Ako pápež a jeho zástupcovia opakovane zdôrazňovali, synoda o synodalite bude o zapojení celej cirkvi, celého Božieho ľudu, do plnenia Kristovho poverenia ohlasovať evanjelium všetkým národom. Pôjde o to, aby sme všetci – duchovní i laici – kráčali spoločne (syn-hodos, v gréčtine „na ceste spolu“) pod vedením Ducha Svätého.
V tomto smere bude synoda do veľkej miery v kontinuite s univerzálnou výzvou na svätosť z Druhého vatikánskeho koncilu a s konzistentným pokoncilovým dôrazom na „novú“ evanjelizáciu. Bude stelesnením často vyjadrenej túžby pápeža Františka po cirkvi, ktorá vychádza sama zo seba až na okraj, aby priniesla Krista všetkým.
V Instrumentum laboris je veľa materiálu v tomto zmysle a už sa teším na rozhovory, ktoré dajú vzniknúť čoraz účinnejším stratégiám na dosiahnutie evanjeliového cieľa cirkvi. Ako často hovorím, cirkev by mala mať hlboký záujem posielať do sveta ako kvas skvelých katolíckych právnikov, lekárov, obchodných lídrov, investorov, pedagógov, spisovateľov a kultúrnych tvorcov.

Tým, že dokument nevysvetľuje základné pojmy a mýli si proces s programom, stáva sa receptom na zmätok a na možnú manipuláciu.
Ak dovolíte, rád by som sa podelil aj s obavami týkajúcimi sa synody. Na základe stoviek komentárov, ktoré som čítal počas sledovania predsynodálneho procesu vo svojom pastoračnom regióne v Kalifornii, na základe zistení kontinentálnej fázy a na základe samotného Instrumentum laboris by som povedal, že dominantným záujmom tých, ktorí sa na ňom zúčastnili, je poskytnúť väčší pocit prijatia osobám, ktoré sa cítia od života cirkvi odcudzení.
Medzi ľudí, ktorých majú na mysli, patria najmä ženy a osoby z komunity LGBT. Riešenie pocitu odcudzenia a snaha o to, aby cirkev bola čo najprijateľnejšia, je vždy legitímnym pastoračným záujmom. Vždy.
Niektorí však navrhovali, aby synoda zvážila zmenu morálneho učenia cirkvi a sviatostnej disciplíny, aby sa odcudzení katolíci cítili viac začlenení. A tu váham práve preto, že pocity, nech sú akokoľvek intenzívne, samy osebe nepredstavujú teologický argument.
Existuje množstvo dôvodov – niektoré dobré, iné zlé –, prečo sa človek môže cítiť v cirkvi nevítaný. Ak je toto odcudzenie výsledkom nenávisti alebo hlúpych predsudkov, potom treba situáciu riešiť okamžite a priamo.
Ak je však odcudzenie spôsobené hlbokým nesúladom medzi tým, čo cirkev oprávnene požaduje, a spôsobom, akým niekto žije, potom je potrebné, aby tento človek zmenil svoj postoj.
Ide o to, že nemôžeme rozhodovať o veci tak, že zostaneme na úrovni pocitov. Musíme sa posunúť na úroveň skutočných argumentov založených na Biblii, teologickej tradícii a prirodzenom morálnom zákone. Veľmi dúfam, že zapojenie pastoračného aj správneho teologického rozmeru tejto otázky inklúzie bude kľúčovým dielom synody.
Prosím vás, aby ste sa teraz, keď začíname svoju prácu, modlili za mňa a za všetkých delegátov synody. A rád by som vás ešte požiadal, aby vaša modlitba mala podobu jednoduchého vzývania Ducha Svätého.
Veni Sancte Spiritus!
Pôvodný text: As I Leave for the Synod on Synodality. Uverejnené v spolupráci s Word on Fire, preložil Lukáš Obšitník.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.