Slovo kňaza Stačí vodičský preukaz. Auto sa už nájde

Takto je napísaný každý životopis – od narodenia až po úmrtie, ako to symbolicky vyjadrila aj nedávna tiesnivá pieseň Milana Lasicu, keď predniesol text Miroslava Válka.

Ak by sme sa vybrali do San Giovanni Rotondo a navštívili kryptu pátra Pia, prekvapilo by nás obrátené poradie. Najskôr je na veľkých chodbových mozaikách vyjadrená symbolická smrť svätého kapucína a jeho spirituálneho vodcu Františka z Assisi. Svätec z Pietrelciny na prvej mozaike prijatím bolestivých stigiem akoby zomrel starému človeku a jeho vzor zasa prijíma krst. Až potom sa začína ich nový život, ktorý sa už neskončí.

Tieto dva obrazy pripomínajú koniec starého človeka, ktorý svoj život končí v hrobe. Na ďalších mozaikách už pokračuje nový život, život Boha v nás. Tento premenený život pomaly pohlcuje naše telo, kosti a krv, ktoré sme prijali z výbavy svojich rodičov. Naša telesnosť je podľa teológa Pavla semenom, ktoré padá do zeme v nádeji na rast novej úrody.

Mozaikový cyklus oboch svätcov, ukrytý v podzemí pod novým kostolom, nám pripomína odumretie zrna, ktoré prinesie klas vo večnosti. Preto nás farebné kúsky kamienkov vedú cez duchovné súboje oboch svätcov, aby zvíťazil Duch a na konci nový človek pohltil prirodzeného človeka.

Preto na poslednom zobrazení z Františka vychádza pokoj a duchovná radosť. Toto zasahuje aj jeho telesné zmysly, ktoré zachycujú nebeskú hudbu anjelských bytostí. Duchovnú útechu si môže vychutnať osoba, ktorá sa slobodne pridala k Bohu, jej srdce naplnilo konanie Ducha a bolo ním očistené od nánosov ega.

Človek, ktorého vietor Ducha priniesol k Bohu Otcovi, má v srdci Krista. Konanie Najsvätejšej Trojice pôsobí jemne so svojou útechou a prináša ochutnávku pravdivosti blahoslavenstiev. To je múdrosť, ktorá žiari a nevädne, ako sme to zachytili v Knihe múdrosti.

Starosť o to, aby sme mali lampu a nie olej, znamená nepochopenie správnej hierarchie vecí. To akoby sme sa v garáži každý deň starali o kúpené auto, ale bez vodičského preukazu ho nemohli prevetrať na cestách. Zdieľať

Svätý kapucín je zobrazený s malými chorými deťmi, ktoré nazval svojimi anjelmi. Potešuje ich pred obrovskou stavbou zo San Giovanni Rotondo, Domom útechy v utrpení, prinášajúci dodnes uzdravenie a pomoc pre tisíce chorých ľudí. O tom sníval páter Pio, hoci sa to na začiatku zdalo ako fatamorgána pre tento chudobný a zabudnutý kraj v talianskej Púlii.

Oboch svätcov spája bohatstvo oleja v lampách. Starosť o to, aby sme mali lampu a nie olej, znamená nepochopenie správnej hierarchie vecí. To akoby sme sa v garáži každý deň starali o kúpené auto, ale bez vodičského preukazu ho nemohli prevetrať na cestách. Preto je lepšie urobiť si kurz v autoškole, veď auto sa už nájde. Opačne to neplatí...

Prioritou pre múdre panny bolo zaobstaranie si oleja. Olejom, ako sa v zhode vyjadrujú cirkevní otcovia, je Duch Svätý, ktorý prináša lásku. Je životom, je svetlom. Vzkriesený Ježiš ho ponúkol smutným emauzským učeníkom a sú milo prekvapení, že im od oleja Ducha horí srdce.

Ako kresťania sme pokúšaní vypracovať rôzne formy dokonalosti v myslení a konaní, ale toto všetko sa môže stať idolatriou a moralistickou ideológiou, ktoré bez oleja škrípu. Nadarmo by sme sadili hocičo v zemi, ak by potom neprišiel úrodný dážď.

Preto naša prvotná pozornosť smeruje k Bohu, respektíve Duchu Svätému, ktorý dáva život. V spolupráci s ním môžeme prinášať veľa ovocia. Ak by človek nepochopil, že prvý je vždy Boh, potom to znamená, že by sme dávali dôležitosť veciam, ktoré veľmi nezavážia. Biblia to slušne označuje márnosťou a menej slušne hlúposťou.

Keď som bol so staršími žiakmi na cintoríne, prekvapilo ma, že jeden z nich nikdy nebol na pohrebe. Vraj preto, lebo sa bojí duchov. Zdieľať

V tejto perspektíve pre múdreho Ježiša už nie je problémom smrť. Všimnime si, že vo viacerých svojich rozhovoroch a podobenstvách hovorí o nej ako o prekonanej záležitosti. On nie je Pán smrti, ktorou nám naháňa strach. On je Pán nad smrťou, preto nás dnes Pavol prosí, aby sme sa nezarmucovali ako tí, ktorí nemajú nádej.

Keď som bol so staršími žiakmi na cintoríne, prekvapilo ma, že jeden z nich nikdy nebol na pohrebe. Vraj preto, lebo sa bojí duchov. Škoda, že nemá rodičov, ktorí mu vedia vysvetliť, že skôr sa treba báť živých ako mŕtvych. Škoda, že mu nehovoria o moci Ježišovej lásky.

V Ježišovi láska a život kráčajú spolu. U nás to tak nemusí byť. Ak zomrie prv láska ako život, je to katastrofa (koniec priateľstiev, rozvody a rozchody), tak ako u hlúpych panien z podobenstva. Ak sa skončí skôr život ako láska, je to fajn, lebo tá láska, ak má Božiu pečať, pokračuje aj po smrti.

Ako vidíme, pre Ježiša je problémom život. Ako ho prežiť naplno, v slobode a bez strachov. Nedávno sa v Ostrave odohral experiment, pri ktorom sa na zastávke navážal starší Čech do mladšej Ukrajinky. Tento konflikt zahrali dvaja herci. Bolo milé konštatovanie režiséra scénky, že pri každom pokuse o urážanie sa našiel niekto z okolostojacich, ktorý sa zastal cudzinky.