Adventné minizamyslenie Mystik Ján Krstiteľ

Bosý, strapatý, s tvárou od piesku a asketickým jedálničkom. Pre jedných je Ján Krstiteľ romantikom, pre iných búrlivákom, pre ďalších vrcholným prorokom Starého zákona. Ján Krstiteľ je však ešte niekým úplne iným.

Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. (Mk 1, 1 – 8)

Ján vyrastal v kňazskej rodine. Mal vynikajúcu prípravu aj možnosť nahliadnuť do zákutí svojho náboženstva, do ktorých sa mnohí nedostali. Jeho odchod na púšť preto nebol skratkovitou reakciou. Ján bol plný náboženstva veľkého chrámu, znamenitých liturgických úkonov a obetovania zvierat. A uprostred tohto sveta si zrejme kládol otázky: „Ako to funguje? A funguje to vôbec? Ako nás to približuje k Bohu? A približuje nás to k Bohu?“

Jeho odchod na púšť je veľkým prorockým gestom. Na púšti sa nachádzal aj Izrael až do chvíle, kým sa neusadil. Jánovi dávalo zmysel vrátiť sa späť a dopriať si možnosť znova sa rozhodnúť. Pobyt na púšti poskytuje mnoho času rozmyslieť si svoje ďalšie kroky.

Ján pochopil, že z rituálov sa stal len akýsi ľudský biznis, v ktorom už nie je podstatný Boh, ale osoby – veľkňaza, kňazov, farizejov, zákonníkov a ďalších. Bol presvedčený o tom, že ak chce dať Bohu miesto, ktoré mu naozaj patrí, musí z neho sám zostúpiť. Preto uznáva, že on sám nie je dôležitý.

Nepripadá vám to akési povedomé a prítomné aj dnes v našom (náboženskom) svete?

Prorok sa nerodí zo dňa na deň. Prorokom sa stane človek, ktorý je najprv mystikom. To znamená človekom, ktorý vníma Boha v každej chvíli svojho života. Pretože žije prítomný okamih. To mu dáva príležitosť vidieť aj veci, ktoré iní nevidia. A to sú úplne iné veci, než do akých bol zasvätený vďaka svojmu otcovi.

Áno, Ján je predovšetkým mystik. (Jozef Husovský)