Otázky a odpovede | Musím sa na Štedrý deň postiť? Môžem mať jednu omšu platnú za nedeľu aj sviatok?

(Upravené a doplnené)

Raz za čas sa tá diskusia medzi rímskokatolíkmi objaví. Nastáva vtedy, keď sa vedľa seba v cirkevnom kalendári ocitne nedeľa a prikázaná slávnosť.

Katolíci majú povinnosť v nedeľu a prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši – tak si to mnohí pamätajú z hodín náboženstva. V praktickom živote si však môže veriaci klásť otázku, čo ak chce ísť na omšu v nedeľu večer, no tá je už „zo sviatku“, ktorý je nasledujúci deň. Má potom platnú nedeľnú omšu? Musí ísť do kostola aj na druhý deň? Nemožno to „vybaviť“ štýlom „dve v jednej“?

Práve tohtoročné obdobie Vianoc prinesie až tri situácie, ktoré môžu ľudí v tejto otázke zmiasť. Aby sme však nehovorili len o tom, kedy je účasť na svätej omši pre rímskokatolíka platná, dotkneme sa aj ďalšej témy – či cirkev vyžaduje, aby sme sa na Štedrý deň postili.

Pôst na Štedrý deň platí len pre gréckokatolíkov

Mnoho veriacich sa na Štedrý deň postí. Buď od mäsa, alebo niektorí nejedia vôbec až do večere. Predpisuje cirkev na tento deň pôst alebo je za tým ľudový zvyk?

„V tomto prípade ide naozaj iba o nábožný zvyk, ktorý má svoje korene v minulosti, pravdepodobne podľa vtedajšej pôstnej disciplíny cirkvi,“ ozrejmuje cirkevný právnik a farár vo Farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke Milan Puškar.

Podľa aktuálne platných noriem, ktoré sa nachádzajú v Kódexe kánonického práva, dňami prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu sú Popolcová streda a Veľký piatok (kán. 1251).

Dňami pokánia sú všetky piatky roka a celé pôstne obdobie. V tieto dni sú veriaci zaviazaní vykonať skutok pokánia vrátane odopretia mäsitého pokrmu. (kán. 1250, 1251)

„Ak teda 24. december nepripadne na piatok, tak otázka pôstu a pokánia je iba na rozhodnutí veriaceho a treba to chápať ako vec osobnej spirituality,“ hovorí cirkevný právnik.

V prípade gréckokatolíkov je to však inak.

Na Štedrý deň, u nich nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú prísny pôst až do večera. Pričom ak pripadne Štedrý deň na sobotu alebo nedeľu, tak platí len pôst od mäsa.

Podobne aj v predvečer Bohozjavenia (5. januára) sa u gréckokatolíkov zachováva prísny pôst so zdržanlivosťou od mäsa až do večera.

Vyprážaný syr alebo ruženec? Ako je to s piatkovým pôstom

Hoci sa to môže zdať úplne jasné, predsa len možno vnímať u niektorých ľudí pochybnosti, ako je to s platnosťou tzv. polnočnej svätej omše.

V niektorých rímskokatolíckych farnostiach býva táto polnočná omša ešte pred polnocou, napríklad 24. decembra o 22.00. Je takáto omša s platnosťou na 25. decembra alebo treba ísť do kostola aj na druhý deň?

Ako sa v tom vyznať

Kňaz Milan Puškar hovorí, že tzv. „polnočná svätá omša“ – správne sa volá „omša v noci“ – je samozrejme riadnym slávením zo slávnosti Narodenia Pána.

„Veriaci, ktorý bol na takejto omši v noci, zadosťučinil cirkevnému prikázaniu povinnosti veriaceho zúčastniť sa na celej svätej omši v nedeľu a v prikázaný sviatok,“ vysvetľuje.

Veriaci sa však zúčastnil na svätej omši zo slávnosti Narodenia Pána aj vtedy, keď bol na svätej omši v predvečer slávnosti. Teda všetky vigílne sväté omše (v čase vešpier – od 17.00) na Štedrý deň večer sú zo slávnosti Narodenia Pána.

O tom, čo je vigílna svätá omša a ako je to s jej platnosťou, sme písali v staršom texte TU.

Kňazi odpovedajú / Môžem ísť na omšu v sobotu večer, aj keď mi nič nebráni ísť v nedeľu?

Poďme teraz konkrétne k tohtoročným Vianociam.

Tento rok nastane počas sviatkov až dvakrát situácia, keď po nedeli nasleduje prikázaná slávnosť. (4. adventná nedeľa je Štedrý deň, potom 31. december je tiež nedeľa, po ktorej nasleduje prikázaná slávnosť Panny Márie Bohorodičky.)

A do tretice, podobná, respektíve opačná situácia bude, keď slávnosť Zjavenia Pána (Traja králi) pripadá na sobotu.

Veriaci sa môžu pýtať, ako je to s platnosťou svätej omše v takýchto prípadoch. Napríklad ak niekto pôjde v nedeľu 24. decembra na svätú omšu večer o 21.00, ale bohoslužba bude už zo slávnosti Narodenia Pána, počíta sa mu táto omša za obe – teda ako nedeľná a zároveň aj z Božieho narodenia z 25. decembra?

Z vysvetlenia cirkevného právnika Puškara vyplýva, že princíp „dve v jednej“ neplatí.

„V tomto prípade sa jedna svätá omša, večer o 21.00, neráta za obidve slávenia. Veriaci môže ísť v nedeľu doobeda na svätú omšu, je to 4. adventná nedeľa, večer ísť nemusí – zúčastniť sa na vigílii alebo omši v noci nie je povinnosť, ak pôjde na svätú omšu počas dňa alebo večer 25. decembra.

Avšak ak sa niekto rozhodne ísť na svätú omšu 24. decembra až večer (niektorá vigílna svätá omša), ráta sa to, že zadosťučinil nedeľnému príkazu, aj napriek tomu, že svätá omša už nie je adventná, ale zo slávnosti. Samozrejme ho zaväzuje aj účasť na druhý deň 25. decembra, čo je prikázaný sviatok,“ ozrejmuje farár Puškar.

Tento princíp platí aj v prípade nedele 31. decembra 2023 a slávnosti Bohorodičky Panny Márie, ktorá je 1. januára 2024.

V prípade Zjavenia Pána bude situácia podobná, ale s tým rozdielom, že už v piatok 5. januára bude večer slávená svätá omša zo slávnosti Zjavenia Pána. Počas soboty 6. januára budú všetky sväté omše zo slávnosti vrátane večernej, keďže slávnosť má prednosť pred sviatkom, ktorý bude následne 7. januára Krst Krista Pána v nedeľu.

V tejto súvislosti je dobré vedieť, že ak po nedeli nasleduje prikázaná slávnosť a veriaci príde na omšu v nedeľu večer, tá už bude z prikázanej slávnosti. Kňaz tak musí urobiť, keďže slávnosť má prednosť pred nedeľou.

Názory sa rôznia

Medzi cirkevnými právnikmi však nie je na túto otázku rovnaký názor.

Napríklad podľa cirkevného právnika a farára v Dlhej nad Oravou Jána Dudu sa „ukazuje, že veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši (nezávisle od liturgického formulára sv. omše) v nedeľu večer, nie je už morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši v pondelok, ak na tento deň pripadá prikázaný sviatok“.

„Podobne to platí aj v prípade, ak na sobotu pripadá prikázaný sviatok a on sa zúčastní na sv. omši v sobotu večer, už nie je morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši v nedeľu,“ napísal Duda v staršom texte pre časopis Spišskej diecézy Tribunál.

Zároveň dodáva, že ak sa veriaci zúčastní na svätej omši aj v nedeľu i v pondelok, respektíve v sobotu i v nedeľu, „koná veľmi rozumne a dobre pre večnú spásu“.

„Kódex kánonického práva totiž od neho žiada len to minimum, kresťan katolík by sa mal usilovať urobiť pre svoju spásu maximum možného,“ skonštatoval Duda.