Pôstne minizamyslenie Splnené želanie

Čo by matka neurobila pre kariéru svojich detí?

Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. (...) Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ (Mt 20, 17 – 28)

Ježiš trikrát veľmi otvorene vysvetľoval svojim učeníkom, že do Jeruzalema si nejde prevziať poverovacie listiny na vládnutie, ale tam ide preto, aby ho tam ako proroka zabili. A vždy to dopadlo fiaskom a trápnou hádkou učeníkov o tom, kto z nich je väčší (Mt 16, 21 – 23; 17, 22 – 23; 18, 1 – 5; 20, 17 – 28).

Alberto Maggi si detektívnym okom biblistu všimol „gesto ženy, ktorá sa pred Ježišom ukláňa, no v skutočnosti toto gesto pokory ukrýva túžbu postaviť sa nad všetkých ostatných“. Ostatní učeníci, ktorí sa na Jakuba a Jána naštvali, to nerobili pre svoju absolútnu neempatiu, ale preto, že sa im ich dvaja „kamaráti“ snažili vyfúknuť pohodlné miestečka v Ježišovej vláde.

A Ježiš? Ten Jánovi, Jakubovi aj ich matke hneď splní ich želanie. Môžu s ním piť jeho kalich. A môžu začať hneď. Ale to vyžaduje, že ho nebudú iba sprevádzať, ale nasledovať.

Nateraz to nepochopia, a keď pôjde v Getsemanskej záhrade do tuhého, zdúchnu preč. Pochopia to až neskôr. Aj to, že mali pripravené miesto po Ježišovej pravici a ľavici. Ale namiesto nich na krížoch viseli „zločinci“. Ten kalich dopijú neskôr. Až do dna. (Jozef Husovský)