Inštrukcia KBS o hudbe na detských a mládežníckych omšiach Do chrámu nepatrí hudba z rádia, zbory majú dodržiavať schválené texty omše

Hudobná subkomisia Liturgickej komisie KBS vydala inštrukciu, ktorá určuje, v ktorých častiach omše sa aké piesne môžu použiť.

Dokument vychádza z Konštitúcie o posvätnej liturgii Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium, Všeobecných smerníc Rímskeho misála, Smerníc pre omše za účasti detí a inštrukcie Musicam sacram.

Pri speve Glória či Baránok Boží je možné text zjednodušiť

Spev na začiatku omše je podľa inštrukcie návodom na pochopenie témy dňa. „Vystihnutím témy slávenia môže vstupný spev veriacich vhodne uviesť do slávenia liturgie,“ píšu autori inštrukcie.

Počas prinášania obetných darov by sa malo spievať aspoň do chvíle, kým dary nie sú položené na oltári, vhodné je to však do momentu, kým si kňaz neumyje ruky.

Téma spevu by mala byť o obete, chlebe a víne a ich premene na telo a krv Krista. „Vhodné je vyberať tiež spevy, ktoré zodpovedajú danému sviatku, liturgickému obdobiu a sláveniu.“

Počas svätého prijímania má spev zodpovedať aj liturgickému obdobiu a sláveniu. „Dobré je, ak sa (spevy) tematicky viažu k čítaniam bohoslužby. Taktiež sú vhodné chválospevy a ďakovné spevy k Pánu Ježišovi – Spasiteľovi,“ hovorí inštrukcia.

„Spev k svätému prijímaniu je vhodné ukončiť po purifikácii, teda keď celebrant dokončí všetky potrebné úkony a príde k sedesu (sedadlo, na ktorom sedí počas omše kňaz, pozn.).“

Dokument tiež umožňuje po dohode s kňazom zaspievať po rozdávaní Eucharistie chválospev alebo žalm.

„Spev po skončení svätej omše cirkevné dokumenty nijakým spôsobom nešpecifikujú. V našich krajoch je zvykom na tomto mieste spievať pieseň k Panne Márii alebo k svätcovi dňa. Neznamená to však, že by na tomto mieste mohlo znieť čokoľvek,“ spresňuje inštrukcia a dodáva, že je vhodné veriacich požiadať, aby sa do tohto spevu zapojili.

Dokument stanovuje pravidlá aj pre ordinárium svätej omše, teda pre časti, ktoré sú pevné a nemenné: Pane, zmiluj sa, Sláva Bohu na výsostiach, Verím v Boha, Svätý, Otče náš, Baránok Boží.

Pokiaľ ide o spev Pane, zmiluj sa, inštrukcia uvádza, že je dobré, aby sa do tohto spevu zapojili všetci veriaci.

Ilustračné foto: Človek a viera/Josef Polehňa

Pri speve Sláva Bohu na výsostiach inštrukcia hovorí, že text tohto hymnu sa nemôže zameniť s iným. Spieva ho celé zhromaždenie, striedavo ľud so zborom alebo sám zbor.

„Pre uľahčenie účasti detí na prednese chválospevu Glória je možné text zjednodušiť a prispôsobiť melódii. Každú zmenu a odchýlku od schváleného textu, ktorá by bola iná ako uvedená v Liturgickom spevníku I alebo v knihe Slávenie svätej omše za účasti detí, je potrebné konzultovať s kompetentnou cirkevnou autoritou – Hudobnou subkomisiou Liturgickej komisie KBS,“ uvádza materiál.

Rovnaké pravidlá platia aj pre spev Baránok Boží a Svätý, svätý.

Pokiaľ ide o vyznanie viery, teda modlitbu Verím v Boha, inštrukcia uvádza, že „sa prednáša spevom alebo recitáciou v nedele a slávnosti, prípadne pri iných vhodných príležitostiach. Spievajú ho všetci spolu alebo striedavo ľud a zbor.

Pri svätých omšiach za účasti detí je vhodné použiť apoštolské vyznanie viery, ktoré je jednoduchšie a detskému mysleniu zrozumiteľné. Z času na čas je dobré použiť aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery, aby sa aj deti zoznámili s jeho textom“.

Otče náš iba so schváleným nápevom, slová sú nemenné

Pokiaľ ide o spevy, inštrukcia je najstriktnejšia pri modlitbe Otče náš. Zdôrazňuje, že „cirkev predpisuje spievanie modlitby Pána nie pre nejakú textovú hudobnosť, ale z dogmatických dôvodov, aby sme tieto pôvodné Kristove slová prednášali čo najúctivejším — teda štylizovaným spôsobom. 

Preto sú predpísané nápevy jednoduché, sylabické, hudobne úzko späté s textovým výrazom a prirodzenou výslovnosťou. Pre schválenie nápevov modlitby Pána platia najprísnejšie cirkevné predpisy – v nijakom prípade neslobodno v omši túto modlitbu spievať na ľubovoľný nápev.“

Nápev modlitby Pána musí byť v národnom jazyku dokonca schválený Dikastériom pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Inštrukcia upriamuje pozornosť aj na posvätné ticho počas omše. „Posvätné ticho treba na vhodnom mieste zachovať ako súčasť slávenia. Zachovať posvätné ticho je zvlášť vhodné pri úkone kajúcnosti, po čítaniach, po homílii alebo po svätom prijímaní.“

Podľa KBS je tiež dôležité dodržiavať schválené texty, obzvlášť pri spevoch omšového ordinária. Spevy Sláva Bohu na výsostiach, Verím v Boha, Svätý alebo Otče náš sú spevmi, ktoré sú vlastným obradom. 

Preto nie je možné ich texty meniť či prispôsobovať. Zároveň ide o texty, do ktorých sa má zapojiť celé zhromaždenie spolu s kňazom a sú teda vhodné na prejavenie a podnietenie činnej účasti veriacich, uvádza inštrukcia.

Dokument tiež nedovoľuje, aby sa profánne piesne opatrovali náboženským textom a neskôr zneli pri bohoslužbách. V praxi to znamená, že si zbor nemôže zobrať melódiu nejakej skladby, ktorá je medzi mládežou hitom, a na ňu dať náboženský text.

„Je dobré pripomenúť, že do sakrálneho priestoru nepatrí hudba, ktorú poznáme z rádia, z televízie a iných masovokomunikačných prostriedkov. Nejde totiž o hudbu, ktorá bola komponovaná pre bohoslužbu a, napriek dobrej znalosti jej melódie, nedôjde k naplneniu jednej zo základných potrebných vlastností posvätnej hudby – posvätnosti,“ píše biskupský dokument.

Smernica pri detských omšiach umožňuje použiť opatrne a diskrétne aj reprodukovanú hudbu. „Ak je k dispozícii hudobník, ktorý nemusí byť na najvyššej možnej interpretačnej úrovni, vždy je lepšie, ak sa uprednostní taký hudobník pred reprodukovanou hudbou,“ píše sa v dokumente.

Smernica tiež povzbudzuje, aby sa pri omšiach používali rôzne hudobné štýly.

„Odporúča sa do veľkej miery viesť účastníkov liturgie k spoznávaniu kvalitnej umeleckej tvorby. Je to vhodnejšie než využívanie ľahkých štýlov, ktoré pripomínajú komerčnú hudbu používanú v rádiách. Vďaka tomu je možné naplniť požiadavku na umeleckosť a dokonalosť hudobných foriem, ktoré sú používané pri liturgickom slávení,“ konštatuje.

Vedúci zborov inštrukciu vítajú, mala byť skôr

Oslovení vedúci detských a mládežníckych speváckych zborov sa zhodli, že inštrukcia je dobrým krokom.

Podľa Anny Dobránskej z Farnosti sv. Štefana Uhorského v Parchovanoch bol takýto dokument potrebný už dávno.

„Často sa stretávam s vedúcimi zborov, ktorí sa pýtajú, či môžu alebo nemôžu to či ono pri hudobnej časti sprievodu svätej omše,“ hovorí Dobránska.

Pripomína, že každý, kto chodí na detské alebo mládežnícke omše, vie, že existujú aj „sporné“ hudobné vložky. 

„Ide napríklad o modlitbu Otče náš vloženú medzi zhudobnené časti alebo Svätý v spracovaní, ktoré sa spievalo aj na veľkom podujatí pre mladých, no nespievalo sa od slova do slova, ako to text káže,“ hovorí vedúca zboru.

Anna Dobránska výber pesničiek konzultuje aj s kňazom.

Na otázku, či sa podľa nej nebudú musieť niektoré doteraz zaužívané hudobné interpretácie modlitieb Svätý, Otče náš a podobne vyradiť, odpovedá, že určite áno.

„Zaujímalo by ma, kto prakticky dohliadne na to, aby bolo jasne oddelené v dostupných spevníkoch a nahrávkach, čo je možno používať na omši a čo nie,“ hovorí vedúca zboru.

Dobránska vidí nejasnosti v inštrukcii aj vo formulácii, že „liturgia je záležitosťou nie súkromnou alebo osobnou, ale záležitosťou spoločenstva. Hudba preto nemá vyjadrovať subjektívny vzťah k Bohu, ale spoločný“. Pýta sa, ako budú teraz vznikať nové skladby na sväté omše.

„Treba ich vždy pred verejným zaspievaním poslať komisii na odobrenie? V tomto mi chýba jasné usmernenie. Rozumiem, že nemôže každý písať, čo chce, len tak a spievať to v Božom chráme.“ 

Podľa nej zároveň niektoré skladby naznačujúce subjektívny vzťah k Bohu pomáhajú veriacim uveriť ich jedinečnosti v Božích očiach. Stačí sa opýtať ľudí, či niekedy pocítili cez takýto typ piesne Boží dotyk alebo nie, hovorí.

Ilustračné foto: Človek a viera/Josef Polehňa

Dobránska tiež upozorňuje, že v dokumente sa spomínajú cirkevné autority, s ktorými je potrebné riešiť nezrovnalosti, avšak chýba jej konkrétny kontakt, na koho sa dá obrátiť.

Podľa nej by bolo praktickejšie riešiť tieto otázky cez zodpovedného kňaza, ktorý by mal byť ochotný o tom s láskou komunikovať so svojimi veriacimi, vysvetliť im veci a mať pre nich aj pochopenie, nie v štýle prečítať to ako pokyn na nedeľných oznamoch a mať pokoj.

Inštrukcia vychádza z dokumentov zo šesťdesiatych rokov

Richard Čederle zo Senice považuje inštrukciu za výstižne napísanú.

„Myslím si, že tieto pravidlá sa dodržujú vo veľkom množstve farností, samozrejme, sú farnosti, kde to berú vážnejšie, a sú farnosti, kde to vnímajú trochu benevolentnejšie. Zdá sa mi pekné, keď cirkev myslí aj na deti a mladých a napriek striktným pravidlám liturgie povoľuje jemné malé odchýlky,“ oceňuje Seničan pravidlá.

Podľa Richarda Čederleho dnes mladí majú radšej na omšiach skladby pripomínajúce popovú hudbu, spievajú sa jednoduchšie.

„Preto mi nepripadá nevhodné mať aj takéto piesne v repertoári. V našom zbore zvykneme striedať aj staršie piesne, aj novšie, aj sakrálnejšie, aj piesne, ktoré sú bližšie k popovej hudbe, ak sú textom vhodné na liturgiu. Pri výbere piesní je často vidno, ktoré piesne majú mladí radi a ktoré až tak veľmi nie.“

Štefánia Šimková z Košíc si nemyslí, že inštrukcia KBS prináša nejaké veľké novinky. Hovorí, že veci v dokumente sú známe. Podľa nej zhudobnené ordináriá omše, ktoré nemajú liturgické texty, postupne miznú.

„Na detských omšiach používame verziu Otčenáša, ktorá absolútne nespĺňa podmienky inštrukcie, ale v strede skladby sa celý kostol pomodlí Otče náš tak, ako sa má,“ približuje Šimková.

V závere smernice sa uvádzajú odporúčania na dva známe spevníky, ktoré v zbore sama využíva. „Je tam viacero liturgických piesní, napríklad Svätý, svätý, ktorý nie je od slova do slova, ale ak to biskupi odporúčajú, predpokladám, že to prešlo schválením.“

Organista z košickej katedrályCieľom nie je prekričať celý kostol, ale vtiahnuť ľudí do liturgie

Jana Holubčíková

Muzikologička a zborvedúca Lucia Fojtíková, ktorá pracuje s mládežníckymi chrámovými zbormi už vyše 20 rokov, inštrukciu víta, no má aj pripomienky.

Poukazuje na to, že inštrukcia vychádza z dokumentov, ktoré vznikli väčšinou už v 60. rokoch 20. storočia (Sacrosanctum concilium, Všeobecné smernice Rímskeho misála, Musicam sacram). 

„Napriek tomu viaceré problémy spojené s vhodnosťou liturgického repertoáru či primeranou interpretáciou detských a mládežníckych zborov pretrvávajú dodnes. Natíska sa otázka: pracuje sa vôbec so zbormi, s detskými a mladými interpretmi, ktorí slúžia hudbou počas detských a mládežníckych svätých omší?“ pýta sa.

Fojtíková hovorí, že za 20 rokov bola svedkom mnohých problematických situácií. 

„Mladí interpreti, a žiaľ, zdá sa, že aj autori hudby a najmä textu, majú často nedostatočné alebo žiadne liturgické povedomie, nerozumejú členeniu hudobnej časti liturgie na ordináriovú (nemennú) a propriovú (menlivú) časť. 

Nevnímajú oprávnené požiadavky na ,ducha‘ liturgickej hudby. Zažila som kresťanské víkendové sústredenie, kde už dospelí kresťania zaradili počas nedeľnej omše namiesto Glórie inú skladbu. Nie je zriedkavosťou, že namiesto liturgicky predpísaného žalmu používajú zbory piesne, často textovo odlišné,“ menuje niektoré problémy muzikologička.

Dodáva, že mladí si nie vždy uvedomujú dôležitosť posvätného ticha. 

Ilutračné foto: Človek a viera/Nela Franková

Pre Luciu Fojtíkovú je v inštrukcii diskutabilná oblasť textovej vhodnosti. „Aj mne sa javí, že súčasná tvorba vykazuje až pričasto subjektívnu emocionalitu,“ hovorí, no dodáva, že na druhej strane by sa podľa nej mal hlboký subjektívny zážitok stať „objektívnou skúsenosťou“.

„Mali by sme ho teda v nejakej miere zažívať všetci, nielen zopár veriacich. V takom prípade nevidím dôvod, prečo by aj takto koncipované texty spevov nemohli byť súčasťou hudobno-liturgického repertoáru, samozrejme, na vhodnom mieste,“ hovorí.

Fojtíková vníma ako otáznu aj problematiku sakrálnosti či profánnosti, napríklad v prípade voľby hudobných nástrojov. „Niektorí kritici súčasnú kresťanskú tvorbu a jej interpretáciu na detských a mládežníckych omšiach niekedy až ,démonizujú‘. S tým nemôžem súhlasiť – hoci súhlasím s oprávnenou kritikou nedostatočnej kvality a povrchného vnímania liturgickej hudby,“ dodala.

Podľa nej je čas túto problematiku riešiť na celoslovenskej úrovni aj so zapojením odborníkov na jednotlivé oblasti hudobnej liturgie.

Oslovení hudobníci sa zhodli, že niektoré deti a mládež chodia v určitom veku do kostola práve vďaka zboru a neskôr nájdu hlbší vzťah s Bohom a pravý zmysel chodenia do chrámu.