Tri rozhodnutia Vatikánu Zjavenia v Amsterdame a v obci Trevignano Romano cirkev definitívne neuznala, pozitívne stanovisko má Fontanelle

Dikastérium pre náuku viery začalo posudzovať mariánske zjavenia podľa nových pravidiel. Katolícka cirkev podľa nich už pri zjaveniach nekonštatuje, že ide o nadprirodzený pôvod, ale skúma, či údajné posolstvá sú v súlade s učením cirkvi.

Vatikán však môže o zjaveniach vyhlásiť, že daný jav nie je nadprirodzený. Nové normy boli prijaté v máji a podľa nich sa už vyjadril k trom údajným mariánskym zjaveniam.

Negatívne stanovisko s hodnotením, že nejde o nadprirodzený jav, dostali zjavenia v Amsterdame súvisiace s úctou k Panne Márii všetkých národov. Vatikán však v tejto súvislosti poznamenáva, že tento titul Panne Márii patrí bez ohľadu na zjavenia.

V tomto prípade Dikastérium pre náuku viery potvrdilo rozhodnutie Posvätnej kongregácie pre náuku viery z roku 1976 schválené pápežom Pavlom VI. 

„V minulých rokoch dikastérium zvyčajne nezverejňovalo rozhodnutia o údajných nadprirodzených javoch, ale vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti o údajných zjaveniach a zjaveniach z rokov 1945 – 1959 v Amsterdame, ktoré súviseli s úctou k Panne Márii všetkých národov, zverejňuje teraz Dikastérium pre náuku viery výsledok riadneho zasadania vtedajšej Posvätnej kongregácie pre náuku viery, ktoré sa konalo 27. marca 1974 a týkalo sa uvedených javov,“ píše v stanovisku dikastérium.

Rovnako negatívne sa Dikastérium pre náuku viery vyjadrilo aj k údajným zjaveniam v talianskej obci Trevignano Romano. Podporilo tak vyhlásenie miestneho biskupa Marca Salviho, ktorý udalosti skúmal ešte pred zavedením nových pravidiel. Viac sme o udalostiach v Trevignane písali v tomto článku.

Mariánske zjaveniaPri Ríme skúmajú údajné slzy Madony, vizionárka vraj zázračne rozmnožila gnocchi

Pavol Rábara

Prvé pozitívne stanovisko podľa nových pravidiel

Na rozdiel od oboch spomenutých prípadov sa Vatikán pozitívne vyjadril o udalostiach v talianskom Fontanelle di Montichiari. K zjaveniam, počas ktorých sa Panna Mária predstavila vizionárke Pierine Gilliovej ako Rosa Mystica (Mystická ruža) alebo Matka cirkvi, dochádzalo v rokoch 1947 až 1966.

„V súlade s novými normami o nadprirodzených javoch dikastérium konštatovalo, že v obsahu zjavení neboli nájdené prvky, ktoré by boli priamo v rozpore s učením cirkvi,“ píše sa v liste datovanom 5. júla, ktorý zaslal kardinál Víctor Manuel Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery, biskupovi Brescie. Osobne ho schválil aj pápež František.

Spisy Pieriny Gilliovej podľa kardinála Fernándeza „odhaľujú pokornú a úplnú dôveru v Máriin materinský čin“, no sú v nich aj výrazy, ktoré si vyžadujú ďalšie objasnenie a interpretáciu, aby sa predišlo nedorozumeniam.

„Je potrebné vziať do úvahy, že pri mnohých príležitostiach majú niektoré duchovné posolstvá primeraný význam pre osobu, ktorá ich prijíma, ale nemožno ich nevyhnutne považovať za adresované všetkým veriacim,“ upozorňuje vatikánske dikastérium.

„V konkrétnom prípade modlitby, pokánia a obety sú to tri skutky veľkej hodnoty, ktoré nás určite spájajú s Máriou v jej príhovore za ľudstvo a ktoré boli dôležitými prvkami v duchovnej skúsenosti Pieriny, ktorá tieto aspekty evanjelia žila intenzívne. Keď však tento návrh ponúkame iným, musíme sa vyhnúť tomu, aby sme ho prezentovali ako jadro, centrum alebo syntézu evanjelia, ktoré môže byť iba láskou, ako nám to na viacerých miestach pripomína Nový zákon.“

Dikastérium zároveň upozorňuje, že Máriu nemožno chápať ako prostredníčku medzi Bohom a človekom, pretože jediným prostredníkom je Ježiš Kristus.

Socha Panny Márie Mystickej ruže. Foto: rosamisticafontanelle.it

Kto bola Pierina Gilliová

Pierina Gilliová sa narodila v Montichiari 3. augusta 1911 ako prvé z deviatich detí v roľníckej rodine, kde síce chýbali finančné prostriedky, ale nechýbala viera. Jej otec zahynul v prvej svetovej vojne, a tak sa matka vydala druhýkrát. Z druhého manželstva mala päť detí.

Hoci sa u Pieriny čoskoro prejavila túžba po rehoľnom živote medzi milosrdnými služobnicami lásky, v kongregácii, ktorú v Brescii založila svätá Maria Crocifissa di Rosa, do kláštora nemohla vstúpiť pre zlé zdravie a pre iné nedorozumenia.

Keď bola v čase vážnej choroby v nemocnici, v noci z 23. na 24. novembra 1946 sa jej zjavila svätá Maria Crocifissa di Rosa a vyzvala ju, aby svoj zrak upriamila na nejaký bod v miestnosti.

„Vtedy som uvidela krásnu, takmer priehľadnú Paniu, oblečenú vo fialovom s bielym závojom, ktorý sa spúšťal od hlavy až k nohám, držala rozpažené ruky a videla som tri meče zabodnuté v jej hrudi na mieste, kde má srdce,“ píše sa v zápiskoch Pieriny.

Svätá Maria Crocifissa di Rosa jej vysvetlila, že Panna Mária ju prišla požiadať o modlitby a o obety utrpenia, aby odčinila tri kategórie hriechov ľudí zasvätených Bohu. Za rehoľné duše, ktoré zradili svoje povolanie, za nápravu smrteľných hriechov týchto duší a za nápravu zrady kňazov, ktorí sa robia nehodnými posvätnej služby.

Nové pravidlá pre skúmanie zázrakovRím bude mať väčšie slovo, cirkev môže vyhlásiť šesť rôznych záverov

Pavol RábaraVatican News

Ďalšie zjavenie Pierina mala 13. júla toho istého roka. Tentoraz bola Panna Mária v bielom a na prsiach nemala meče, ale tri ruže. Meče mala položené pri nohách. Biela ruža mala naznačovať ducha modlitby, červená ducha obety a žltá ruža so zlatými odleskmi ducha pokánia.

Panna Mária ju požiadala, aby sa každý 13. deň v mesiaci slávil ako mariánsky s osobitnou slávnosťou. Mystičke zároveň povedala, že si želá, aby sa 13. júl slávil na počesť Mystickej ruže. Mária sľúbila, že v tento deň vyleje svätosť povolania a milosti na rehole a duchovné inštitúty, ktoré si ju osobitne uctia.

Pierina sa pýtala, či bude nasledovať aj nejaký zázrak, na čo Mária odpovedala, že zázrakom bude návrat kňazov, ktorí sú tvrdohlaví a urážajú Boha, k pôvodnému duchu svojich svätých zakladateľov.

Vizionárka interpretovala prívlastok Mystická ruža tak, že Mária je hlavnou učiteľkou najvnútornejšieho mystického života a Matkou mystického tela Krista, Matkou cirkvi. Tento výklad potvrdil v roku 1964 aj pápež Pavol VI.

V nasledujúcich mesiacoch mala Pierina ďalšie zjavenia. Počas jedného z nich videla, ako Pannu Máriu držia za ruky fatimské deti Hyacinta a František, 8. decembra 1947 zasa vyjadrila želanie, aby sa v tento deň každý rok slávila hodina milosti pre svet.

Neskôr sa Pierina aj na odporúčanie biskupa utiahla do kláštora, kde slúžila v kuchyni.

Ďalšie zjavenia mala mystička vo Fontanelle, malej osade neďaleko Montichiari, až o 19 rokov neskôr. Panna Mária v nich povedala, že svet kráča cestou do záhuby, a žiadala o modlitbu a pokánie.

Posledné roky Pierinho života sa odohrávali skryto. Vždy zostala poslušná ustanoveniam cirkevnej autority, každého prijímala s prívetivosťou a so skromnosťou vo svojom malom dome, a pokiaľ jej to zdravie dovoľovalo, mala pre každého dobré slovo, radu a predovšetkým modlitbu.

V roku 1990, keď sa choroba zhoršila, zostala pripútaná k invalidnému vozíku. Zomrela 12. januára 1991 vo veku 80 rokov a pochovaná bola na mestskom cintoríne v Montichiari.