Reforma Jednotného katolíckeho spevníka Biskupi schválili nové vydanie spevníka, ide o prvú reedíciu od jeho vzniku pred 80 rokmi

Konferencia biskupov Slovenska na svojom poslednom plenárnom zhromaždení schválila prípravu nového vydania Jednotného katolíckeho spevníka (JKS). Touto úlohou bola poverená Hudobná subkomisia Liturgickej komisie KBS.

Súčasný spevník je podľa košického organistu a znalca subkomisie Jozefa Vaška „mnohými označovaný ako predkoncilový, a preto už nie je použiteľný a je málo vyhovujúci súčasnej liturgii, ale keďže je obľúbený a celými generáciami preverený, cítime potrebu ho citlivo aktualizovať pre dnešnú dobu“.

Vaško poukazuje na to, že v slovenských kostoloch počuť skôr ľudový spev a kancionálovú tvorbu, ktorá je u nás známa už od 17. storočia. Podobne je to aj v ďalších krajinách, ktoré v minulosti boli súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie.

Preto v našich chrámoch nezvykne zaznievať gregoriánsky chorál, ako to môžeme vidieť v Taliansku, Španielsku či vo Francúzsku.

Chýbajú kajúcne aj veľkonočné piesne

Ak je JKS po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu naozaj nepoužiteľný, vynára sa otázka, ako je možné, že veriaci podľa neho spievajú aj 50 rokov po liturgickej reforme?

Prekonaným prvkom podľa košického organistu môže byť napríklad, že pri každej tzv. omšovej piesni sú slohy určené na spev pred evanjeliom. V predkoncilovej omši bol totiž medzi čítaním a evanjeliom spev, tzv. graduál. Dnes ho nahrádza responzóriový žalm po prvom čítaní.

Ilustračné foto: TASR/Martin Baumann

Pred reformou liturgie sa takisto z JKS spievalo aj počas Glórie (Sláva Bohu na výsostiach), Kréda (Verím v Boha) či Sanktus (Svätý, svätý). Tieto piesne tvorili akoby jeden celok, preto je potrebné ich vnímať v širšom kontexte a príbeh, ktorý rozprávajú, je potrebné zohľadniť pri hľadaní ich využitia v nových podmienkach. „Z jednotlivých piesní je potrebné vybrať slohy, ktoré sú použiteľné pre dnešnú liturgiu. Prípadne niektoré slohy sa dajú použiť na inom mieste vo svätej omši.“

Podľa Vaška jednotlivé piesne je potrebné skontrolovať najmä po textovej stránke a niektoré možno bude treba upraviť či prebásniť.

Súčasný katolícky spevník tiež reflektuje liturgický kalendár a liturgické obdobia v predkoncilovom duchu. V praxi to vidíme napríklad pri pôstnych piesňach, kde je veľká miera opisnosti. Absentujú piesne, ktoré by reflektovali pokánie, hovoria skôr o utrpení Ježiša Krista a Panny Márie.

Ani adventné piesne už nereflektujú súčasné tematické zameranie obdobia pred Vianocami. Dnes je advent v prvej polovici zameraný na pokánie a prípravu na príchod Mesiáša a vo zvyšnej časti adventu si cirkev pripomína udalosti predchádzajúce narodeniu Ježiša.

„Adventné piesne, ktoré máme v JKS, reflektujú tieto odlišnosti v malej miere. Máme tam pomerne veľa piesní o Panne Márii, tzv. rorátnych, a potom sú tam piesne k posledným dňom adventného obdobia,“ hovorí jeden z organistov Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

Organista z košickej katedrályCieľom nie je prekričať celý kostol, ale vtiahnuť ľudí do liturgie

Jana Holubčíková

V JKS je tiež málo veľkonočných piesní, vianočných je zasa priveľa. „V liturgickom kalendári pred reformou Vianoce trvali až do Hromníc (dnes aj sviatok Obetovania Pána), vianočné piesne sa spievali teda viac ako dva mesiace. Dnes trvá vianočné obdobie nanajvýš tri týždne.“

V JKS chýbajú aj piesne k novým sviatkom, ktoré pribudli od roku 1937, nemáme tam ani piesne k novým slovenským svätcom a blahoslaveným. Na druhej strane, v JKS sú piesne k svätým, ktorí už dnes majú len lokálnu úctu alebo ich kult vymizol. 

Súčasný katolícky spevník tiež reflektuje liturgický kalendár a liturgické obdobia v predkoncilovom duchu.

„Spevník v dnešnej podobe je svedectvom obdobia svojho vzniku a bol vhodný do roku 1969, keď prišla liturgická reforma. Odvtedy je použiteľný stále ťažšie. Navyše, niektoré texty už nie sú dogmaticky a teologicky vyhovujúce, čo sa zdá ako najväčší problém,“ sumarizuje organista Vaško.

V novo pripravovanom vydaní JKS tak už niektoré piesne možno nenájdeme, iné sa textovo upravia, z ďalších sa zasa vyberie to, čo je pre súčasnú omšu aktuálne.

Jozef Vaško však nepredpokladá, že z omšového spevníka zmiznú koledy, ktoré majú často starobylý pôvod a sú silným prejavom ľudovej zbožnosti. „Predstavte si, že prídete na polnočnú omšu a namiesto Búvaj dieťa krásne bude znieť gregoriánsky chorál. Zapojili by sa veriaci do spevu?“

Do reformy zapoja celé Slovensko

Reforma JKS je naplánovaná na sedem rokov. Na začiatok sa plánuje podrobné zhodnotenie textov, ako aj ich zhudobnenia. 

Rovnako sa plánuje zanalyzovať používanie jednotlivých piesní v slovenských kostoloch. Pieseň, ktorá je populárna napríklad na východe, sa na Orave môže spievať zriedka a to, čo preferujú ľudia na Záhorí, na Zamagurí nemusí nikto poznať.

„Je naivné si myslieť, že osem odborníkov z ôsmich diecéz pozná realitu každej farnosti a regiónu,“ hovorí Vaško. Preto hudobná subkomisia plánuje rozposlať organistom do všetkých farností na Slovensku dotazníky, ktoré budú následne vyhodnotené. Taktiež chce vyhlásiť súťaž na nové piesne do JKS. Najprv na ich text a potom aj zhudobnenie.

V novom spevníku by sme tak mali nájsť piesne k novým slovenským blahoslaveným aj k novým sviatkom.

Organista František Beer má vlastný kanál na youtube, kde zverejňuje jednotlivé piesne z JKS. 

„Vytvorí sa pracovná skupina, v ktorej budú hudobníci, teológovia či dogmatici. Vzniknú aj podskupinky, ktoré budú tvoriť nové texty, niektoré súčasné, ak bude treba, prebásnia. Ďalšia skupina bude riešiť dogmaticko-teologické otázky.“

Subkomisia KBS vníma aj to, že na Slovensku medzi veriacimi absentuje znalosť základných hymnov v latinčine. „Je málo miest, kde sa uplatňujú napríklad mariánske antifóny. V novom spevníku by mali mať takisto miesto aj osvedčené antifóny alebo hymny z gregoriánskeho chorálu.“

„Budeme sa usilovať, aby to bola hlboká odborná diskusia, práca bola transparentná, kontrolovateľná a aby každý, kto má záujem, mohol prispieť svojím názorom,“ zdôrazňuje Vaško.

Na konci celého procesu by si potom chceli vytypovať farnosti s vyškolenými organistami, kde by sa nový spevník testoval v praxi.

JKS pomohol s udomácnením spisovnej slovenčiny

Prvé vydanie JKS sa datuje do spomenutého roku 1937. „Vznikol z iniciatívy Spolku svätého Vojtecha, ktorý jeho vznik koordinoval a financoval. Ako to dokladajú zachované historické dokumenty, približne 15 rokov pracoval na ňom tím viacerých odborníkov pod vedením hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera-Trnavského,“ približuje Martina Grochalová zo Spolku sv. Vojtecha (SSV).

„Zaujímavosťou je, že so vznikom Jednotného katolíckeho spevníka bol spojený aj literárnohistorický výskum. Vtedajší správca Spolku svätého Vojtecha Ján Pöstényi označil spevník za katolícky národný majetok a od začiatku upozorňoval na to, že Spolok svätého Vojtecha, ktorý má celonárodný a celokatolícky význam, bude tento majetok chrániť,“ dodáva Grochalová.

Minulý rok Spolok vydal už 81. vydanie JKS.

Slovák, ktorý spieval žalm na pohrebe Benedikta XVI.Mohli by ho spievať aj operné hviezdy, ale liturgia nemá byť o celebritách

Pavol Hudák

Organista František Beer približuje, že na prelome 19. a 20. storočia bola v slovenských chrámoch veľká nejednota v speve. „V tom čase sa používali rôzne spevníky, v každej časti krajiny iné. Okrem toho si kantori a organisti vytvárali vlastné melódie. Najväčšie sťažnosti sa týkali nápevov známych piesní, ktoré sa v každom kostole a v každom kraji spievali ináč.“ To spôsobovalo problémy na väčších púťach, kde si každý priniesol spevácke zvyklosti zo svojho kostola.

„Ľudia prijali spevník tak ako všetky nové veci – niektorí s nadšením, iní s kritikou. Po prvom desaťročí od jeho vzniku sa však spevník stal neoddeliteľnou súčasťou každej bohoslužby. Podiel na tom mali najmä kňazi a duchovné médiá, ktoré spevník propagovali a presadzovali. Duchovné a hudobné kapacity z okolitých krajín, najmä z Česka, sa o spevníku vyjadrovali obdivne,“ dodáva Beer. JKS používali aj Slováci v Maďarsku či v Amerike.

Podľa Beera jednotný spevník mal zvýšiť kultúrne povedomie Slovákov. „Spevník rozšíril medzi všetky vrstvy obyvateľov spisovnú slovenčinu. Medzi hudobnú inteligenciu sa cez spevník dostala aj akási ,učebnica‘ hudby, pretože vďaka Mikulášovi Schneiderovi-Trnavskému bol spevník na vysokej kompozičnej úrovni.“

František Beer. Foto: súkromný archív F. B.

„Európska piesňová tvorba má spoločné korene a jednotlivé krajiny sa už od stredoveku navzájom ovplyvňovali. JKS má niektoré piesne spoločné nielen s Českom, ale bohatým zdrojom boli aj nemecky hovoriace krajiny. Čudovali by ste sa, koľko najobľúbenejších slovenských chrámových piesní má pôvod v Rakúsku, Nemecku, Česku, Poľsku či Maďarsku,“ dodáva Beer.

Zaujímavosťou je, že Mikuláša Schneidera-Trnavského museli dlho presviedčať, aby do JKS zaradil aj Tichú noc. Tá podľa Beera v tom období vôbec nezastávala také významné miesto medzi vianočnými piesňami ako dnes, v niektorých kostoloch sa nespievala vôbec.

Martina Grochálová na otázku, či v SSV majú štatistiku, koľko kníh JKS sa doteraz predalo, odpovedá, že na to by bol potrebný historický výskum. „Vieme, že prvé vydanie v roku 1937 vyšlo v náklade 15-tisíc kusov a za prvých desať rokov vyšiel spevník v pätnástich vydaniach. Od roku 2016, keď sme spravili grafický redizajn spevníka, vyšlo viac ako 100-tisíc kusov JKS.“

Za takmer sto rokov podľa Beera pribudla do JKS iba pieseň  k svätému Gorazdovi a k sv. Cyrilovi a Metodovi. „Všetky snahy o nové piesne sa dodnes riešia buď ich vydávaním samostatne, alebo vznikom lokálnych spevníkov. Nad mnohými však cirkev nemá kontrolu, čo môže spôsobiť nielen neporiadok v speve, ale aj nejednotnosť v použitých textoch.“

Situácia na Slovensku je unikátom, keďže pravdepodobne neexistuje krajina, kde by jeden spevník bez zmeny používali 80 rokov.

SSV však podľa Grochalovej novými vydaniami aktualizuje v JKS modlitby, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. „Vydavateľstvo robilo priebežne jazykovú úpravu textov piesní, ich teologickú korektúru, aktualizovalo modlitby – napríklad naposledy sa pridávali nové invokácie do Loretánskych litánií či do Litánií k sv. Jozefovi, ktoré doplnil pápež František. Alebo sa menili texty svätej omše podľa nového misála. Všetky zmeny majú, samozrejme, imprimatur, ide teda o oficiálne zmeny.“

Okrem JKS je dostupná aj detská verzia JKS Od srdca k Srdcu. Modlitebník pre deti s výberom piesní z JKS zostavil biskup Štefan Vrablec, ktorý ho po roku 1989 venoval Spolku svätého Vojtecha, ktorého bol predsedom. 

„Spevník vychádza dodnes a minulý rok vyšiel už v 23. vydaní. Okrem toho existuje skrátená verzia JKS s názvom Pane, zostaň s nami. Určená je pre starších ľudí, má väčšie písmená a práve v tomto období pripravujeme jej nové vydanie,“ dopĺňa Grochalová.

Organista František Beer hovorí, že v zahraničí sa omšové kancionály bežne reevidujú častejšie. „Situácia na Slovensku je unikátom, keďže pravdepodobne neexistuje krajina, kde by jeden spevník bez zmeny používali 80 rokov. Nemusí to byť automaticky zlé – svedčí to o kvalitách JKS a aj o tom, že má čo ponúknuť veriacim naprieč generáciami. S tým je však spojená potrebná osveta, vysvetľovanie textov a vzdelávanie organistov v správnej interpretácii piesní.“

Na druhej strane, 80 rokov bez reedície piesní spôsobuje aj problémy. Obdobie komunizmu u nás vývoj spevníkovej tvorby zakonzervovalo. Boli síce potlačené možnosti rozvoja aj úpravy piesní, ostala však jednota v speve a nemenili sa ich texty. Aj po páde komunizmu boli vykonané len malé zmeny. 

„Avšak aj zmena jedného slova v známej piesni dnes spôsobuje veľkú nejednotu. Ako príklad uvediem zakončenie veľkonočnej mariánskej antifóny Raduj sa, nebies Kráľovná. Dnes sa v každom kostole spieva iné zvolanie – lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja; lebo Pán naozaj z mŕtvych vstal, aleluja; lebo Pán skutočne vstal z mŕtvych.“

Snaha o zmeny bola vykonaná taktiež v textoch známych piesní Stála Matka bolestivá a Duchu svätý, príď z neba, čo taktiež spôsobuje nejednotu. V jednom z vydaní JKS bolo bez predošlej diskusie a schválenia zmenených množstvo jednotlivých slov. Išlo o kozmetické úpravy, napríklad v piesni JKS 247 – Ó, Ježišu, náš najmilší nahradenie pôvodného spojenia „ktorú tebe v čas terajší“ za „ktorú s tebou v čas terajší“ alebo v inej časti tejto známej piesne úprava pôvodného textu „prijmi, teda, do milosti“ na „prijmi, Otče, do milosti“.

Ilustračné foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Takmer nikde sa tieto zmeny neujali, v neskorších vydaniach JKS boli dokonca vrátené niektoré upravené výrazy späť tak, ako ľudia piesne poznajú.“

Podľa Beera je dnes tvorba organistov v chrámoch veľmi živá. „Často počujeme, ako si vytvárajú vlastné zhudobnenia žalmov či uvádzajú rôzne cudzie piesne. Najmä nápevy žalmov, ktoré sú bežne rozšírené a známe, existujú už v troch alebo štyroch, niekedy dokonca až v šiestich zhudobneniach. Opäť sa tak nebadane dostávame do slučky nejednoty – každý organista si síce vytvorí vlastný, často aj pekný nápev, ľudia sa však do spevu nedokážu zapojiť, pretože poznajú iný nápev. Pravdepodobne prichádza čas, keď je potrebné vybrať to najlepšie, čo za posledných 80 rokov na Slovensku a vo svete vzniklo, a pretaviť tieto piesne do nového jednotného spevníka, ktorý budú veriaci ďalších generácií používať a spievať s takou radosťou ako piesne Jednotného katolíckeho spevníka.“

Aj tieto problémy by mala vyriešiť nová reedícia spevníka. Súčasná snaha o reformu JKS však nie je prvá. V poslednom desaťročí sa o to pokúšal profesor Juraj Lexmann, ktorý zostavil liturgický spevník pre tretie tisícročie. Práce na tomto spevníku stále prebiehajú a spevník by mal byť pod záštitou KBS dokončený v najbližšom čase. Vzhľadom na problematiku autorských práv však v tomto spevníku reevidované piesne JKS nemôžu byť použité.

Ak všetko pôjde podľa plánu, slovenskí katolíci by sa nového spevníka mohli dočkať niekedy okolo roku 2032.