Slovo kňaza Skracovaním života iných si život nepredĺžim

Patríme medzi najbohatšie krajiny sveta a Slováci si môžu dovoliť aj exotické dovolenky. Moji známi si po návšteve jedného ázijského ostrova položili zaujímavé otázky: Prečo domorodcov nenecháme žiť svoj život s ich prírodnými náboženstvami a vnucujeme im svoju kultúru? Prečo tam misionári chcú meniť miestne zvyky a stavať kostoly? 

Pamätáme si na chladný január 2016 a rady ľudí, ktoré sa tvorili po celom Slovensku? Nie, nebolo to kvôli akciám v obchodoch. Ani nás nenavštívila svetoznáma hudobná skupina. Medzi kostolmi a kaplnkami putovali relikvie sv. Terézie z Lisieux. 

Ešte aj po rokoch sa dozvieme príbehy ľudí, ktorí vtedy zažili niečo prekvapujúce. Boli medzi nimi väzni, chorí, moslimovia i neveriaci. Táto dvadsaťštyriročná svätica plní svoju túžbu sypať ruže na svet aj po svojej smrti. Ako dieťa bola dosť precitlivenou a neposlušnou. Kláštor jej obmedzil pohyb, ale svojou vierou a predstavivosťou už vtedy navštevovala periférie, geografické i existenciálne (vrah Henri Pranzini, ktorému vyprosila zmierenie s Bohom). 

Po smrti sa jej to splnilo a rozbehla sa do sveta. Tak ako ruka Františka Xaverského, keď som ju márne hľadal v rímskom kostole Il Gesù. Podobne ako relikvie obľúbeného sv. Mikuláša z Bari, ktoré už dávnejšie Vatikán zapožičal pravoslávnym kresťanom v Moskve. Svätci v pohybe.

Ak dnes otvárame peňaženky a účty, aby sme podporili misijnú myšlienku, nestačí rozhýbať peniaze. Ježiš má náročnejšiu métu – rozhýbať apoštolov aj ich myslenie. Je to ťažšie. Potvrdzujú to aj kolegovia kňazi v strednom veku. 

Keď ako mladí prichádzali do pastorácie, začali obiehať všetky kostoly, veriacich, vymýšľať aktivity. Každému chceli vyhovieť. Rozhýbali seba, ale nie ľudí, aby sa stali aktívnymi. Výsledkom je kňazská únava a pohodlní ľudia, ktorí sa iba čudujú, prečo im kňaz nepripravil púť ako po iné roky.

Ježiš zatiaľ dokončil svoju reč o svojom budúcom veľkonočnom prechode k Otcovi, keď sa k nemu priblížia Zebedejovi synovia, aby ho otvorene požiadali: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“

Jakub a Ján to majú jasné: Myslíme si, že je to fajn, tak to chceme. Rozum a vôľa. Spolu tvoria našu mentalitu. Ak sú zasiahnuté hriechom, vôľa skončí zbožštená ako u Hitlera (môžeme si pozrieť propagandistický dokument Leni Riefenstahlovej Triumf vôle z roku 1935) a rozumu hrozí, že bude zbožštený vo vede. Obaja chcú vládnuť aj v mentalite apoštolov. Výsledkom je ich nedávna hádka, kto z nich je väčší.

„Premenený rozum a vôľa sú hybnou silou misií.“

Vôľa a rozum. Ak sú nedotknuté Ježišovou láskou, vedú k patológii moci, ktorá sa chce zachraňovať tak, že potápa druhých. Stretávame sa s ňou medzi lídrami, vedúcimi oddelení a na úradoch. 

Moc vyvoláva zdanie nesmrteľnosti. Zakrýva tým strach z toho, že sme smrteľní. Takým ľuďom stačí pripomenúť, že skracovaním života iných si vlastný život nepredĺžia...

Kristus vtedy apoštolom začne rozprávať o svojej Pasche, čiže o skutočnej láske, ktorá bolí, preto použije obraz pitia z jedného kalicha. Láska je spojená so servisom – službou – a nie servilnosťou. 

Premenený rozum a vôľa sú hybnou silou misií. Múdri misionári nie sú a nikdy neboli dobyvatelia, prozelyti, ako to vystihol pápež František. Preto si ich v histórii netreba zamieňať s dobyvateľmi, ktorým išlo o seba. 

Tak fungujú aj projekty s našimi Rómami. Ak sa tam len sypú peniaze, niekto sa na tom nabalí. Ak sa začnú misionári zaujímať o výchovu, vzdelávanie a zručnosti Rómov, je to menej viditeľné, ale prinesie to úrodu. 

Benedikt XVI. takto premýšľa o misijnom rozmere viery: „Misia cirkvi pochádza z tajomstva Boha, jedného v troch osobách, z tajomstva jeho stvoriteľskej lásky. Láska nie je iba nejakým spôsobom v Bohu. On sám ňou je, pre svoju prirodzenosť je láskou. A táto láska Boha nechce byť izolovaná v sebe. Podľa svojej prirodzenosti sa chce rozširovať.“

Nepriamo odpovedá aj pýtajúcim sa manželom po exotickej dovolenke. Viera je bohatstvom, ktoré sa chce podeliť.

Tomu dobre rozumie aj dnešný svet. Pozrime na Elona Muska a jeho vízie, ktoré zasahujú vesmír, svet automobilov, spojenie človeka a technológií. Všimnime si našu speváčku Zuzanu Smatanovú. Po svojom vyhorení šíri o tom osvetu. Nebojí sa o ťažkej téme hovoriť na koncertoch a urobila o tom zaujímavú pieseň Živá voda, nedávno natočenú na portugalskom ostrove Madeira. 

Nenapadá nám to evanjeliové porovnanie synov sveta a synov svetla?