Vatikánska sedma Pápež by sa mal zrieknuť najvyššej súdnej moci v mestskom štáte, navrhuje známy vatikanista

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• čo prinieslo 800-stranové zdôvodnenie rozsudku v procese s kardinálom Becciuom a spol.,
• prečo rezignoval líder Anglikánskej cirkvi arcibiskup z Canterbury
• a ktorý kňaz pripravil zamyslenia do diára Postoja na rok 2025.

A ešte jedna prosba: ak si myslíte, že tento newsletter by mohol obohatiť aj vašich priateľov alebo známych, budeme radi, ak im ho prepošlete. Začať odoberať ho môžu tu. Ďakujeme!

Bolo to vlani 16. decembra, keď súdny tribunál Mestského štátu Vatikán vyniesol prvostupňový rozsudok v kauze, ktorú označujeme ako proces s kardinálom Becciuom a spol. 

Takmer po jedenástich mesiacoch 30. októbra tohto roku zverejnili jeho odôvodnenie, v taliančine známe ako „motivazioni“. Toto kompletné znenie rozsudku má viac než 800 strán, čo dokazuje, o aký komplikovaný a rozsiahly prípad ide. 

Vlastne ide o tri hlavné body obžaloby. Prvá súvisí s luxusnou nehnuteľnosťou v Londýne v hodnote zhruba 350 miliónov eur, do ktorej Vatikán investoval, no neskôr z biznisu vycúval so značnými stratami. 

V ďalšom prípade išlo o konzultantku Ceciliu Marognovú, ktorá peniaze od Štátneho sekretariátu, určené na výkupné za unesenú rehoľníčku v Mali, použila podľa súdu na osobné výdavky. 

Do tretice je tu „kauza Sardínia“, kde podľa obžaloby pridelil kardinál Angelo Becciu stotisíc eur z kasy Štátneho sekretariátu k dispozícii na charitatívnu činnosť organizácii, ktorú riadil jeho brat.

Pochybnosti zostávajú. Taliansky novinár Andrea Gagliarducci, ktorý detailne sleduje súdny proces, po zverejnení celého rozsudku skonštatoval, že súd nielenže bez pochybností neuzavrel chúlostivú kauzu týkajúcu sa hospodárenia s finančnými prostriedkami Štátneho sekretariátu, ale, naopak, otvoril ďalšiu diskusiu. 

Tá sa podľa neho týka samotného vatikánskeho tribunálu, do ktorého pápež zasiahol štyrmi reskriptami počas prebiehajúceho procesu. Ďalej rozsudok vytvoril nové právne chápanie, ktoré miestami akoby miešalo kánonické právo, právo Mestského štátu Vatikán a taliansku judikatúru. 

Dôsledkom je jeden zo záverov súdu – podľa Gagliarducciho kontroverzný –, že o sprenevere možno hovoriť aj vtedy, keď ide „len“ o zneužitie finančných prostriedkov (aver usato male i fondi) bez toho, aby mal z toho vinník nejaký osobný prospech. Inými slovami, že na nezákonné použitie peňazí nemusí existovať žiaden motív na osobné obohatenie sa. 

Túto zaujímavú polemiku prenechajme právnikom, teraz aspoň krátko k tomu, čo na procese najviac budí pozornosť, a tým je postava kardinála Becciua. Ten bol odsúdený vo všetkých troch bodoch obžaloby, v dvoch za spreneveru a v jednom za podvod. Jeden z trestných činov sprenevery spáchal podľa súdu sprisahaním s maklérom Raffaelem Mincionem, keď alokoval 200 miliónov eur (čo bola tretina investičnej kapacity Štátneho sekretariátu) do vysoko špekulatívneho fondu patriaceho tomu istému maklérovi.

Ďalšia vina sa týka vyplatenia spomínaných stotisíc eur zo Štátneho sekretariátu charite v Ozieri na Sardínii. Súd tu však skonštatoval, že v skutočnosti z týchto peňazí nemala prospech ani kardinálova rodina, ani samotný kardinál.

V prípade londýnskej investície je zas sporná otázka, či išlo o rizikovú investíciu. Podľa záverov vatikánskeho tribunálu áno, avšak na druhej strane Svätá stolica už niekoľkokrát uskutočnila podobné transakcie, napríklad v prípade nehnuteľnosti v Paríži, ktorú spravuje spoločnosť Sopridex vo vlastníctve Svätej stolice.

Kardinál Angelo Becciu na kardinálskom konzistóriu 27. augusta 2022. Foto: profimedia.sk

Odvážny návrh amerického vatikanistu. Samotný Gagliarducci vo svojom texte o rozsudku upriamuje pozornosť na komentár, ktorý si dovolil napísať americký vatikanista John Allen Jr. 

Ten na základe doterajších informácií o vatikánskom súdnom procese tvrdí, že pápež by sa mal zrieknuť moci nad tribunálom Mestského štátu Vatikán a svojich vlastných výsad najvyššieho sudcu.

Allen pripomína, že pápež nielenže zamestnáva svojich sudcov, ale má aj právomoc ich vyhodiť. Zákony Mestského štátu Vatikán stanovujú, že pápež môže rozhodnúť o pridelení občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci akémukoľvek orgánu, ktorý si zvolí, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa vec nachádza, bez možnosti odvolania.

„Z teologického a ekleziologického hľadiska je pápež najvyššou autoritou v duchovných záležitostiach Katolíckej cirkvi, najmä v oblasti viery a morálky. Neexistuje však žiadny teologický dôvod, aby pápež musel vykonávať absolútnu moc aj nad svetskými záležitosťami, ako sú spory o trestnoprávnu zodpovednosť za neúspešné investície,“ píše Allen. 

Podľa neho je úplne chvályhodným zámer pápeža Františka, aby vatikánsky systém trestného súdnictva fungoval, čo však znamená, že samotný pápež stojí pred dlho odkladanou otázkou, ako tento systém urobiť dôveryhodným vzhľadom na moderné koncepcie spravodlivého súdneho procesu.

„Inými slovami, Františkovi (alebo akémukoľvek inému pápežovi) by pomohlo dosiahnuť skutočnú zodpovednosť, keby sa dobrovoľne vzdal kontroly nad vatikánskym civilným súdnictvom a zaviedol skutočné oddelenie moci v záležitostiach, ktoré sa netýkajú viery,“ skonštatoval John Allen.

Ďalšie udalosti v skratke

Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku dostane nové vedenie na ďalšie tri roky. K 1. februáru 2025 sa novým predsedom stal brat Miroslav Kulich, OFMCap, za zástupkyňu predsedu opätovne zvolili sestru Renátu Jamborovú, SSS. 

Canterburský arcibiskup Justin Welby odstúpil pre kauzu sexuálneho zneužívania. Podľa obvinení nepodnikol dostatočné kroky proti mužovi, ktorému pripisujú zneužitie viac než stovky chlapcov a mladíkov.

Kardinál Raniero Cantalamessa odchádza po 44 rokoch do dôchodku, nahrádza ho páter Roberto Pasolini. Novým pápežským kazateľom je 56-ročný kapucín, ktorý je biblista.

Francúzska biskupská konferencia vydala smernice pre spoveď a duchovné sprevádzanie ako súčasť opatrení proti zneužívaniu. Spovedať sa nesmie v súkromných miestnostiach kňazov a spovede mimo kostolov, spovedníc a špeciálnych spovedných miestností sú povolené len vo výnimočných prípadoch.

Americkí katolícki biskupi sú pripravení dôrazne vystúpiť, ak Trump presadí návrh o deportáciách migrantov spôsobom, ktorý podkopáva ľudskú dôstojnosť. Uviedlo to vedenie biskupskej konferencie USA na svojom plenárnom zasadaní v Baltimore. 

V Poľsku zomrel 72-ročný kňaz zo Štetína po brutálnom lúpežnom útoku. Polícia v tejto súvislosti zatkla 27-ročného muža, ktorý farára Lecha Lachowicza podľa obvinenia niekoľkokrát udrel sekerou do hlavy.

O čom píšu vatikanisti 

Hoci sme už citovali Johna Allena, venujme americkému autorovi aj túto vatikanistickú rubriku. 

Na svojom portáli Crux Now sa Allen vracia k nenápadnej udalosti, ku ktorej došlo minulú sobotu vo Vatikáne, kde pápež František prijal patriarchu Asýrskej cirkvi Východu Mar Awu III. 

Asýrska cirkev Východu je samostatná východná cirkev, ktorá pôsobí najmä v dnešnom Iraku, ale aj v Iráne, Sýrii, Turecku, ako aj v USA a ďalších krajinách, kam emigrovali jej členovia. Celkovo má okolo 400-tisíc veriacich.

Za posledné desaťročia došlo k viacerým ekumenickým krokom medzi Rímom a touto východnou cirkvou, ktorej korene siahajú do odmietnutia Efezského koncilu vo 4. storočí. 

Príkladom je dokument z čias Jána Pavla II., ktorým sa uznáva vzájomná účasť na bohoslužbách a prijímaní eucharistie až po zaradenie svätého Izáka Sýrskeho do Rímskeho martyrológia, ktoré oznámil pápež František teraz počas stretnutia s patriarchom. 

John Allen sa na udalosť pozerá cez myšlienku, že aj my katolíci často príliš prežívame výsledky volieb, či už politických, ako boli v USA, alebo aj cirkevných ako konkláve. Výsledky často vidíme bipolárne v zmysle: buď príde spása, dobro, alebo úplné zlo a koniec sveta.

Práve pokrok vo vzťahoch s Asýrskou cirkvou Východu sa udial naprieč pontifikátmi troch odlišných pápežov Jána Pavla II., Benedikta XVI. a Františka, nehovoriac o rovnakom počte zmien na poste asýrskeho patriarchu. 

„Iste, záleží na tom, kto je na čele, a to tak v katolicizme, ako aj v sekulárnej politike. Len si pripomeňme, že bez ohľadu na to, ako skľúčene alebo nadšene sa môžete cítiť z výsledku konkrétneho hlasovania, nikdy to nie je také úžasné alebo také hrozné, ako sa to v danom momente zdá – pretože zatiaľ čo osobnosti prichádzajú a odchádzajú, inštitúcie a ich záujmy pretrvávajú,“ uzavrel svoj postreh vatikanista.

Nenechajte si ujsť

Olomoucký arcibiskup Josef NuzíkStretnutia s obeťami zneužívania? Raz ročne je málo. To, čo sme urobili, je stále nedostatočné

Pavol RábaraPavol Hudák

Rezignácia arcibiskupa WelbyhoPrímas Anglikánskej cirkvi končí po obvineniach, že nekonal proti mužovi, ktorý desaťročia zneužíval deti

Pavol Hudák

Brat Filip o knihe rozhovorovChcel som len splniť dohodu, ktorú som uzavrel s Bohom. Ale jednu obavu mám

Adam Takáč

O filme KonkláveKeď sa pápežom stane človek, po akom túžia filmári

Eva Čobejová

Pápež, biskupi a Donald Trump II.Potraty, Čína, migranti či Ukrajina. Kde to môže fungovať a kde skôr škrípať?

Pavol Rábara

Knižná bodka

Aj tentoraz sme pre vás v Postoji pripravili diár na nasledujúci rok. Diár na rok 2025 prináša hlboké zamyslenia nad Božím slovom, ktoré pochádzajú z pera otca Jána Buca. 

Diár má podtitul Život, pre ktorý tu som, a ako vyzýva sám autor na webe nášho vydavateľstva: „Objavte seba samých, ale aj nádheru Božieho pozvania do plnosti života pomocou diára Život, pre ktorý tu si.“

Nový diár si môžete už teraz objednať výhodne v našom internetovom obchode.

Prajem vám požehnaný víkend!