Tvoje narodenie darovalo radosť celému svetu

Tvoje narodenie darovalo radosť celému svetu

Úvaha popredného nemeckého teológa k dnešnému sviatku narodenia Panny Márie.

O narodení a detstve Božej Matky nečítame nič v Biblii, ale v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu, ktorého pôvodný názov znel „Narodenie Márie, zjavenie Jakuba“. Cirkev ho z dobrých dôvodov neprijala do kánonu Svätého písma, malo ale veľký význam pre zbožnosť starej Cirkvi, a tým aj pre ikonopisectvo. Toto Jakubovo evanjelium obsahuje udalosti okolo Máriinho narodenia, ako sa tieto rozprávali v čase raných kresťanov. Dozvedáme sa, že jej rodičia Joachim a Anna boli zámožní, ale bezdetní ľudia, viedli príkladný život a že im po dlhom dúfaní a modlení Boh daroval dievča, ktoré nazvali „Mária“.

Vo svetlých farbách udržiavaná ikona ukazuje ušľachtilo vybavenú obytnú miestnosť. Anna porodila svoju dcéru a spočíva v nádhernom rúchu na svojej posteli. S materskou hrdosťou pozerá na Máriu a hlboko úctivým gestom ukazuje na svoje dieťa. Joachim, otec, stojí vedľa svojej manželky. Aj on pozerá plný radosti na svoju dcéru. Pôrodná babica hodlá kúpať novonarodenú Máriu. Tým sa poukazuje na to, že Mária je skutočným človekom, a nie netelesnou bytosťou, ako to neskôr tvrdili niektorí heretici. Kúpacia vaňa pripomína krstiteľnicu, a tak poukazuje na niečo hlbšie. Narodením Márie sa súčasne ohlasuje „narodenie“ nového Božieho ľudu, spoločenstva pokrstených, ktorých symbolickou postavou sa má stať Mária. Štyri ženy – susedky, príbuzné alebo priateľky – prichádzajú s darmi. Gratulujú Joachimovi a Anne k narodeniu dlho vytúženého dieťaťa a delia sa o radosť s rodičmi. Radosť z narodenia Márie pociťuje aj pozorovateľ ikony, avšak jeho radosť ide hlbšie. Teší sa z Boha, ktorý ľudí, ktorí v neho dôverujú, nenechá v štichu – nielen čo sa týka škvrny bezdetnosti, ktorú odňal od Anny. Teší sa, že narodením Márie sa začína vykúpenie ľudí. Čo Anna a Joachim vtedy skôr tušili, ako vedeli, to už dávnejšie nie je tajomstvom. Boh má s dievčaťom veľký zámer, má sa stať matkou Vykupiteľa.   

Narodením Márie sa preto aj narodenie Vykupiteľa posúva do dostupnej blízkosti. To dodáva bohoslužbám sviatku Máriinho narodenia priam vianočný charakter: „Tvoje narodenie, ó Božia Matka, darovalo radosť celému svetu; lebo z teba vyšlo Slnko spravodlivosti: Kristus, náš Boh; sňal prekliatie a priniesol požehnanie, zničil smrť a daroval nám večný život.“ (8. september, tropár)

Prečo vládne taká veľká radosť z narodenia Márie, to pochopíme, keď ho vnímame vo väčšej spásno-dejinnej súvislosti. Kedysi Boh stvoril človeka ako svoj verný obraz a náprotivok a zveril mu stvorenie. Mal byť spolupracovníkom Boha. Človek sa ale vzoprel proti Bohu a zneužil jeho dôveru. Napriek zlyhaniu človeka Boh nezmenil svoj postoj voči nemu. Naopak: stále znova mu ponúkal svoju pomoc. Stále znova ju ale človek odmietal a šiel svojimi vlastnými cestami, ktoré ho odvádzali preč od Boha. Boh nechcel ponechať človeka skaze, aj keď si to zavinil sám, ani ho nechcel nútiť k svojej spáse. V slobode sa mal človek rozhodnúť pre Boha a stať sa spolupracovníkom na diele vykúpenia. Mária je teraz tým človekom, ktorý je nielen otvorený pre Božie plány, ale je aj ochotný sa na to dať. Mária zostala – už podľa raných vieroučných presvedčení Cirkvi – slobodná od náchylnosti k zlému a skrze to sa stala Božou spolupracovníčkou a jeho vstupnou bránou do sveta. Je výrazne viditeľným znamením jeho bezpodmienečnej spásnej vôle: „Príďte, vy veriaci, ponáhľajme sa k Panne! Lebo pozri, rodí sa tá, ktorá bola už pred počatím  predurčená na matku nášho Boha. [...] Rodí sa a svet sa ňou obnovuje. Rodí sa a Cirkev sa zaodieva jej krásou. [...] Jeho, Krista, si uctievame a piesne spievame  prečistému narodeniu Panny!“ (8. september, Lítia)

Cirkevná tradícia vidí v Márii prototyp Cirkvi. Každý človek, ktorý do nej patrí, je povolaný za Božieho spolupracovníka a môže prispieť k obnove ľudstva. Lebo aj keď je Máriina spolupráca na diele spásy mimoriadne veľká, napriek tomu nie je jej privilégiom, lebo vykúpenie ide ešte v ústrety svojmu naplneniu. (Rim 8,18nn) Nové usporiadanie kozmu pokračuje, keď sa ľudia skrze krst stávajú novými ľuďmi a skrze svoj život dosvedčujú, že Boh pôsobí vo svete. Tak sa každý pokrstený stáva bránou Boha do sveta.  

Vybral a preložil: Ján Krupa.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo