Vatikánska sedma Žena v kardinálskom klobúku by bola menšou kontroverziou ako žena v kňazskom ornáte

Vo Vatikánskej sedme sa dozviete:

• ktoré vatikánske dikastériá budú viesť laici;
• či by mohli byť aj ženy kardinálky;
• či nie je menovanie laikov za prefektov v rozpore s cirkevným právom.

Pápež František začiatkom roka vymenoval prvýkrát v histórii do čela vatikánskeho dikastéria ženu.

Simona Brambillová z rehole misionárok z Consolaty sa stala prefektkou Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Nie je to však prvýkrát, čo do vedenia vatikánskeho „ministerstva“ pápež vymenoval nie biskupa alebo kardinála.

Na čele Dikastéria pre komunikáciu stojí už od roku 2018 laik Paolo Ruffini.

Ide zo strany pápeža o precedens, ako o tom hovoria aj niektorí novinári, alebo chce len dať František viac zodpovednosti aj laikom?

„Toto menovanie bolo zaujímavé skôr z mediálnej stránky, zaujal fakt, že na čele dikastéria bude žena,“ hovorí vedúci redaktor Sveta kresťanstva Pavol Rábara, ktorý vníma, že táto skutočnosť zaujala aj svetské médiá.

Podľa cirkevného právnika a kňaza Radoslava Šaškoviča cirkevné právo neurčuje, že na čele dikastéria má byť len arcibiskup alebo kardinál, aj keď v minulosti to bolo zvykom.

„Najvyšším zákonodarcom cirkevného práva je pápež, ktorý nie je viazaný ani vlastnými predpismi,“ hovorí cirkevný právnik.

Keď pápež na čelo dikastéria vymenoval rehoľnú sestru alebo nezasväteného laika, konal podľa Šaškoviča v súlade s právom.

Pápež zároveň za proprefekta Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života vymenoval saleziánskeho kardinála Ángela Fernándeza Artimeho. Viacerí vatikanisti poukazovali na to, že v prípade tohto dikastéria takúto funkciu nepoznáme, a pýtali sa, čo bude proprefekt vlastne robiť.

„Pápež mal nejaký úmysel, keď to takto menoval, a určite to skonkretizoval v menovacích dekrétoch. Namiesto špekulácií by bolo praktickejšie pozrieť sa na to, čo je napísané v menovacích dekrétoch,“ hovorí Šaškovič, podľa ktorého určite aj kardinál Artime má vymedzené úlohy ako proprefekt.

V diskusii kňaz Šaškovič a redaktor Rábara ďalej špekulovali aj o tom, či by teoreticky kardinálsky klobúk mohol raz dostať laik alebo žena, keďže pápež do čela dikastérií menuje aj laikov.

Cirkevný právnik pripomenul, že v minulosti mali kardinálsku hodnosť aj laici alebo diakoni.

„V cirkevnom práve sa píše, že kardinál má byť muž s kňazským svätením. Ide však o ľudské právo, nie Božie, a preto keď sa pápež rozhodne túto podmienku vyškrtnúť, môže to urobiť. V takomto prípade by mohol kardinálsky klobúk dostať aj muž, ktorý nemá svätenie, alebo dokonca aj žena,“ zamýšľa sa Šaškovič.

To by však podľa neho malo aj ďalšie dôsledky pri voľbe pápeža. Vie si predstaviť, že súčasťou zboru voliteľov pápeža by boli aj takí, ktorí by len volili ale nemohli byť volení.

Redaktor Pavol Rábara podotkol, že pápež zmenil zaužívaný spôsob výberu kardinálov, keď napríklad tradičné kardinálske arcidiecézy sú bez kardinála a kardinálmi sa stávajú aj biskupi, ktorí majú diecézu s počtom veriacich ako okresné mesto na Slovensku.

Rábara pripomína, že kardináli sú najbližší spolupracovníci pápeža. „Mne z toho vyvstáva otázka, že ak nie sú výhradne kardináli medzi najbližšími pápežovými ,ministrami‘, či by to mohlo ísť smerom, že bude kardinálom laická osoba alebo sa budeme pozerať ináč na Rímsku kúriu,“ poznamenal.

Vatikánsku sedmu si môžete tradične vypočuť aj ako podcast.