Zoznamy papabilov obletujú svet Taliani Parolin a Zuppi, Maďar Erdő, Filipínec Tagle či Afričan Ambongo. Prečo sa o nich hovorí?

Takmer okamžite po smrti pápeža Františka začali médiá prichádzať s menami tzv. papabili, teda kardinálov, ktorí sa spomínajú ako favoriti na zvolenie za pápeža.

Napriek tomu, že takéto zoznamy treba brať so značnou rezervou a nikto nemá na ne autorský patent, niektoré médiá a agentúry zverejňujú aj mená, ktorých zaradenie do kategórie papabili nedáva veľmi zmysel.

Príkladom sú niektorí názorovo vyhranenejší kardináli. Nová hlava cirkvi musí totiž v konkláve získať aspoň dve tretiny hlasov kardinálov, čo predstavuje pomerne silný konsenzus.

Pravdou je, že o niektorých kardináloch sa už dlhodobo hovorí ako o možných nástupcoch pápeža Františka, predovšetkým pre váhu ich osobnosti.

Kardinál Parolin po omši v Šaštíne 15. septembra 2023. Foto: TASR/Dano Veselský

Bude pápežom Františkova dvojka?

Jedným z najhorúcejších kandidátov na pápeža je podľa viacerých analýz vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin, ktorý bol počas pontifikátu pápeža Františka hierarchicky druhým najvyššie postaveným mužom Katolíckej cirkvi.

Portál The Pillar si všíma viacero dôvodov, ktoré hrajú v prospech Parolina. Kardinála poznajú takmer všetci volitelia, keďže pôsobí ako štátny sekretár. Je to funkcia podobná predsedovi vlády.

Pápež František totiž výberom kardinálov neraz prekvapil a červený biret dostali muži z krajín a diecéz, ktoré kardinála nikdy predtým nemali, kým tradičné kardinálske arcidiecézy sú bez pastiera v purpure.

To spôsobilo aj to, že kardináli sa medzi sebou poznajú menej, čo môže byť paradoxne výhoda pre Parolina.

Voliť by ho mohli aj kardináli z Rímskej kúrie, keďže Parolin pozná ich prácu a mnohí by radi pokračovali vo svojom úrade aj naďalej. Parolin ako štátny sekretár zastrešoval aj činnosť dikastérií a pozná ich prácu a problémy.

Morálka na dikastériách je podľa Pillaru celkovo nízka a aj sám Parolin zažil, ako pápež nie raz obchádzal úrady a riešil si veci podľa seba. Práve Parolin by sa podobných krokov mohol vyvarovať.

Kto je kardinál ParolinAko dieťa prišiel o otca. Z diplomata to dotiahol až na vatikánskeho „premiéra“

Pavol Hudák

Niektorí vnímajú 70-ročného Parolina ako správny typ na tzv. prechodné obdobie. Hoci v minulosti prekonal vážne zdravotné problémy, nie je vylúčené, že by mohol viesť cirkev aj dve desaťročia.

Ďalšia vec v prospech Parolina sú jeho diplomatické schopnosti. Viacerí v ňom vidia nádej, že práve on ako skúsený diplomat by mohol v cirkvi trošku upokojiť situáciu a bol by dobrou alternatívou medzi súperiacimi ideológiami a prúdmi.

Výhodou a nevýhodou Parolina zároveň je, že vie byť nad vecou, no niekedy až priveľmi a neraz je príliš váhavý.

To sa prejavilo, keď sa zdalo, že je neochotný postaviť sa problémovým ľuďom a praktikám na štátnom sekretariáte. Príkladom je v neposlednom rade súdený kardinál Angelo Becciu, ktorý bol Parolinovým substitútom (zástupcom) pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu vo Vatikáne.

Problémom pre voliteľov môže byť jeho ústretová politika voči Číne. Bol to Parolin, kto pripravoval dohodu medzi Čínou a Svätou stolicou, ktorá sa nepáči ani niektorým kardinálom.

V roku 2020 reagoval na otázku o prenasledovaní kresťanov v Číne slovami: „Ale aké prenasledovanie?“ Aj medzi kardinálmi sa Parolinova odpoveď stala jedným z jeho najznámejších výrokov.

Existujú aj obavy, že Parolin je príliš zmierlivý a počas jeho prípadného vedenia cirkvi by sa polarizácia v nej mohla potichu ešte viac zväčšovať.

Kardinál Zuppi počas stretnutia v Moskovskom patriarcháte. Foto: TASR/AP

Kardinál ulice aj mierový vyslanec

Pietro Parolin však nie je jediným Talianom so šancou na zasadnutie na pápežský stolec. Ďalším kandidátom je arcibiskup v Bologni, predseda Talianskej biskupskej konferencie a Františkov vyslanec pre Ukrajinu kardinál Matteo Zuppi.

Viac sme o ňom písali v tomto texte.

Kardinál Zuppi je spätý s komunitou Sant’Egidio, ktorá sa venuje chudobným. 

V októbri 2019 dostal kardinálsky titul. V biskupskom erbe má heslo Radosť v Pánovi je vaša sila. A presne tak Zuppi aj pôsobí. Usmievavá tvár „kardinála ulice“ – ako ho nazývajú – prilákala aj dokumentaristov, takže vznikol filmový dokument s názvom Evanjelium podľa Matúša Z.

O bolonskom kardinálovi je známe, že žije v kňazskom domove dôchodcov, jazdí po meste na bicykli a dáva najavo solidaritu s chudobnými. Kardinál má rád ľudí a jeho pastoračný prístup pripomína prístup arcibiskupa Bergoglia, ktorý po Buenos Aires tiež jazdil metrom a navštevoval chudobných.

Jeho blízkosť k Františkovým pokrokovým pozíciám v kombinácii s jeho diplomatickými a pastoračnými skúsenosťami z neho robí pravdepodobného kandidáta. Podľa správy New York Post je Zuppi vo Františkovom Vatikáne považovaný za „insidera“ zapojeného do významných diplomatických misií.

Kardinál Matteo ZuppiNový líder cirkvi v Taliansku má rád chudobných, vraj sa už chystá na konkláve

Pavol Rábara

Ak hovoríme o talianskych favoritoch, šance sa dávajú aj jeruzalemskému patriarchovi, ktorým je Talian Pierbattista Pizzaballa. Vo Svätej zemi pôsobil v rokoch 2004 až 2016 ako kustód františkánov, bol teda okrem iného zodpovedný za pútnické miesta, ktoré spravuje Katolícka cirkev.

Kardinálom bol len týždeň, keď Hamas napadol Izrael, čo spustilo ofenzívu v Gaze. Pizzaballa sa ihneď vrátil do Izraela, keďže v tom čase bol v Ríme. Neskôr sa Hamasu ponúkol na výmenu za detských rukojemníkov.

Kardinál sa nebál podpísať vyhlásenie, ktoré odsudzovalo útoky na civilistov v Pásme Gazy, za čo si vyslúžil kritiku zo strany židovského štátu.

Kardinál Pizzaballa „je vodca, človek orientovaný na svet, inteligentný, premýšľavý muž modlitby“.

François Vayne, riaditeľ komunikácie Veľkého magistéria Rádu Božieho hrobu, v rozhovore pre NC Register označil kardinála Pizzaballu za muža „s veľmi jasnými ekleziologickými a misiologickými myšlienkami“.

Pizaballa je efektívny a priamy, uplatňuje svoju prirodzenú autoritu v úctivom dialógu so svojimi poradcami. Má veľký zmysel pre realitu a pre rozvahu.

Ako biskup v Jeruzaleme vyriešil zúfalú finančnú situáciu patriarchátu a prinavrátil mu apoštolskú dynamiku.

Jeho kázne a prejavy majú inšpiráciu v samom jadre Božieho slova, ktoré ma premeditované. Ako kardinál mal blízko k Františkovi, viackrát mu verejne vyjadril podporu.

Pizzaballov pohľad na službu kardinála je rovnaký, ako ho mal pápež František, teda nepovažuje sa za knieža cirkvi, ale skôr za služobníka.

Pri slávení liturgie je veľmi pedantný a nemá problém ani s latinskou omšou podľa misála Jána XXIII., no v tejto oblasti starostlivo dodržiava pokyny Svätej stolice. Kardinál žije v Jeruzaleme, kde sa stretajú rôzne obrady východných cirkví.

Jeho nevýhodou je, že sa veľa nevie o tom, ako osobne zmýšľa o súčasných otázkach a polemikách v cirkvi. Dáva si veľký pozor, aby nebol vtiahnutý do cirkevných sporov o doktrínu, teológiu či cirkevnú politiku. Je tiež pomerne mladý, má 60 rokov.

Kardinál Fridolin Ambongo po kreovaní za kardinála. Foto: TASR/AP

Bude pápež z Afriky?

Pizzaballa je františkánsky rehoľník, no nie je jediným z františkánskej rodiny, kto by mohol zasadnúť na Petrov stolec po jezuitskom pápežovi.

V Afrike stojí na čele biskupov kapucínsky kardinál Fridolin Ambongo z Konžskej demokratickej republiky.

Tento kardinál po zverejnení dokumentu Fiducia supplicans o požehnávaní tzv. iregulárnych párov letel do Ríma a vybavil, aby pre Afriku tento dokument neplatil.

V čase, keď sa o kontroverznom dokumente v cirkvi diskutovalo, vydobyl africký kardinál „prvoradú úlohu a preukázal kardinálskemu kolégiu nepochybné sprostredkovateľské schopnosti a veľkú odvahu“, píše jeden z najčítanejších talianskych denníkov Il Messaggero.

Vďaka tomu sa teraz „niektorí naňho pozerajú ako na možného kandidáta“ v budúcom konkláve, písalo o Afričanovi talianske periodikum.

„Scenáre sú otvorené. Kardinál voliteľ z rastúceho kontinentu, ukotvený v tradícii, verný princípu synodality, dobre oboznámený s mechanizmami kúrie a s pohľadom schopným čeliť komplikovanej budúcnosti.“ Takto vyzerá profil kardinála Ambonga z pera novinárky denníka Il Messaggero a vatikanistky Francy Giansoldatiovej, ktorá v ňom vidí kvality prípadného budúceho pápeža.

Len pre zaujímavosť, pri konkláve v roku 2013 sa písalo o tom, že pápežom z Afriky by mohol byť kardinál Peter Turkson z Ghany, ktorý bol považovaný za jedného z hlavných kandidátov na zvolenie. Dnes sa o ňom hovorí menej, ale ak by kardináli uvažovali o prechodnom pápežovi, ktorého pontifikát by nemal trvať príliš dlho, vylúčené nie je, že ich pozornosť padne aj týmto smerom.

Pápež František víta arcibiskupa Manily kardinála Luisa Antonia Tagleho a skupinu migrantov počas generálnej audiencie vo Vatikáne 27. septembra 2017. Foto: TASR/AP Photo/Andrew Medichini

Filipínsky papabile o svoje šance zrejme prišiel

Mediálnou senzáciou by bolo aj zvolenie kardinála z Ázie. Z tohto kontinentu pápež ešte nikdy nebol. Už dlhšie sa ako možný pápež spomína filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle, ktorý bol aj pápežským legátom na eucharistickom kongrese v USA.

Niektorí ho označujú za „ázijského Františka“, keďže usmievavému Filipíncovi sú blízke mnohé z tém, o ktorých hovoril aj pápež Bergoglio. Tento prívlastok mal ešte predtým, ako ho z Manily pápež povolal do Ríma, kde pracuje ako proprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu (na čele dikastéria stojí oficiálne pápež). Britský Catholic Herald však šance filipínskeho kardinála nevidí najlepšie.

Portál si myslí, že ak by volitelia hľadali ázijského kandidáta, Tagle má veľkú konkurenciu, ktorou je Wiliam Goh z Hongkongu. Ten je rovnako ako Tagle schopný osloviť globálne publikum a viac zastupovať neeurópsku katolícku komunitu a dokáže osloviť aj konzervatívnu skupinu v cirkvi, kým Tagle je vnímaný progresívnejšie.

Taglemu vyčítajú aj to, že ako arcibiskup v Manile nedostatočne zakročil voči duchovným, ktorí sa správali nevhodne. Problémom môže byť aj Tagleho postoj k Číne, ktorý je podobný tomu, aký mal pápež František, no mnohým sa nepáči.

Šance má aj kardinál, ktorý stál pred súdom za zneužívanie.

Gérald Lacroix. Foto: wikipedia.org 

Niektorí za favorita označujú aj kanadského kardinála Géralda Lacroixa, ktorý je arcibiskupom Quebecu. Kardinál bol členom poradného orgánu pápeža Františka C9, ktorý sa štvrťročne stretával v Ríme, aby radil pontifikovi.

Už niekoľko rokov je Lacroix považovaný za možného pápeža, ktorý by mohol získať podporu kardinálov, ktorí sú vo všeobecnosti naklonení Františkovmu pastoračnému prístupu k niektorým otázkam, no chcú kandidáta, ktorý je vnímaný ako predvídateľnejší vo vládnutí. 

Kardinálova povesť však bola nedávno vážne poškodená. Čelil obvineniam a súdu, že sa v roku 1987 a 1988 sexuálne nevhodne správal voči vtedy 17-ročnej žene. Kardinál sa na chvíľu aj stiahol z verejného diania, no napokon súd uznal jeho nevinu. Toto by paradoxne mohlo jeho pozíciu posilniť, keďže ostatní ho môžu v tejto oblasti považovať za už prevereného.

Medzi menami favoritov sa objavujú aj ďalší. Spomína sa holandský kardinál Willem Jacobus Eijk alebo kuriálny kardinál Švajčiar Kurt Koch.

Ak by volitelia rozmýšľali o staršom pápežovi na prechodné obdobie, zvoliť by mohli aj 80-ročného Maura Piacenzu z Talianska, Fernanda Filoniho, ktorý má 78 rokov, alebo kardinála Angela Bagnasca z Talianska, ktorý už má 82 rokov a voliť nemôže, no papabile bol pri poslednom konkláve.

Kardinál Erdő počas ďakovnej púte Maďarov vo Vatikáne v apríli 2024. Foto: Človek a viera/Agnes Katalin Sule

Bude pápež zo strednej Európy?

Medzi papabilmi sa dlhšie spomína aj maďarský kardinál a ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup Péter Erdő. Jeho profil aj vysvetlenie, prečo je považovaný za kandidáta na pápeža, sme priniesli v osobitnom texte.

Erdő bol vo veku 52 rokov najmladším kardinálom na konkláve v roku 2005, na ktorom kardináli zvolili za pápeža Benedikta XVI. O osem rokov neskôr, keď bol zvolený František, bolo na konkláve len päť kardinálov mladších ako arcibiskup z Budapešti. 

Vatikanista John L. Allen jr. vo svojom článku pre National Catholic Reporter rozoberá, prečo by mohol byť budúcim pápežom práve arcibiskup Erdő.

Allen si všíma, že v súčasnosti sa veľa hovorí o pápežovi z „tretieho sveta“, no ak by sa konalo konkláve, prevahu majú stále kardináli z Európy. Podľa neho sa niektorým môže zdať voľba pápeža „z tohto dlho zanedbávaného kúta Európy rovnako odvážna ako voľba pápeža z Argentíny“.

Kardinál je jazykovo skvelé vybavený, hovorí až šiestimi jazykmi, má dobré vzťahy s africkými biskupmi.

„Papabile“ u susedovPrečo je kardinál Péter Erdő považovaný za kandidáta na budúceho pápeža

Pavol RábaraPavol Hudák

Erdő by v konkláve mohol mať solídnu podporu rozvojového sveta. V pozícii šéfa európskych biskupov nadviazal spoluprácu s africkými biskupmi a začal každé dva roky organizovať stretnutia, ktoré sú striedavo v Afrike a v Európe. Aj preto ho podľa Allena väčšina kardinálov z Afriky pozná a majú ho radi.

Pre Američanov môže byť zaujímavý tým, že má praktické skúsenosti z USA. Vďaka grantom študoval v rokoch 1995 a 1996 na Kalifornskej univerzite v Berkeley.

Erdő je považovaný za konzervatívneho preláta, ktorý by mohol byť prijateľný aj pre liberálnejšie krídlo v cirkvi.

V jeho neprospech hovorí to, že je skôr zákulisný hráč, má pesimistický pohľad na vzťah medzi cirkvou a širšou kultúrou.

Na synode bol kritický k niektorým médiám. Tvrdil, že mnohé z nich prezentovali kresťanskú vieru a históriu ako plné klamstiev a že dezinformujú verejnosť, pokiaľ ide o obsah viery a realitu cirkvi.

Mnohí si kladú otázku, či je toto správny tón pre budúceho pápeža, ktorý chce osloviť širší svet.

Niektoré kritické hlasy síce oceňujú, že je maďarský prelát dobrým hráčom v zákulisí, ale chýba mu vraj dynamika na javisku, ktorú budúci pápež takisto potrebuje. Portál Crux Now k tomu dodáva, že „to nie je typ človeka, ktorý by rozžiaril svet svojím úsmevom“.

Zaujímavé mená medzi kardinálmi má aj Poľsko. Náš severný sused bude mať v konkláve štyroch mužov. Najstarším je takmer 80-ročný Stanisław Ryłko, ktorý je arcikňazom baziliky Santa Maria Maggiore, potom je tu 75-ročný emeritný arcibiskup Varšavy Kazimierz Nycz, 61-ročný arcibiskup v Lodži Grzegorz Ryś a pápežský almužník Konrad Krajewski.

V konkláve bude mať svoje miesto aj Ukrajinec Mykola Byčok, ktorý pôsobí v Austrálii. Kardinála voliteľa nemá Česko, keďže kardinál Duka už dosiahol vek 80 rokov, a rovnako je na tom aj Rakúsko, kde Christoph Schönborn takisto po dosiahnutí osemdesiatky stratil právo voliť.