O novom pápežovi a nových veciach Desať vecí, ktoré som sa za tridsať rokov vyučovania Rerum novarum naučil

Nový pápež nedávno svojim bratom kardinálom vysvetlil, prečo si vybral meno Lev XIV., takto: 

[Bolo to] najmä preto, že pápež Lev XIII. sa vo svojej historickej encyklike Rerum novarum zaoberal sociálnou otázkou v kontexte prvej veľkej priemyselnej revolúcie. V našich dňoch Cirkev všetkým ponúka pokladnicu svojho sociálneho učenia ako odpoveď na ďalšiu priemyselnú revolúciu a na vývoj v oblasti umelej inteligencie, ktorý predstavuje nové výzvy na obranu ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti a práce.

Na 15. mája pripadlo výročie encykliky z roku 1891, na ktorú sa odvoláva nový Svätý Otec. Rerum novarum, v preklade „O nových veciach“, sa týka práv a podmienok pracujúcich, ktorí čelili novým sociálnym a ekonomickým výzvam priemyselnej revolúcie.

Význam a vplyv encykliky Rerum novarum je ťažké doceniť. Encyklika z roku 1891 zakotvila odpoveď Cirkvi na moderný svet. Od čias Francúzskej revolúcie čelil katolicizmus útokom a bol v defenzíve.

Mottom revolucionárov bol Diderotov výrok: „Človek nebude slobodný, kým posledný kráľ nebude uškrtený vnútornosťami posledného kňaza.“ V 19. storočí sa Európou šíril duch revolučných zmien. Vlny násilných protestov sa šírili kontinentom napríklad v rokoch 1789, 1815, 1830, 1848 a 1870.

Pontifikát pápeža Leva XIII. bol významný tým, že sa stal hlasom pozitívnej odpovede na moderného revolučného ducha. Pápež Lev, ktorý obnovil intelektuálny rámec tomizmu, vydal sériu encyklík o politickej moci, ľudskej slobode a štátnej moci. V encyklike Rerum novarum aplikoval tento tomistický rámec na najnaliehavejšiu sociálnu otázku tých čias: čo možno urobiť na pomoc robotníckej triede?

Moderný svet dal na sociálnu otázku dve odpovede. Individualisti presadzovali nahradenie monarchií a agrárneho hospodárstva modernými demokratickými vládami a moderným priemyselným hospodárstvom, ktoré by dokázalo vyprodukovať obrovské nové bohatstvo, nasýtiť hladných a masovo vyrábať oblečenie a moderné mestské obydlia.

Táto strana, opierajúc sa o prísľuby osvietenstva, navrhovala, aby sa prostriedky modernej vedy a techniky použili na rozvoj nového systému masovej výroby riadeného modernými zásadami efektívnosti a účinnosti. Uplatňovanie tohto riešenia však viedlo k novým sociálnym problémom vrátane nových foriem mestskej chudoby a prehlbujúcej sa priepasti medzi chudobnou robotníckou triedou a tými, ktorí sa podieľali na rastúcom priemyselnom hospodárstve.

Na druhej strane kolektivisti navrhovali, aby pomoc pracujúcej triede znamenala zrušenie systému vlastníctva a zavedenie štátom kontrolovanej priemyselnej výroby.

Pápež Lev XIV.Keď sa pripravujeme na život s novým pápežom

David G. Bonagura

Pápež Lev sa v tejto diskusii nepostavil na žiadnu stranu, ale ponúkol Cirkvi rámec, na ktorý sa mohla zamerať. Rerum novarum sa stala ústredným bodom tejto modernej odpovede.

Na Rerum novarum sa odvolával a vyzdvihoval ho prakticky každý pápež dvadsiateho storočia. Ich encykliky a vyhlásenia sa vracali k encyklike z roku 1891 a každý z nich ju aplikoval na svoju dobu vrátane dôležitých vyhlásení pápežov od 30. do 90. rokov 20. storočia. Jej témy hlboko ovplyvnili aj dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu a podnietili argumenty, ktoré viedli k pádu Sovietskeho zväzu a snahe obmedziť excesy konzumného kapitalizmu.

Keď sa pápež Lev XIII. na konci 19. storočia zameral na priemyselnú revolúciu, dlho zaužívané vzorce práce sa menili. V prostredí nového bohatstva sa v mnohých priemyselných odvetviach zaobchádzalo s pracovníkmi ako s nahraditeľným tovarom.

Dedinský život v starej ekonomike sa rúcal a na vzostupe boli nové formy mestskej chudoby. Spoločenský život sa výrazne polarizoval. Vznikala nová materialistická kultúra a tradičné cnosti sa čoraz viac považovali za zastarané.

Na Saint Louis University od polovice 90. rokov vediem pre študentov aj absolventov filozofický seminár s názvom katolícke sociálne myslenie, zaradená je v ňom Rerum novarum. Na základe svojich dlhoročných skúseností, počas ktorých som sa s takouto rôznorodou skupinou študentov k tomuto textu opakovane vracal, uvádzam desať najvýznamnejších poznatkov, ktoré som sa o tomto nesmierne vplyvnom cirkevnom dokumente naučil. 

1. Pápež Lev XIII. varuje Cirkev pred nebezpečenstvom nespútaného priemyselného ducha.

Názov encykliky je rafinovaný. Napriek slovnému spojeniu „O nových veciach“ nie sú predmetom prvej vety nové veci. Namiesto toho sa tam spomína „duch revolučných zmien“. Encyklika sa začína konštatovaním o rozšírenej a známej modernej túžbe po inováciách a novinkách.

V prvej vete sa tvrdí, že tento duch revolučnej zmeny sa v modernom svete uchytil a rozšíril takmer ako rakovina. Tento moderný duch sa objavuje v politike ako požiadavka individuálnych práv a v ekonomike sa stáva libertariánskym individualizmom. Tento revolučný duch potom prechádza do volania po kolektívnej politike a ekonomike.

Pápež Lev XIII. nás varuje, aby sme sa mali na pozore pred týmto nepokojným moderným duchom. Je lákavý, ale klamlivý, podobný, a predsa možno odlišný od nepokojného srdca, ktoré vyjadril Augustín na začiatku Vyznaní (naše srdcia sú nepokojné, kým nespočinú v Bohu): tento duch sa obracia chrbtom ku konkrétnemu životu pracujúcich ľudí aj k ťažko nadobudnutej múdrosti tým, že sa stále vrhá po nových, lesklých veciach.

2. Rerum Novarum považuje moderného ducha za dvojhlavú príšeru.

Moderný duch, na ktorého sa odkazuje v názve „O nových veciach“, nie je jednoliata „nová vec“: je to skôr dvojhlavá príšera. G. K. Chesterton nazval dve hlavy takéhoto monštra „Hudge“ a „Gudge“. Gudge je priemyselný kapitalista, Hudge je romantický socialistický idealista.

Na riešenie moderných sociálnych problémov sa Gudge obracia na veľké podniky, zatiaľ čo Hudge si myslí, že sociálne problémy by mala riešiť veľká vláda.

Pápež Lev XIII. sa v tejto debate nepostavil na žiadnu stranu, ako vysvetľujem ďalej.

3. Pápeža Leva XIII. znepokojoval konflikt medzi podnikaním a vládou.

Pápež Lev v encyklike poznamenáva, že ústredným bodom sociálnych otázok modernej spoločnosti je konflikt medzi prioritami veľkého podnikania a prioritami veľkej vlády.

Prvá strana z nich verí, že anarchický industrializmus a neregulované trhy zlepšia svet tým, že vytvoria bohatstvo. Druhá strana, ktorá si všíma, že mnohí chudobní ľudia sú vynechaní z kolobehu výmeny, verí veľkej vláde, že vytvorí ekonomickú paritu.

Milovník veľkého podnikania podporuje systém potu a bezmyšlienkovitého dlhého pracovného času nezlučiteľného s rodinným životom, zatiaľ čo milovník veľkej vlády je idealista, ktorý miluje ľudstvo, ale príliš sa nestará o konkrétnych ľudí ani o rodiny v reálnom živote.

Lev XIII. kritizoval moderný rámec, ktorý mení sociálne diskusie na spor medzi pravicou a ľavicou. Oba názory majú spoločnú modernú antropológiu a oba sú v mnohých ohľadoch zásadne chybné.

Levova alternatívna antropológia vychádza zo syntézy medzi Svätým písmom a gréckou filozofiou. Jeho názor, podobne ako názor pápežov, ktorí prišli po ňom (a nepochybne aj nášho najnovšieho Svätého Otca), jednoducho nemožno zredukovať na spor medzi ľavicovými a pravicovými ideológiami.

Augustinián Juraj Pigula o Levovi XIV.Progresívne prekvapenia od neho nečakám, do Košíc chcel ako kardinál šoférovať sám

Pavol Rábara

4. Štruktúra textu Rerum novarum odhaľuje argumentáciu a návrh riešenia.

Mnohé nedávne diskusie ignorujú štruktúru encykliky, ktorá je nevyhnutná na pochopenie jej ústrednej tézy. Poradie textu je jednoduché, má päť základných častí. (Neexistuje žiadne vedecké kritické vydanie textu. Nedávna snaha o vypracovanie nového anglického prekladu encykliky bola zavrhnutá; možno sa oživí s novým pápežom.)

Dostupné preklady sa líšia v číslovaní odsekov, takže odkazy môžu byť mätúce. Tu odkazujem na vatikánsku verziu dostupnú online.

i) Úvod: Stav robotníckej triedy (1 – 3)
ii) Argumenty proti socialistickému riešeniu (4 – 15)
iii) Úloha Cirkvi (16 – 31) 
iv) Úloha štátu (32 – 47)
v) Úloha zamestnávateľov a pracovníkov (48 – 62)

Ak si všimneme štruktúru encykliky, ľahšie si uvedomíme, že pápež Lev argumentuje proti socializmu a že ponúka konkrétne, praktické rady týkajúce sa rozdielnych povinností Cirkvi, štátu, zamestnávateľov a pracujúcich pri riešení naliehavých sociálnych problémov súčasnosti.

5. Levove argumenty proti socializmu vychádzajú z osobitého chápania ľudskej osoby.

Pápež Lev vysvetľuje, že keď ľudia v práci uplatňujú inteligenciu a slobodu, sú pozvaní konať ako správcovia stvorenia. Niektoré argumenty sa opierajú o jemné, technické tomistické chápanie spravodlivosti.

Väčší dôraz má obhajoba súkromného vlastníctva (správne chápaného) ako správcovstva; je to vlastnosť našej slobody a zodpovednosti, z čoho vyplýva, že vlastníctvo nie je o nároku, že človek si môže robiť, čo chce, s tým, čo mu patrí. Vlastníctvo je skôr zodpovednosť za starostlivosť o hmotné statky, ktoré sú plodom ľudskej práce.

Hlavným cieľom práce je uživiť seba a svoju rodinu. Právo vlastniť nie je to isté ako právo používať. Zem je v konečnom zmysle Pánova. Ľudská osoba teda nie je ani iba jednotlivcom, ktorý má práva, ani iba členom kolektívu. Každý systém vlastníctva, ktorý popiera túto pravdu o ľudskej osobe, je nespravodlivý.

6. Cirkev má v súčasnej spoločnosti špecifickú úlohu.

V záverečných troch častiach pápež Lev načrtáva svoj návrh riešenia sociálnej otázky. Úloha Cirkvi je osobitá: mala by pripomínať zamestnávateľom aj pracujúcim, že „Boh stvoril každého človeka ako osobu s dôstojnosťou“, a predsa je hlúpe myslieť si, že všetci sú si vo všetkom rovní: „Nie všetci majú to isté nadanie, tú istú šikovnosť, zdravie a sily v rovnakej miere. A z týchto nevyhnutných rozdielov sa nutne rodí aj rozdielnosť v sociálnom postavení. Toto však je na prospech tak jednotlivcom, ako i občianskemu spoločenstvu, pretože spoločenský život potrebuje rôzne schopnosti a rôzne funkcie.“

Cirkev „mieri ešte vyššie“ tým, že každému človeku pripomína, že každý trpí a zomiera. Je hlúpe myslieť si, že človek môže uniknúť utrpeniu a smrti, alebo si myslieť, že bohatstvo prináša oslobodenie od smútku, alebo že za peniaze si možno kúpiť večné šťastie.

Preto má Cirkev osobitnú úlohu: „pôsobiť na myseľ a srdce“. Hoci Cirkev priamo zasahuje v prospech chudobných vo svojich telesných skutkoch milosrdenstva – sýti hladných, stará sa o chorých a pochováva mŕtvych –, nemá za úlohu svetskú politickú vládu.

7. Politické riadenie má obmedzenú, ale osobitú úlohu.

Úloha štátu sa líši od úlohy Cirkvi, hoci sa obe úlohy dopĺňajú. Pápež Lev načrtáva princíp intervencie, ktorý predznamenáva princíp subsidiarity (ako bude formulovaný o štyridsať rokov neskôr v encyklike Quadragesimo Anno pápeža Pia XI.). „Nie je správne, aby občan a rodina boli pohltení štátom. Správne je, naopak, ponechať tak občanovi, ako i rodine toľko nezávislosti v konaní, koľko je len možné pri zachovaní spoločného dobra a práv iných.“

Štát by mal umožniť zamestnávateľom a majiteľom, aby sa dohodli na mzdách, pracovnom čase, podmienkach na pracovisku a iných súvisiacich záležitostiach. Pápež Lev však pripomína zamestnávateľom, že keď zamestnanci hrozia štrajkom, je to zvyčajne preto, že existuje nejaká nespravodlivosť v odmeňovaní alebo v pracovných podmienkach. Niektoré situácie môžu štrajk skutočne ospravedlniť.

8. Pápež Lev uzatvára Rerum novarum podrobnou diskusiou o úlohe zamestnávateľov a pracovníkov.

Návrh riešenia sa dosť líši od revolučných výziev socialistov. Pápež Lev nenavrhuje revolúciu, ale výzvu zamestnávateľom a robotníkom, aby vytvorili združenia „pozostávajúce buď len zo samotných robotníkov, alebo spoločne z robotníkov a zamestnávateľov“.

Niektoré z nich budú mať ciele odborových zväzov: zabezpečiť primeraný pracovný čas, čas odpočinku, ľudské podmienky, zdravotné a bezpečnostné predpisy a mzdu, ktorá by stačila na uživenie pracovníka a jeho rodiny.

Pápež Lev vyzýva aj na založenie ďalších typov združení vrátane skupín, ktoré podporujú interakciu medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi, spoločností vzájomnej pomoci, organizácií, ktoré podporujú mladých alebo starších ľudí, skupín, ktoré podporujú intelektuálnu a morálnu formáciu, a skupín, ktoré podporujú spoločnú účasť na bohoslužbách.

Lev XIV.Pápež zmierenia?

Anton Ziolkovský

9. Text je stručný, ale bohatý.

Text Rerum novarum je podstatne kratší ako väčšina posledných encyklík. Argumentácia, najmä zložitá argumentačná línia namierená proti socializmu, je veľmi zhutnená. Stručnosť textu vysvetľuje niekoľko faktorov.

Lev písal biskupom – na rozdiel od pápežov, ktorí neskoršie sociálne encykliky adresované všetkým ľuďom dobrej vôle písali skutočne všetkým. Pápež Lev predpokladá, že jeho čitatelia sú biskupi s pokročilým vzdelaním v tomizme a s vedomím sociálnych otázok, ktoré dominovali na konci 19. storočia.

Napriek relatívnej stručnosti textu je encyklika z roku 1891 bohatá a plná myšlienok, ktoré priniesli plody aj mimo kontextu, v ktorom boli napísané. Text predpokladá znalosť mnohých antických a stredovekých prameňov a ich oživenie v 19. storočí, najmä v časopise Civiltà Cattolica.

Niektoré myšlienky sa viac vyjasnili vďaka neskoršiemu zaoberaniu sa Rerum novarum. O dokumente sa diskutovalo viac ako sto rokov, pričom neskoršie podrobné analýzy zhodnotili takmer každú časť textu.

10. Rerum novarum sa v praxi ukázalo ako účinné.

Rerum novarum mala oveľa väčší vplyv než takmer všetky nasledujúce encykliky. Na detailnej úrovni ovplyvnila priemyselnú politiku a v širšom meradle zmenila kultúru.

Svätý Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae (Evanjelium života) z roku 1995 poznamenal, že počas priemyselnej revolúcie, keď svedomie a kultúra znecitliveli voči zaobchádzaniu s pracujúcimi ľuďmi, výzva pápeža Leva ovplyvnila srdcia i politiku. Koncom dvadsiateho storočia by už nikto v slušnej spoločnosti nepovedal, že je spravodlivé zaobchádzať s robotníkmi len ako s nákladovými položkami.

V oblasti práce sa po Rerum novarum síce v kultúre všeobecne uznáva, že podniky porušujúce pracovnoprávne predpisy a detská práca sú zlé, ale staré obavy zo zneužívania ľudskej dôstojnosti v priemyselnej ekonomike nahrádzajú obavy z digitálnej ekonomiky. 

Jedným z plodov Rerum novarum, ktoré sú vhodné pre našu dobu, je výzva na vytváranie združení. Takmer každý rok niekoľko mojich študentov reaguje na Rerum novarum tým, že berú vážne výzvu vytvárať združenia.

Na našej univerzite sa obnovili dávno zaniknuté spolky. Programy katolíckych štúdií na našej univerzite pulzujú spolkovou činnosťou. Napriek tomu sa mi zdá, že pozývať ostatných, aby sa pridali k spolkovým združeniam, je čoraz väčšia výzva.

Niektorým mladým ľuďom, ktorí počas pandémie COVID-19 dospeli v digitálnom svete, sa výzva na účasť v združeniach naživo môže zdať hrozivá. Dnes, keď sa obrovská časť našej práce a našej ekonomiky sprostredkúva digitálne, hrozí, že sa k sebe budeme správať neosobným, odľudšteným spôsobom.

Rerum novarum sa vhodne končí výzvou na praktizovanie cností, výzvou, ktorá presahuje konkrétne historické obdobie a je vždy aktuálna.

„Vytúžená záchrana musí byť predovšetkým plodom veľkého vyliatia lásky.“ Láska je veľkodušná a dobrotivá. Láska všetko znáša a všetko vytrpí. Táto kľúčová kresťanská cnosť nám pomôže odolať lákavému duchu revolučnej, dravej túžby po nových veciach v našej dobe umelej inteligencie a obnoviť rozlišovanie, zvyky a postupy, ktoré navrhol pápež Lev XIII. pred viac ako sto rokmi.

Nový pápež Lev XIV. stojí pred mnohými výzvami a rovnako aj Cirkev. Ale moja skúsenosť s vyučovaním Rerum novarum vo mne zanecháva nádej, že tak ako jeho menovec, aj náš nový pápež Lev prevedie Cirkev touto ďalšou veľkou revolúciou s múdrosťou, pokorou a Božím vedením.

Pôvodný text: Of a New Pope and New Things. Uverejnené v spolupráci The Public Discourse, preložil Lukáš Obšitník.