Slovo kňaza Mať dostatok Krista

Každý z nás už bol niekedy na nejakom výlete či turistike. Niekedy vedie k cieľu len jedna cesta. Vtedy je to ľahšie, najmä pre tých, ktorí sú nerozhodní. No nie raz sa stáva, že človek príde k smerovníku a na výber má niekoľko ciest. Nie vždy je tá kratšia lepšia. Nie vždy je tá dlhšia príjemnejšia a pohodovejšia. Každá z ciest je iná, no pri smerovníku si vždy musíme vybrať len jednu.

I to evanjelium dnešnej nedele by sme mohli prirovnať práve k výberu cesty, či moderne povedané, štýlu života či štýlu viery. Ježiš nám ukazuje akoby dve cesty, dva štýly. Obe dobré. Obe hodné nasledovania. No predsa je v nich rozdiel. Príbytok Márie a Marty je akoby smerovník. Marta, žena, ktorú evanjelium spomína ako prvú, predstavuje jednu cestu. Mária, sestra Marty, predstavuje cestu druhú.

Ľudia, ktorí vidia svet čierno-bielo, by mohli ľahko povedať, že Ježiš chváli Máriu, preto je jej cesta jediná správna a jediná dobrá. Tí, ktorí neveria v „lásku z lásky“, by mohli povedať, že „potrebujú dôkaz lásky“, ktorý im dáva Marta svojou službou. 

Raz mi dcéra mojej kamarátky povedala, že ona by chcela byť Mária, lebo tá nič nerobila a ešte ju aj Ježiško pochválil. Isto, aj pohodlnejší by si vedeli vybrať. Moja mamka by si vybrala cestu Marty, pobehujúc medzi kuchyňou a obývačkou večne nespokojná a premýšľajúca, čo všetko ešte musí hosťom pripraviť. Ale sťažovala by sa, že sme všetko nechali na ňu, až po odchode hostí. Toľko odvahy ako Marta, povedať to Ježišovi, by nemala. 

Ľudia zbožní by si vybrali cestu Márie, ľudia praktickí cestu Marty. Ľudia aktívni by chceli konať, v akcii by videli zmysel. Ľudia kontemplatívni by mali záľubu v tichom nazeraní. Áno, teraz veľmi zjednodušujem. Som si toho vedomý.

Napriek tomu, že my ľudia máme často snahu vyhraniť sa, vybrať si jednu cestu, dnešné evanjelium nás nevedie k tomu vybrať si jedno alebo druhé. Dnešné evanjelium a Ježiš v ňom hovorí o „podiele, ktorý sa neodníme“. A ním je v každom ohľade, pri akejkoľvek činnosti zameranosť na Pána – zotrvávanie v Pánovej prítomnosti. Slúžiť s ním. To je ten podiel, ten skutočný.

Cestou oboch sestier sa dá dosiahnuť tento cieľ a mať na ňom podiel. Nielen Máriinou, ale i Martinou. Marta predstavuje krásnu aktívnu ženu, možno už bola v rokoch, to je jedno. Svojou láskyplnou službou bola možno známa široko-ďaleko. Ježiš vošiel do ktorejsi dediny a prijíma ho Marta. Možno k nej Ježiša rovno poslali, lebo vedeli, že ona prijme každého. Každému pomôže. Že nikde inde by sa nik nemal lepšie ako práve u nej. 

Je starostlivá, je ochotná, je dôsledná a v srdci chce dať všetko, čo len môže, ba ešte viac. Na takejto ceste životom sa človek niekedy unaví. A možno sa unavila aj Marta. Preto našla odvahu robiť výčitku Ježišovi: „Pane, nedbáš...“ a tak trochu ohovárať či sťažovať sa na sestru: „... že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“

Koľkokrát sa takto dívame na iných i my? Koľkokrát chceme „veď to v dobrom“ poukázať na niekoho v rodine, v spoločenstve, v práci? A pritom by stačilo len jedno – v službe stále hľadieť na Krista, v práci byť zameraný na Krista, v dobrom rozhodnutí vidieť na prvom mieste Krista. Nie Krista, ktorému slúžim (i keď skrze službu bratom a sestrám tak konám), ale Krista, s ktorým slúžim.

A ak slúžim s Kristom, nebudem druhého posudzovať. Ak pracujem s Kristom, nebudem iným robiť výčitku. Ak svoj čas venujem druhému v Kristovej prítomnosti – nebudem nútiť iného, aby konal podobne. Kristus mi to nedovolí. 

Máriina cesta je „mať dostatok Krista“ vždy v sebe, čo mi pomôže vyvarovať sa posudzovaniu, ohováraniu, odsudzovaniu, ale aj lenivej nečinnosti. Ba dokonca jeden z komentárov k tomuto evanjeliu hovorí, že skutočným podielom v živote je nenechať sa zahltiť starosťami, ale na prvé miesto dať spravodlivosť – teda Kristov pohľad na všetkých ľudí, veci, udalosti a okolnosti. A tento „Kristov pohľad“ majú nasledovať slová a skutky, ktoré by konal Kristus.

Raz som videl smerovník, ktorého všetky šípky, i keď ukazovali rôzne, niesli nápis Rím – lebo všetky cesty vedú predsa do Ríma. Majme teda „Krista pri sebe“ a nech je to aj konečne už vidieť.