Pápežský kazateľ Roberto Pasolini Ako tínedžer sa od viery vzdialil, do kostola ho vrátilo evanjelium, ktoré našiel v metre

Už najbližší víkend (24. až 26. októbra) pricestuje na Slovensko pápežský kazateľ Roberto Pasolini, ktorý pred necelým rokom v tejto službe vystriedal po 44 rokoch Raniera Cantalamessu.

Naposledy bol pápežský kazateľ na Slovensku v máji 2013. Dnes už kardinál Cantalamessa kázal vtedy na duchovných cvičeniach pre kňazov v Spišskej Kapitule. Prišiel na pozvanie vtedajšieho spišského biskupa Štefana Sečku.

Tentoraz pápežský kazateľ Roberto Pasolini prichádza do našej krajiny na pozvanie slovenských kapucínov a prestaví svoju novú knihu, ktorá vychádza v slovenčine. Verejnosť si ho bude môcť vypočuť v kapucínskych kostoloch v Bratislave (v piatok), v Žiline (v sobotu) a Pezinku (v nedeľu). Pasolini sa prihovorí v homílii a po omšiach s ním bude diskusia.

Presný program je na webe kapucínov.

Do kostola ho vrátilo evanjelium v metre

Roberto Pasolini bol vymenovaný za pápežského kazateľa 10. novembra 2024 a v tejto službe vystriedal 90-ročného kardinála Cantalamessu. Kazateľom sa stal vo veku 53 rokov, kým Cantalamessa mal v čase začiatku svojej služby 45 rokov.

Pasolini je Talian, narodil sa 5. novembra 1971 v Miláne. V roku 1996 dokončil štúdium informačných vied na Milánskej univerzite.

Keď mal 26 rokov, teda v roku 1997, vstúpil ku kapucínom. Večné sľuby zložil v roku 2002 a v roku 2006 bol vysvätený za kňaza.

Ako približuje portál Where Peter is, tento rehoľník v sebe spája pastoračnú aj akademickú skúsenosť. Má doktorát z biblickej teológie a venuje sa exegéze, teda vysvetľovaniu Biblie. Daný odbor prednášal na viacerých univerzitách a napísal aj niekoľko publikácií z tejto oblasti. Vytvoril tiež internetovú stránku Nella Parola, na ktorej ponúka komentáre k biblickým textom a textom z liturgických čítaní. Do tejto aktivity zapojil aj ďalších biblistov.

Pasolini však nie je len akademik a univerzitný profesor, blízko má aj k praktickej pastorácii. V rokoch 2017 až 2024 pôsobil ako magister kapucínskych postnovicov v Miláne. Venuje sa tiež pastorácii medzi chudobnými a väzňami a ľuďom so zdravotným postihnutím.

Jeho cesta viery však nebola taká jednoznačná, ako by sa mohlo zdať. Skôr než objavil svoje duchovné povolanie, v Miláne vyštudoval informačné vedy a vo svojej záverečnej práci sa venoval umelej inteligencii. Pred vstupom do rehole pracoval ako programátor a takisto sa politicky angažoval, chcel zmeniť svet.

Vášnivo tiež sledoval futbal, a aj keď vyrastal ako katolík, v tínedžerskom veku sa od viery dištancoval. „Tak som si dal pauzu od Boha a prežil som niekoľko rokov, počas ktorých som hľadal zmysel svojho života inde, mimo farnosti a cirkevného kontextu, v ktorom som vyrastal,“ cituje Pasoliniho Catholic News Agency.

Tieto roky života opisuje ako dobré, ale ťažké. „Keď sa dištancujeme od Boha, na jednej strane sa cítime trochu slobodní a na druhej strane zisťujeme, že stále nevieme, ako svoju slobodu dobre využiť,“ hovorí. 

Dodáva, že v tomto období urobil rozhodnutia, ktoré ho viedli k utrpeniu a k uvedomeniu si temnoty, ktorá v ňom bola. Jeho návrat k viere sa začal v metre, keď našiel bezplatný výtlačok Matúšovho evanjelia, ktorý si začal čítať, a postupne si našiel opäť cestu do kostola.

„Cítil som túžbu ísť na spoveď a potom sa zúčastniť na Eucharistii a trochu sa zapojiť do života svojej farnosti, čo som predtým unáhlene zavrhol,“ povedal. „Bol to čas, keď som začal opäť chápať tajomstvo viery, tajomstvo cirkvi, ale najmä krásu evanjelia, Kristovu lásku.“

Zapôsobil na neho aj výrok z diela J. D. Salingera Kto chytá v žite: „Znamením nezrelého človeka je, že chce ušľachtilo zomrieť za vec, zatiaľ čo znakom zrelého človeka je, že chce pre ňu pokorne žiť.“

Muž, ktorého počúvajú aj pápežiKto je kazateľ Raniero Cantalamessa

Imrich Gazda

Postupne, ako sa jeho viera prehlbovala, cítil túžbu podeliť sa o túto krásu s ostatnými. V tomto období sa stretol aj so spismi svätého Františka z Assisi. Páčilo sa mu tiež, že svätý František chcel pretvoriť svet jeho obnovou a nie prevrátením naruby.

Štýl života tohto svätca považoval za taký krásny, jednoduchý a inšpirovaný evanjeliom, že v Miláne vyhľadal bratov kapucínov. Keď medzi nich prišiel, cítil, ako sa jeho túžba prežiť svoj krst stáva konkrétnou prijatím tejto formy života. „A tak som promoval na univerzite, všetko opustil a vstúpil do kláštora,“ hovorí.

Predstavení si všimli, že Božie slovo má v jeho živote, konaní aj v spôsobe reči ústredné miesto, a tak ho po počiatočnej formácii poslali študovať na Pápežský biblický inštitút do Ríma.

Tam našiel svoje druhé povolanie v povolaní – byť znalcom Svätého písma. Študoval aj v Jeruzaleme a doktorát získal za dizertačnú prácu o Markovom evanjeliu. Roberto Pasolini kladie dôraz na prepájanie akademického bádania s pastoračnou službou a so stretávaním ľudí.

Podľa pozvánky na stretnutie s Pasolinim na Slovensku sa jeho literárna a duchovná tvorba vyznačuje hlbokou znalosťou Písma, poetickým jazykom a citlivým existenciálnym prístupom. Vo svojich dielach sa venuje témam ľudskej krehkosti, bolesti, viny, ale aj nádeje a uzdravenia. 

Často prepája biblické obrazy s otázkami dnešného človeka, pričom čitateľa neodsudzuje, ale pozýva na úprimný vnútorný rozhovor. Pasolini píše s jemnosťou, no zároveň teologickou hĺbkou, v štýle, ktorý otvára cestu k duchovnému uzdraveniu. Jeho knihy sú duchovnou výzvou aj útechou a oslovujú veriacich aj hľadajúcich.

Na Slovensku predstaví knihu s názvom Neboli sme to my. Ide o prvý z troch zväzkov, ktoré skúmajú prepojenie medzi slobodou človeka a jeho vzťahom k Bohu. 

Kniha sa približuje k príbehu a otázkam každého z nás a vydáva sa na cestu hľadania „vinníka“, ktorý by bol schopný niesť zodpovednosť za utrpenie, zlo a námahu ľudskej existencie. Vychádza pritom z biblických textov, ktoré siahajú od rajskej záhrady až po záhradu zmŕtvychvstania, sleduje oblúk ľudskej skúsenosti prostredníctvom obrazov zlyhania a neúplnosti v modernom a existenciálnom pohľade.

Najlepšia príprava na kázanie je dávno predtým

Roberto Pasolini priznal, že keď ho pápež František vymenoval za pápežského kazateľa, aby nahradil 90-ročného Cantalamessu, bolo to pre neho prekvapenie a vyvolalo to v ňom veľký strach.

„Skutočnosť, že ma Boh v tejto chvíli volá, aby som išiel priamo do srdca cirkvi, pred pápeža, kardinálov, ľudí, ktorí podporujú kresťanskú inštitúciu, aby som povedal dôležité a zmysluplné slová, ma desí,“ vyznal sa pre CNA v decembri 2024.

Mal necelý mesiac na to, aby si pripravil prvé kázanie pre pápeža a Rímsku kúriu, ktoré predniesol 6. decembra, bola to prvá adventná meditácia.

Pripravoval si ju tak, že začal hľadať svoje staršie úvahy, ktoré si v posledných rokoch už napísal na tému vtelenia, Vianoc a Adventu.

Najlepšia príprava na kázanie by sa podľa Pasoliniho mala začať dávno predtým, ako človek stojí pri ambóne. „Roky predtým, ako som začal s kazateľskou službou, som si zvykol každý deň rozjímať nad Božím slovom, predovšetkým pre seba – pre svoje srdce, pre svoj život. Tento zvyk, ako by sme dnes povedali, robiť ‚lectio divina‘, ma naučil stáť pred Bohom každý deň ako ten, kto ho počúva, prijíma jeho slovo a snaží sa na toto slovo odpovedať.“

Dodáva, že keď sa stal kňazom a začal kázať, hovoril ľuďom to, čo si už dávno počas modlitby povedal s Bohom. „Samozrejme, v trochu organizovanej forme, pretože s Bohom sme si v modlitbe možno povedali niektoré veci, ktoré nie je dobré hovoriť každému,“ poznamenal.

Nový pápežský kazateľKardinál Raniero Cantalamessa odchádza po 44 rokoch do dôchodku, nahrádza ho páter Roberto Pasolini

Vatican News

Pasolini hovorí, že sa nebude snažiť napodobňovať svojho predchodcu, ktorý slúžil ako pápežský kazateľ 44 rokov, ale bude mať vlastný štýl a snaží sa s ním príliš neporovnávať. Chce ostať prirodzený a čo najviac sám sebou.

„Myslím si, že nebudem potláčať svoju ľudskosť, ktorá je ľudskosťou oveľa mladšieho rehoľníka, ako je otec Raniero, aby som komunikoval aj jazykom a spôsobom oslovovania, ktorý viac zodpovedá ľuďom v mojom veku,“ povedal. Dodáva, že jeho kázne budú možno viac naratívnejšie a biblickejšie ako teologický štýl Cantalamessu.

Počas pôstnej kázne v marci tohto roka povedal, že evanjelium nám hovorí o Kristovi, ktorý vstáva z mŕtvych, ale zároveň o nás, ktorí sme pozvaní vstávať z vlastných pádov. Hovoril tiež o tom, že viera nie je iba prijatie pravdy, že Ježiš bol vzkriesený. Je to skúsenosť, že aj my môžeme byť vzkriesení: z beznádeje, z hriechu, z osamelosti.

Pápežský kazateľ je vždy kapucín

Pápežský kazateľ alebo kazateľ pápežského domu (predtým sa mu hovorilo aj apoštolský kazateľ) prednáša meditácie raz za týždeň počas Adventného a Pôstneho obdobia v prítomnosti pápeža, kardinálov, biskupov, prelátov či predstavených rehoľných rádov.

Od roku 1995 sú medzi poslucháčmi pápežského kazateľa aj niektoré ženy, rehoľníčky či laičky, alebo zamestnankyne Vatikánu.

Pápežský kazateľ prednáša tiež homíliu počas obradov Veľkého piatka.

Tento úrad pochádza z roku 1555 ako súčasť úsilia o reformu cirkvi Pavla IV. Predtým sa titul apoštolský kazateľ pripisoval niektorým kazateľom len ako čestný titul, bez toho, aby kázali v prítomnosti pápeža.

Pôvodne mali tento úrad v rukách jezuiti, až kým 2. marca 1743 Benedikt XIV. určil, že túto službu budú vykonávať kapucíni, ktorí tak odvtedy nepretržite kážu pápežom.

Už od začiatku, až na niekoľko výnimiek, sa pápežský kazateľ prihováral pápežovi a Rímskej kúrii počas Adventného a Pôstneho obdobia, no menili sa dni a spôsoby. Po reforme pápežskej domácnosti Pontificalis Domus Pavla VI. sa určilo, že pápežský kazateľ káže každý piatok Veľkého pôstu okrem týždňa, keď je pápež na duchovných cvičeniach.