Ali Agca: Za atentátom na Jána Pavla II. bol Vatikán

Autor atentátu na pápeža Jána Pavla II. opäť púta pozornosť. Ali Agca v nedávnom rozhovore pre tureckú televíziu TRT uviedol, že na vykonanie atentátu si ho najal vtedajší vatikánsky sekretár, kardinál Agostino Casaroli. Nová konšpiračná teória je podľa niektorých len lacnou reklamou na pripravované memoáre tureckého teroristu.

„Za pokusom zabiť pápeža bola určite vatikánska vláda, rozhodol o tom kardinál Agostino Casaroli, číslo dva vo Vatikáne,“ uviedol pre TRT bývalý člen teroristickej organizácie Siví vlci. „Pápeža som nemal zabiť, ale iba zraniť, aby sa potvrdilo jedno z fatimských posolstiev,“ povedal Agca, ktorý mal podľa vlastných slov za realizáciu atentátu zinkasovať 50 miliónov dolárov. „V tmavom oblečení a dobre oholený, so zvyčajným blúznivým pohľadom, zvyknutý miešať temné znamenia a hrozby, náznaky pravdy a bohaté lži,“ opisuje Agcu počas rozhovoru vatikanista talianskeho denníka Il Giornale Andrea Tornielli.

Cieľom kardinála Casaroliho, známeho tvorcu vatikánskej východnej politiky (Ostpolitik) a v rokoch 1979 – 1990 jedného z najbližších spolupracovníkov poľského pápeža, bolo nasmerovať stopu a hnev verejnosti na Moskvu. To sa podľa neho aj podarilo. O tom, kto stál za výstrelmi mal Ján Pavol II. vedieť už počas stretnutia so svojim atentátnikom v tom istom roku. V rozhovore Ali Agca viackrát spomínal aj bližšie nešpecifikovaného „pátra Michela“, ktorý mu mal s atentátom pomáhať a uistiť ho, že po dvoch rokoch väzenia bude prepustený.

„Pri Alim Agcovi sme už zvyknutí na jeho úplnú nespoľahlivosť, svoju verziu zmenil viac ako päťdesiatkrát,“ citoval denník Il Giornale sudcu Rosaria Priore, povereného posledným vyšetrovaním atentátu. Sudca Priore však zároveň priznal, že počas vyšetrovania bola preverovaná aj „vatikánska stopa“, ktorá však bola vylúčená.

Tvrdenia o zodpovednosti Vatikánu za atentát sa objavili už aj v minulosti. Vo svojej knihe Sir Sirri (Hriech hriechov) o tom píše ďalší bývalý člen Sivých vlkov Oral Celik, ktorý sa v deň atentátu tiež nachádzal na Námestí sv. Petra. To, že cieľom atentátu nebola vražda, ale len zranenie pápeža, tvrdí aj kriminológ Francesco Bruno. Skutok však nikdy nepripisoval Vatikánu, ale niektorej z východných tajných služieb.

Zdroj: Il Giornale

Foto: mirifica.net

Súvisiaci článok: Pápežov atentátnik: Ja som večný Kristus