Slovo kňaza Ježišovo slovo do nového roka

Evanjelium dnešnej nedele sme za posledné dva týždne počuli niekoľkokrát. Tak ako ktosi nazval architekta Dušana Samuela Jurkoviča „básnikom dreva“, mohli by sme evanjelistu Jána nazvať „básnikom Nového zákona“. 

Jeho melodické, básnické a vzletné slová sú poéziou na Božie zjavenie. Možno nie ľahko pochopiteľné, miestami až filozoficko-mysticko-teologické, no predsa podávajúce plnosť poznania. To tajomno v nich, i v Prológu samotnom, je oslovujúce a pozývajúce vstúpiť do tajomna Božej večnosti a pravdy o Bohu i človeku.

Začiatok Prológu poznáme všetci: „Na počiatku bolo Slovo...“ Slovo bolo na počiatku stvorenia. A na počiatku sme i my. Na počiatku kalendárneho roka. 

Pred niekoľkými dňami sme slávili Silvestra a v pokoji-nepokoji silvestrovskej noci sme sa prehupli do roka nového. A Slovo – Ježiš – nie informácia, ale osoba – je i v centre a kdesi na začiatku každého zo štyroch evanjelií. Aké sú teda Ježišove „prvé slová“? A čo nám môžu povedať? Kam nás môžu zaviesť? Akú cestu nám v novom kalendárnom roku ukazujú?

U evanjelistu Matúša sú prvé slová: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Hovorí ich Jánovi, od ktorého prijíma krst. On čistý podstupuje očistu hriešnych. On silný a mocný sa necháva ponoriť do vôd ľudskej slabosti a hriešnosti. 

Keď sa postaví do radu medzi hriešnych, nepredbieha sa, nehovorí, že to je len naoko – že on nepotrebuje. Ale v dobrote srdca chce byť jedným z nás. Škandál pre tých, čo si myslia, že sú dokonalí. Záchrana však pre tých, ktorí smútia nad svojou biedou.

Naplniť spravodlivosť pre Ježiša nie je záležitosťou prázdneho legalizmu, ale hlbokej dôvery, že Otcov plán a Otcova vôľa sú cestou poslušnosti, zníženia sa. Čo človek odmieta, Boh si volí ako cestu priblíženia sa k človeku. Nech je teda nový kalendárny rok naplnený našou snahou naplniť spravodlivosť – nie naoko, nie ako nadopovaní siláci, ktorí si v tuneli na korčuliach potrebujú niečo dokázať, ale pred Pánom.

Evanjelista Marek ako prvé slová Krista uvádza: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Poďte za mnou... Nie príkaz. Nie zadanie. Nie slovo, na ktoré sa odpovedá „Vykonám!“, ale volanie. Ponuka. Slovo, ktoré bolo na počiatku, povoláva, vťahuje človeka do dejín spásy. Lebo učeníctvo nie je dokonalosť „z prvej“, ale životná cesta. A je to cesta nielen pre jedného, lebo byť „rybárom ľudí“ znamená spolupracovať v dejinách spásy na spáse mnohých, všetkých, nie len na spáse vlastnej.

Ježišovo slovo nemôže ostať „zamknuté“ v mojom srdci, mojom dome, mojej rodine, ale musí sa šíriť. No šíriť nie ako falošné posolstvo či poplašná správa, ktorá mätie a zneisťuje, ale ako slovo prinášajúce pokoj, naplnenie, odhodlanie v dobrom. A pravdu. Preto sa Božie slovo nešíri na tlačovkách či na bilbordoch – ale v opravdivej pokore srdca.

„Maliar“ Panny Márie, evanjelista Lukáš, prináša ako prvé slová otázku dvanásťročného Ježiša: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ 

Práve v týchto slovách môžeme počuť o identite Slova, ktoré vychádza a pochádza skutočne od Otca. Byť v „dome Otca“ znamená byť stotožnený, mať jedno srdce, jednu tvár, jeden zámer, jednu vôľu. Byť naladený na jednej vlnovej dĺžke, mať jeden cieľ. Ježiš je tam, kde sa plní Otcova vôľa. Nie tam, kde sa slúži mamone, lesku a biede zlata, sláve alebo „slayáde“.

Jedine Otcova vôľa je relevantná. Jedine jeho vôľa je hodná námahy. Nech je teda nový rok naplnený námahou hľadať a plniť Otcovu vôľu – prinášať zmierenie, obetu, odpustenie. Vedieť byť súcitným človekom, hľadať pravdu a poznanie, vedieť sa ohradiť proti nepravde. 

V Žalme 82 nachádzame: „Prisúďte právo bedárom a sirotám, spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným. Ratujte chudobného a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika…“ To je totiž skutočné bohatstvo Otcovho domu.

A napokon tu máme „básnika Nového zákona“, evanjelistu Jána. „Čo hľadáte?“ Ježiš vie, čo hľadá každý z nás, no predsa nám kladie túto otázku, aby sme sa dokázali v pravde postaviť pred neho takí, akí skutočne sme. Touto otázkou sa pýta na najtajnejšie túžby nášho srdca. Na náš, cieľ, motiváciu, na to, z čoho máme radosť i čo v živote skutočne hľadáme. 

On nás nepotrebuje diagnostikovať, no potrebujeme to my. Ježiš je lekár, ale prináša viac ako uzdravenie. Ježiš je učiteľ, no prináša viac ako poznanie a múdrosť. Ježiš je mocný, no prináša viac ako len moc zázraku. Prináša seba! A ak hľadám niečo iné ako jeho, čosi som nepochopil.

Prológ evanjelistu Jána tak pozýva vstúpiť do tajomstva večnosti a pravdy o Bohu i človeku. Prvé Ježišove slová v evanjeliách ukazujú jeho (i naše poslanie): naplniť spravodlivosť pokornou poslušnosťou, povolať človeka na cestu učeníctva a viesť ho k službe druhým. 

Zároveň tieto slová odhaľujú jeho synovský vzťah k Otcovi a výzvu hľadať a plniť Božiu vôľu v konkrétnych skutkoch milosrdenstva, spravodlivosti a súcitu. Ježiš sa nás napokon pýta „Čo hľadáte?“, aby sme pravdivo pomenovali túžby svojho srdca a uvedomili si, že skutočnou odpoveďou a pokladom nášho života je on sám.