Niekoľko dní pred vianočnými sviatkami prijal pápež Benedikt XVI. na tradičnej koncoročnej audiencii členov rímskej kúrie. Vo svojom príhovore sa dotkol viacerých významných udalostí, ktoré cirkvou hýbali v uplynulom roku. Najväčší priestor venoval sexuálnym škandálom, absencii morálneho konsenzu a rastúcej kristianofóbii.
„Svet so všetkými jeho novými nádejami a možnosťami je zároveň sužovaný pocitom, že morálny konsenzus sa rozplýva; konsenzus, bez ktorého právne a politické štruktúry nefungujú a pokusy o ich záchranu sa zdajú byť odsúdené k neúspechu,“ uviedol pápež v úvode vyše polhodinového príhovoru, pričom dnešnú situáciu prirovnal k obdobiu úpadku rímskej ríše. Následne priznal, že v čase veľkých súžení, ktorým bola cirkev v uplynulom roku vystavená, mu na myseľ a pery neustále prichádzali slová „Prebuď, Pane, svoju silu a príď“ (Excita, Domine, potentiam tuam, et veni). Toto starobylé adventné zvolanie má svoj pôvod práve v období rozvratu Ríma.
Musíme...
Najväčšou ranou pre cirkev boli v tomto roku sexuálne zločiny kňazov, ktoré vyšli najavo „v pre nás nepredstaviteľnom rozsahu“. Pápež upozornil na paradox, že sa tak stalo práve v Roku kňazov, ktorý „dopadol výrazne odlišne ako sme očakávali“. Svoje pocity vyjadril citovaním vízie slávnej stredovekej mystičky Hildegardy z Bingenu, ktorej venoval aj jednu zo svojich tohtoročných stredajších katechéz: „Vo vízii sv. Hildegardy je tvár cirkvi pokrytá prachom. Jej šaty sú roztrhané – vinou kňazov. Tak ako to ona videla a vyjadrila, tak sme to vnímali v tomto roku. Musíme prijať toto pokorenie ako výzvu k pravde a volanie k obnove. Len pravda zachraňuje. Musíme sa pýtať, čo môžeme urobiť, aby sme čo najviac napravili nespravodlivosť, ku ktorej došlo. Musíme sa pýtať, čo bolo chybné v našom hlásaní, v našom spôsobe kresťanského bytia, že sa čosi takéto mohlo stať. Musíme nájsť novú rozhodnosť pre vieru a dobro. Musíme byť schopní pokánia. Musíme sa pokúsiť urobiť všetko možné v príprave kňazstva, pretože táto vec sa už viac nemôže stať.“
Objektívne morálne princípy existujú
V analýze dôvodov sexuálnych deliktov príslušníkov kléru išiel Benedikt XVI. ešte ďalej a predostrel ich ideologické základy. Spoločenská akceptácia pedofílie v 70. rokoch bola podľa neho dôsledkom prevráteného chápania mravného étosu, ktorý sa nevyhol ani katolíckej teológii. Existencia objektívneho dobra a zla bola popretá a nahradená ich subjektívnym chápaním. „Morálka bola nahradená kalkulom dôsledkov a tým prestáva existovať.“ Do tohto názorového kontextu však s „prorockou silou“ vstúpila encyklika Jána Pavla II. Veritatis splendor (1993), ktorá odmietla hodnotenie dobra skutku len na základe jeho prospešnosti.
Prebudiť vieru
Poslednou veľkou témou, ktorej sa Benedikt XVI. dotkol vo svojom príhovore, bolo rastúce prenasledovanie kresťanov, k čomu ho podnietila októbrová biskupská synoda o Blízkom východe. „V súčasnej dobre sú kresťania najutláčanejšou a najprenasledovanejšou menšinou. Celé storočia pokojne nažívali spolu s pre nich blízkymi židmi a moslimami. Počas synody sme si vypočuli múdre slová poradcu muftiho Libanonskej republiky odsudzujúce skutky násilia voči kresťanom. Povedal, že zraňovaním kresťanov zraňujeme sami seba. Bohužiaľ, takéto a podobné hlasy rozumu, za ktoré sme hlboko vďační, sú príliš slabé,“ konštatoval Benedikt XVI. Napriek tejto dramatickej situácii chcú byť blízkovýchodní kresťania ľuďmi dialógu, odpustenia a zmierenia
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.