Vatikánska sedma Bude cirkev v Poľsku pokutovať veriacich? Za porušenie kánonického práva hrozia niekoľkotisícové tresty

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• že cirkev v Poľsku bude udeľovať pokuty;
• aký je vzťah dočasného hlavného duchovného v Iráne a Vatikánu
• a kto sa stal novým gréckokatolíckym eparchom v Bratislave.

Od 1. marca môžu veriaci v Poľsku za vážne priestupky proti kánonickému právu dostať finančnú pokutu. Rozhodli o tom biskupi ešte v októbri počas plenárneho zasadania. Po tom, ako finančné tresty schválil Vatikán, boli od 1. marca zavedené do praxe.

Nejde však o výmysel poľského episkopátu. Ten reagoval na zmenu, ktorú v roku 2021 do Kódexu kánonického práva zaviedol pápež František.

Ako v tom čase vysvetlil pre Vatican News sekretár Pápežskej rady pre legislatívne texty španielsky biskup Juan Ignacio Arrieta Ochoa de Chinchetru, dôvodom zrevidovania VI. knihy Kódexu kánonického práva bolo, že už krátko po schválení kódexu v roku 1983 bolo vidieť niektoré limity. Revíziu rozbehol ešte v roku 2007 pápež Benedikt XVI.

V roku 2021 sa tak zaviedli nové tresty ako pokuty, náhrada škody, pozbavenie celej alebo časti cirkevnej odmeny, a to podľa pravidiel neskôr stanovených rozličnými biskupskými konferenciami.

Na základe toho teraz poľskí biskupi určili výšku finančných trestov pre veriacich. Tí môžu dostať za porušenie kánonického práva finančnú pokutu, ktorej výška sa odvíja od hrubej minimálnej mzdy v krajine.

Najnižšia pokuta môže byť vo výške polovičnej hrubej minimálnej mzdy a maximálny trest je vo výške 20-násobku minimálneho platu. Ako píšu poľské médiá, v praxi to predstavuje sumu od 2 403 zlotých do výšky 96 120 zlotých, čo je v prepočte približne 560 až 22 500 eur.

Kam pôjde výťažok z pokuty, určí ten, kto finančný trest udelí, teda zväčša biskup, respektíve cirkevný súd. Pravidlá hovoria, že pokuta má ísť na cirkevné ciele alebo pre nejakú cirkevnú inštitúciu.

Pokiaľ ide o kňaza, pokuta môže byť aj vo forme siahnutia na mzdu.

Podmienkou však je, že pokuta nemôže potrestaného zbaviť financií, ktoré sú potrebné na dôstojný život. Ide o rovnakú sumu ako časť peňazí, ktorá je podľa poľských zákonov oslobodená od exekúcie. V praxi teda musí potrestanému ostať v prepočte asi 845 eur.

Výška pokuty sa má odvíjať aj od škody, ktorú vinník spôsobil. Udeliť sa môže napríklad za zlé hospodárenie a zneužívanie majetku cirkvi, scudzenie majetku bez súhlasu predstavených, za prijatie aj dávanie úplatku s cieľom ovplyvniť rozhodnutia cirkevných funkcionárov či za nezákonné získavanie finančných výhod.

Potrestaní môžu byť aj kňazi za podnikanie a obchodovanie bez súhlasu biskupa či zneužívanie moci a úradu na súkromný zisk.

Poľský profesor cirkevného práva Piotr Majer pre eKAI hovorí, že finančné tresty v Poľsku nie sú výmysel biskupov. „Poľská biskupská konferencia ich iba prispôsobila poľským podmienkam,“ povedal s tým, že ostatné biskupské konferencie by mali urobiť to isté na svojich územiach.

Pokuta nie je náhrada škody, tú by mal páchateľ urobiť nezávislé od toho.

V praxi sa však finančné tresty dotknú najmä kňazov, prípadne biskupov. Niektorí biskupi to už v minulosti okúsili, keď za nesprávne riešenie oznámení o sexuálnom zneužívaní kňazov mali poslať financie inštitúcii, ktorú zriadila cirkev v Poľsku a ktorá pomáha obetiam pedofílie. Ako poukazuje profesor Majer, finančné tresty budú od laikov v praxi vymožiteľné veľmi ťažko, považuje to za niečo iluzórne.

Finančné sankcie je možné vymáhať od klerikov, nad ktorými je časná moc cirkvi. Profesor predpokladá, že keby laikovi uložil cirkevný súd trest, čo sa prakticky nikdy nestáva, uplatnila by sa sankcia, ktorá viac zodpovedá realite a možnostiam vymáhania.

Cirkev nemá k dispozícii žiadne donucovacie prostriedky na vymáhanie uložených sankcií. Aj keď je cirkevná inštitúcia zamestnávateľom danej osoby, vyplácanie mzdy je upravené zákonníkom práce. Ak by bol laik, ktorý pracuje pre cirkev, potrestaný pokutou, ktorú by odmietol zaplatiť, a cirkev ako jeho zamestnávateľ by mu siahla na mzdu a spor by sa dostal pred civilný súd, cirkev by ťahala za kratší koniec.

Štátny súd nie je povinný brať do úvahy ustanovenia kánonického práva. Cirkevné právo pozná celú škálu trestov, ktoré sa však týkajú zväčša biskupov a kňazov. Ide napríklad o zákaz pobytu na nejakom mieste alebo príkaz niekde sa zdržiavať, zákaz vykonávania úradu alebo vykonávania posvätného stavu.

Cirkev môže tiež udeliť zákaz používať cirkevné tituly, insígnie či využívať privilégium. Trestom môže byť aj zákaz hlasovať v kánonických voľbách alebo využiť hlas, alebo mať účasť na hlasovaní, zákaz nosiť cirkevné alebo rehoľné rúcho, pozbavenie úradov. Cirkev môže kňazov potrestať aj odobratím fakulty spovedať alebo kázať.

Bude zaujímavé sledovať, či príklad poľských biskupov budú nasledovať aj ďalšie partikulárne cirkvi.

Ďalšie udalosti v skratke

Nového pražského arcibiskupa Stanislava Přibyla prijal na súkromnej audiencii Lev XIV. Rozhovor trval 45 minút a prekročil obvyklú dĺžku podobných audiencií.

Štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin varoval pred preventívnymi vojnami, lebo môžu do konfliktu uvrhnúť celý svet. Kardinál to uviedol v reakcii na pokračujúce americko-izraelské útoky na Irán, ktoré podľa neho oslabujú medzinárodné právo.

Vatikán zverejnil dokument, ktorý varuje katolíckych veriacich pred podliehaním kultu tela a prehnanou snahou o fyzickú dokonalosť. Dokument vydala Medzinárodná teologická komisia, ktorá radí pápežovi v otázkach vierouky. Upozorňuje na to, že pokroky v plastickej chirurgii zásadne menia vzťah človeka k vlastnej telesnosti a môžu viesť k „frenetickému hľadaniu dokonalej, stále mladej a krásnej postavy“.

Po tom, ako USA v Iráne zabili duchovného vodcu ajatolláha Chámeneího, krajinu vedie prezident Masúd Pezeškján so sudcom Gholámom Hosejnom Mohsením Ežeím a ajatolláhom Alírezá Arafím.

Práve postavu tohto ajatolláha si všímajú talianske noviny Il Messaggero. Vatikanistka Franca Giansoldati poukazuje, že ide o poprednú osobnosť šiitského duchovenstva, ktorá v posledných rokoch najviac spolupracuje s Vatikánom.

Ajatolláh Arafí udržiava medzináboženské vzťahy a v júni 2022 sa vo Vatikáne dokonca stretol aj s pápežom Františkom. O rozhovore s hlavou cirkvi informovali aj iránske médiá.

Ajatolláh Arafí vtedy odovzdal pápežovi odkaz od najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Chámeneího. Ten na hlavu cirkvi apeloval, aby bránila utláčaný palestínsky a jemenský ľud prostredníctvom „transparentných“ a verejných vyhlásení a postojov. V reakcii na to iránske médiá napísali: „František poslal ajatolláhovi Chámeneímu pozdrav a vyjadril svoj súhlas.“

Arafí bol tiež ten, kto blahoželal k zvoleniu Levovi XIV. a vyjadril nádej, že nový pápež sa vyjadrí aj „k posilneniu úlohy náboženských hodnôt pri presadzovaní spravodlivosti a mieru“. Arafí pôsobí v akademickom meste Qom, kde študuje 50-tisíc študentov. Je známy aj svojimi tvrdými postojmi k iránskym ženám.

Počas vlny protestov, ktoré vypukli po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsá Amíníovej, ajatolláh Arafí povedal, že „tí, ktorí útočia na duchovenstvo, musia vedieť, že turban sa stane ich rubášom“.

Ajatolláh Arafí sa narodil v roku 1959 v nábožensky založenej rodine. Keď mal 11 rokov, začal pod vedením otca študovať v Qome. Jeho meno začalo stúpať po tom, čo sa Chámeneí v roku 1989 stal najvyšším vodcom, a v roku 1992 bol prvýkrát vymenovaný za vedúceho piatkových modlitieb v Meybode. V tom čase mal iba 33 rokov, čo bol na takúto úlohu mladý vek a jasný znak Chámeneího dôvery.

Okrem toho, že bol riaditeľom celoštátneho iránskeho seminárneho systému, bol členom Rady strážcov a členom Zhromaždenia expertov. Hovorí plynule po anglicky, vydal približne dvadsať kníh a v posledných rokoch sa vyslovil za využívanie umelej inteligencie na šírenie a export svojho ideologického posolstva do celého sveta. Arafí zohral úlohu aj pri vnútroštátnych represáliách, za čo na neho Kanada uvalila sankcie.

Nenechajte si ujsť

Kniha o zákulisí vlaňajšieho konkláveJednému kardinálovi našli v Sixtínskej kaplnke mobil, v prvom hlasovaní mal najväčšiu podporu Péter Erdő

Pavol Rábara

Vystavenie telesných pozostatkov sv. FrantiškaV Assisi nečakajte uctievanie mŕtvych kostí, ale stretnutie so živým svätcom

Imrich Gazda

Kňazi penzisti v sociálnom zariadeníŽivot na fare bol iný, tu musia poslúchať oni. Niektorí prichádzajú so strachom, či zmenu zvládnu

Jana Holubčíková

Salezián z DamaskuPadajú na nás úlomky z rakiet, ľudia sa boja, aby sa konflikt nedostal aj k nám do Sýrie

Pavol Rábara

Knižná bodka

Súčasťou pôstneho obdobia býva v našich kostoloch modlitba krížovej cesty. Kládli ste si však niekedy otázku, kedy sa vlastne začala Ježišova krížová cesta? Až v Getsemanskej záhrade?

A čo Ježišovo narodenie mimo klasickej pôrodnice? Peší útek do Egypta? Prvé Ježišovo pokušenie? Každé nepochopenie? Pokusy o jeho ukameňovanie? Zdá sa, že Ježiš prechádzal krížovou cestou po celý svoj život. 

V našom vydavateľstve vyšla nevšedná krížová cesta z pera Jozefa Husovského, ktorý ponúka na Ježišovo utrpenie iný pohľad. Preto širší názov knihy znie Krížová cesta od Anjelov po Zmŕtvychvstanie. Ponuku namaľovať krížovú cestu exkluzívne pre toto dielo prijal známy výtvarník a ilustrátor Fero Guldan. 

Stránky knihy môžete preto vnímať aj inak. Ak práve nemáte chuť na čítanie, zadívajte sa na jeho maľby a prežite krížovú cestu ako obrazovú meditáciu. Knihu si môžete kúpiť aj v našom eshope.

Prajem vám pekný víkend.