Etiópski kresťania: dejiny, katastrofy a bohatstvo ich náboženstva

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Etiópski kresťania: dejiny, katastrofy a bohatstvo ich náboženstva

Tri tváre, kresba v kresťanskom kostole v oblasti Bahar dar. Foto: Giustino/flickr.com

Etiópska pravoslávna tewahedo cirkev je s odstupom najväčšou východnou cirkvou na africkom kontinente.

Koncom októbra 2016 posvätný synod Etiópskej pravoslávnej tewahedo cirkvi svätorečil abunu (t.j.  biskupa) Michaela z Gore. Abuna Michael bol jedným z prvých piatich autochtónnych biskupov. V roku 1937 ho popravili talianski fašistickí okupanti.

Podľa vyjadrenia posvätného synodu abuna Michael vyvinul výnimočné úsilie o udržanie suverenity štátu, ochranu cirkvi a svojho náboženstva počas talianskej invázie. Abuna Michael bol umučený rukami Talianov 4. decembra 1937 vo veku 55 rokov pre svoje patriotické postoje a podnecovanie Etiópčanov k boju proti talianskym okupantom. Posvätný synod oficiálne uznal abunu Michaela za mučeníka 26. októbra 2016.   

Medzinárodnému právu odporujúca útočná a dobyvačná vojna fašistického Talianskeho kráľovstva proti východoafrickej cisárskej ríši Abesínii (dnešnej Etiópii), ktorá bola posledným nezávislým a nekolonizovaným štátom na africkom kontinente, sa začala talianskym vyhlásením vojny 2. októbra 1935.  

Abesínska vojna bola prvým veľkým konfliktom, ktorý rozpútala európska mocnosť po prvej svetovej vojne (1914 – 1918), ako aj prvým konfliktom medzi dvomi suverénnymi štátmi, ktorý rozpútala fašistická mocnosť premiéra Benita Mussoliniho. Útočnej vojne a okupačnému režimu, pričom Taliansko využívalo masívne a systematicky jedovatý plyn, padlo za obeť medzi rokmi 1935 až 1941 podľa odhadov od 350 do 760-tisíc z celkovo desiatich miliónov Etiópčanov. Talianskym okupantom sa napriek tomu nepodarilo dostať krajinu pod vojenskú kontrolu. Po vstupe Talianska do druhej svetovej vojny (1939 – 1945) bola Etiópia oslobodená v priebehu východoafrického ťaženia v roku 1941 britskými a etiópskymi jednotkami.

Mapa Abesínie z roku 1867. Zdroj: wikimedia

Počiatky etiópskeho kresťanstva

Pod vplyvom sýrskeho kresťana sv. Frumentia (†383) sa okolo roku 330 obrátil na kresťanstvo kráľ Ezana (330 – 370), panovník staroetiópskej ríše Aksum. Na jeho žiadosť v roku 332 alexandrijský patriarcha sv. Atanáz (†373) vysvätil Frumentia za prvého biskupa Etiópčanov, takže Etiópska cirkev sa de facto stala súčasťou Alexandrijského patriarchátu.

Do tohto obdobia siaha charakteristická štruktúra Etiópskej cirkvi, platná do 19. storočia: len jeden biskup (abuna) pre celú cirkev, ktorého menoval alexandrijský patriarcha zvyčajne spomedzi egyptských mníchov kláštora sv. Makária Egyptského. Značná vzdialenosť od Alexandrie a absencia biskupskej štruktúry cirkvi viedli k tomu, že Etiópsku cirkev v skutočnosti viedol kráľ.

Po rozkole v Alexandrijskom patriarcháte v 6. storočí etiópskeho metropolitu menoval a vysviacal patriarcha Koptskej cirkvi, pretože aj Etiópska cirkev odmietla učenie Chalcedónskeho koncilu (451) o dvoch dokonalých prirodzenostiach (božskej a ľudskej) v Kristovej osobe, pričom sa pridržiavala miafyzitického učenia o „jednej prirodzenosti vteleného Božieho Slova“.

V 4. a 5. storočí prišlo z Egypta do Etiópie mníšstvo, čo sa odzrkadlilo vo veľkom počte založených kláštorov. V 5. storočí prispeli k rozkvetu etiópskeho mníšskeho života mnísi vyhnaní z Byzancie, pretože mali vyznávať miafyzitické učenia. Počas dlhého obdobia kláštorné školy a knižnice zohrávali rozhodujúcu rolu pri vzdelávaní etiópskeho ľudu.

Spolupráca s Portugalčanmi

Moslimskými sultanátmi obklopené cisárstvo Abesínia (Etiópia) zostalo v stredoveku nezávislé a kresťanské. Moslimské invázie koncom 16. storočia viedli k tomu, že Etiópčania sa obrátili na Portugalčanov, ktorí popri vojenskej pomoci so sebou priniesli aj latinských misionárov. Tí sa pokúšali priviesť kresťanskú vládnucu vrstvu k cirkevnej únii s Rímom. Išlo však len o krátkodobé úspechy. Cirkevné spoločenstvo Etiópčanov s Rímom vydržalo len desať rokov. Opozíciu etiópskych veriacich vyvolala silná latinizácia cirkevného života, ktorú cisár Susnejos presadzoval aj za cenu násilia a prelievania krvi. Po krvavom povstaní cisár musel napokon odvolať úniu s Rímom a odstúpil. Susnejov syn a nástupca Fäsilädäs (Basilides, 1632 – 1667) bol rozhodným odporcom katolíkov a vyhnal patriarchu zjednoteného s Rímom a jezuitov z krajiny. 

Francúzsky manuskript z roku 1377 zobrazuje obyvateľov a faunu Etiópie. Foto: wikimedia

Prví piati etiópski biskupi 

V 19. storočí etiópsky cisár požiadal koptského patriarchu, aby menoval viac biskupov pre Etiópiu. Dostal hneď štyroch, pričom doposiaľ bol menovaný len jeden. Na začiatku 20. storočia bolo sídlo etiópskeho metropolitu preložené z Aksumu do Addis Abeby.

Etiópsku cirkev veľmi podporoval cisár Haile Selassie, ktorý vládol v rokoch 1920 až 1974, keď v Etiópii vypukla komunistická vojenská diktatúra. V roku 1926 bol zriadený posvätný synod a cisár požiadal koptského patriarchu, aby udelil novému metropolitovi právo svätiť biskupov. V roku 1929 sa konala vysviacka prvých piatich etiópskych mníchov za biskupov.

Počas talianskej okupácie (1935 – 1941) bol cisár s niektorými vysokopostavenými klerikmi v exile. Metropolita zostal vo vlasti. Taliani páchali krvavý teror na Etiópskej pravoslávnej cirkvi.

Autokefalita cirkvi

Do roku 1956 bola Etiópska cirkev – aspoň teoreticky – v jurisdikcii koptského patriarchu Alexandrie. Následne bola na naliehanie etiópskeho cisára Haileho Selassieho povýšená na autokefálnu patriarchálnu cirkev. Pojem tewahedo („zjednotenie, jednota“) v názve Etiópskej pravoslávnej cirkvi siaha do koncilu z roku 1878 a odkazuje na kristologickú vieru v jednotu božskej a ľudskej prirodzenosti Ježiša Krista.

Po ťažkom období komunistickej vojenskej diktatúry (1974 – 1991) cirkev zažívala obnovu a otvorila sa ekumenickému dialógu. V dôsledku migrácie existuje etiópska diaspóra v severnej a južnej Amerike, ale aj v západnej Európe. Etiópska pravoslávna cirkev má eparchie aj na severe Sudánu a v Jeruzaleme.

Fenoménom posledných desaťročí bolo hnutie nedeľných škôl, ktoré vzniklo podľa koptského vzoru v 50. rokoch minulého storočia a odvtedy má veľký vplyv na cirkevnú prácu s mládežou.

Etiópska pravoslávna tewahedo cirkev má dnes podľa odhadov 35 až 40 miliónov veriacich. Súčasným patriarchom cirkvi je abuna Mathias Teklemariam Asrat (*1941).

Etiópska Biblia z 12. až 13. storočia, ktorá je zachovaná v kláštore pri jazere Tana v Etiópii. Foto: wikimedia

Etiópska katolícka cirkev

Prvé cirkevné spoločenstvo Etiópčanov s Rímom vydržalo len desať rokov. Cisár Fäsilädäs (1632 – 1667) vyhnal patriarchu a jezuitov z krajiny. Až v roku 1839 smeli na etiópskej pôde začať pôsobiť v obmedzenej forme francúzski kapucíni a lazaristi. Po intronizácii cisára Menelika II. v roku 1889 katolícki misionári mohli pracovať už celkom nerušene v Etiópii. V roku 1930 pápež Pius XI. vyňal katolíkov etiópskeho obradu spod jurisdikcie miestnych latinských biskupov. V roku 1961 pápež sv. Ján XXIII. povýšil Etiópsku katolícku cirkev na metropolitnú. Podľa údajov Pápežskej ročenky z roku 2015 má Etiópska katolícka cirkev 88 114 veriacich. Na jej čele stojí arcibiskup – metropolita Addis Abeby, ktorým je v súčasnosti kardinál Berhane-Jesus Demerew Surafiel (*1948).

Etiópsky obrad

Etiópsky rítus je veľmi príbuzný s koptským obradom. V priebehu dejín však prijal mnohé židovské prvky, čo súvisí so stáročným spolunažívaním Etiópčanov s diasporickými židovskými komunitami, ale aj s presvedčením etiópskych kresťanov, že sú pravými dedičmi starovekého Izraela, ktorými sa stali ešte pred pokresťančením.

Podľa etiópskeho národného eposu Kebrä nägäst kráľovná zo Sáby (chápaná ako etiópska vládkyňa) navštívila biblického kráľa Šalamúna a splodili syna Menileka. Keď Menilek dospel, vrátil sa do Etiópie, pričom do Aksumu prišiel so 40 levitmi a archou zmluvy z Jeruzalemského chrámu. Od Menileka mali odvádzať svoj pôvod už králi staroetiópskej ríše Aksum.

Kresťanský chrám Drum v Tigrayi, Etiópia. Foto: Rod Waddington/wikimedia

Etiópska cirkev dodnes pozná praktiky, ktoré pripomínajú židovstvo: popri nedeli svätí aj sobotu; vykonáva obriezku chlapcov na štyridsiaty deň po narodení; rozlišuje čisté a nečisté pokrmy. Ďalšie príbuznosti so židovským chrámovým kultom vidno v etiópskej chrámovej architektúre. K tomu patrí tradícia, podľa ktorej sa Archa zmluvy s tabuľami Zákona, ktoré Mojžiš dostal na Sinaji, uchováva v Katedrále „Mária Sion“ v Aksume, avšak v neviditeľnej forme. Tradícia Archy zmluvy sa odzrkadľuje aj v liturgii: každá Eucharistia sa slávi na tzv. Tabote, t. j. na drevenej alebo kamennej tabuli, do ktorej je vygravírovaný kríž a dekalóg. Tabot má centrálnu rolu v liturgii: zahalený v plachtách sa nosí v procesiách s cieľom požehnávať ľudí a okolitý svet.

Etiópska eucharistická liturgia

Etiópska cirkev dodnes slávi bohoslužby v staroetiópskom jazyku geez, liturgické čítania sa však niekedy prednášajú aj v amharčine, úradnom jazyku v Etiópii.

Stredobod etiópskej liturgie predstavuje slávenie eucharistie (tzv. Qeddase), ktoré si za normálnych okolností vyžaduje aspoň dvoch kňazov a troch diakonov a malo by sa konať len raz za deň. Pozostáva z troch častí.

Nástenná maľba v kostole v oblasti Bahar Dar v Etiópii. Foto: Justin Clements/flickr.com

Príprava eucharistických darov

Už v predvečer slávenia Eucharistie začnú diakoni pripravovať eucharistické dary. Hrozienka namočia do vody, aby z nich mohli neskôr vytlačiť šťavu, ktorá sa použije pri liturgii. Chlieb pečú v noci pri recitácii modlitieb v malom dome, ktorý je postavený vedľa chrámu na jeho východnej strane a nazýva sa Betlehem, pretože má pripomínať miesto Kristovho vtelenia. Diakoni pripravia tri chleby, kňaz si potom vyberie jeden z nich pre liturgiu. Ostatné chleby skonzumujú kňazi a diakoni alebo aj veriaci po liturgii. Eucharistické dary prinášajú do chrámu diakoni v procesii s kadidlom a počas zvonenia zvonov, pričom nad darmi držia pestrofarebný slnečník ako baldachýn.

Liturgia katechumenov

V druhej časti bohoslužby diakoni prednesú dve čítania z novozákonných listov a kňazi úryvok zo Skutkov apoštolov a evanjeliové čítanie. Pred evanjeliom ešte zaznie chválospev Bohorodičke a trojsvätý hymnus (trisagion). Aj Etiópčania zdôrazňujú kristologický význam pôvodne byzantského hymnu, keď pridávajú zvolanie: „ktorý si bol za nás ukrižovaný“.

Liturgia veriacich

Etiópska pravoslávna cirkev používa štrnásť anafor, katolíci etiópskeho obradu až sedemnásť. Najčastejšie sa používa Anafora apoštolov, ktorá predstavuje upravené znenie eucharistickej modlitby spisu Apoštolská tradícia, ktorý sa pripisuje sv. Hipolytovi Rímskemu (†235). Pri ostatných anaforách ide nielen o prevzaté ranokresťanské texty, ale aj o originálne etiópske kompozície z obdobia nášho stredoveku. Významná je Máriina anafora, ktorá obsahuje chválospevy na Božiu Matku. Používa sa počas tridsiatich troch  mariánskych sviatkov. Keďže ide o originálny etiópsky text, svedčí to o veľkej úcte k Bohorodičke v etiópskej spiritualite.

Etiópske kresťanské dievča z oblasti Tigray. Foto: Rod Waddington/wikimedia

Anafora sa prednáša ako striedavý spev medzi kňazmi a diakonmi. Počas recitovania Kristových slov o ustanovení Eucharistie kňaz zmení svoj hlas: prejde do vyššej tóniny, aby pozornosť veriacich nasmeroval na sprítomnenie Kristovej tajomnej večere s učeníkmi. V rozličných anaforách sú rozličné znenia Kristových slov ustanovenia.

Eucharistia sa veriacim podáva pod oboma spôsobmi. Pri liturgii sa používajú bubny a bicie nástroje. Etiópčania poznajú aj liturgický tanec. Ikony sú častým zjavom, centrálnu rolu zohrávajú kríže a prežehnávanie.

Liturgický rok

Etiópsky rok má 365 dní, etiópsky mesiac má 30 dní, a preto ku dvanástim mesiacom pridávajú dodatočný mesiac s piatimi (v priestupnom roku šiestimi) dňami. Liturgický rok sa delí na mnoho období, niektoré trvajú len niekoľko dní a začínajú či končia sa sviatkom Pána, Bohorodičky alebo niektorého svätca. Etiópsky obrad má sedem pôstnych období, celkovo 254 pôstnych dní. Pôst pred Paschou trvá dokonca až 80 dní.

Ekumenizmus

Etiópska cirkev je zakladajúcim členom Svetovej rady cirkví (1948) a členom regionálneho združenia „All African Council of Churches“. Vo vzťahu s Katolíckou cirkvou boli prelomové dve stretnutia etiópskych pravoslávnych patriarchov so sv. Jánom Pavlom II. vo Vatikáne: abuna Täklä Haymanot v roku 1981, abuna Pawlos v roku 1993.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo