Vatikánska sedma Kňazi v teréne, laici na biskupskom úrade. Situácia v západných Čechách ukazuje, na čo sa treba pripraviť

V aktuálnom súhrne sa dozviete:

• že Sudety sú pre nás „laboratóriom“;
• ako veľmi klesá počet zasvätených v Nemecku;
• koľko podnetov týkajúcich sa zneužívania registrovala cirkev na Slovensku.

Už túto nedeľu (22. marca) vám v denníku Postoj prinesieme rozhovor s novovymenovaným pražským arcibiskupom Stanislavom Přibylom. Kým sa v apríli oficiálne ujme vedenia arcidiecézy, naďalej pôsobí v Litoměřiciach, kde je biskupom uplynulé dva roky. 

Práve v tomto meste sme nahrávali aj náš rozhovor, ktorý je pre cirkev na Slovensku v mnohom prorocký.

Jeden kňaz na štyridsať dedín. Na území Litoměřickej diecézy žije viac ako milión obyvateľov, no ku Katolíckej cirkvi sa hlási len desatina z nich a nedeľné omše navštevuje približne 7-tisíc veriacich. 

Na 384 farností má biskup k dispozícii len necelú stovku kňazov, z ktorých je tretina rehoľníkov. Matematika nepustí: biskup jednoducho nedokáže personálne obsadiť väčšinu farností.

Realita v teréne pripomína skôr misijné územia. Přibyl spomenul aj prípad kňaza, ktorý spravuje štyridsať dedín. „To, čo by farnosť skutočne mala byť – teda živá komunita so zázemím, s charitou, vyučovaním náboženstva a funkčnou hospodárskou radou –, máme možno na desiatich miestach,“ priznáva biskup.

Keď sme sa v Litoměřiciach zúčastnili na rannej omši v katedrále, v laviciach sedelo okrem nás len osem starších ľudí. Kňaz si všimol, že nie sme tunajší, a prihovoril sa nám.

Zaspomínal si, že keď bol začiatkom 80. rokov vysvätený, bolo ich v jednom ročníku vyše sto. Je pravdou, že v tom čase mali Česi len jeden kňazský seminár, práve v Litoměřiciach, podobne ako Slováci mali jeden v Bratislave, no dnes diecézy nemajú toľko bohoslovcov ani dokopy.

„Pamätám si, že obsadená bola takmer každá farnosť,“ odpovedá kňaz na otázku, či diecéza, ktorá leží v Sudetách, mala stále tak málo kňazov.

Keď mu povieme, že na Slovensku si zatiaľ takúto situáciu nevieme predstaviť, reaguje, že aj u nás už badať nižšiu účasť na bohoslužbách a klesajúci záujem o kňazské povolanie, čo bude mať o niekoľko rokov svoje dôsledky.

Zapojenie laikov. Nedostatok kňazov však (nielen) v Litoměřiciach priniesol zaujímavý efekt: profesionalizáciu laikov. 

Na biskupskom úrade a v pridružených inštitúciách dnes pracujú laici aj na postoch, ktoré sú na Slovensku stále doménou kňazov. Väčšinou ide dokonca o ženy. Zodpovednosť nesú aj za správu majetku. 

Keď sme sa pýtali, prečo biskupovým sekretárom nie je kňaz, náš sprievodca sa len pousmial: „Tu si kňazmi nemôžeme dovoliť takto plytvať.“

O zašlej sláve diecézy svedčí aj samotné Dómske námestie, ktoré tak trochu pripomína Spišskú Kapitulu. Dnes sa však biskup trápi, čo s toľkými historickými budovami a kostolmi, a najradšej by starostlivosť o ne preniesol na obce. Alebo by s nimi prinajmenšom spolupracoval.

Ešte raz: toto nie je žiadna exotika, ale realita vzdialená len štyri hodiny cesty autom od slovenských hraníc.

Biskup Stanislav Přibyl. Foto: Postoj/Anička Guthrie

Slovenský luxus. Pri pohľade z Litoměříc vyzerá situácia na Slovensku ako neuveriteľný luxus. U nás kňazi stále pracujú ako riaditelia biskupských úradov, sekretári, ekonómovia či hovorcovia. 

Takmer všetky naše diecézy (s výnimkou Rožňavy) ešte dokážu personálne obsadiť farnosti a neraz aj 35-roční kapláni iba čakajú na svoje prvé farárske miesto.

Kňazské povolania si tak stále môžeme dovoliť „míňať“ na výkon úloh, ktoré v zahraničí už bežne robia laici.

Vynára sa však aj ďalšia otázka. Sú naše farnosti len personálne obsadené alebo aj reálne fungujú? Sú naozaj živými komunitami s aktívnou pastoráciou, evanjelizáciou, charitou, máme funkčné hospodárske a pastoračné rady, môže sa kňaz oprieť o laikov? Alebo si len každý plní svoje formálne povinnosti a o viac sa nestará?

Západ Čiech môže byť pre nás „laboratóriom“ toho, čo môžeme čakať aj na Slovensku. Na druhej strane máme výhodu, že niekto už ten chodník za nás vyšliapal.

Iste, počet kňazov na Slovensku neklesne zo dňa na deň a ani nemusí padnúť až tak hlboko ako za riekou Moravou, no pravdou je, že systém je u nás stále nastavený na „prebytok“ kňazov. A ten je neudržateľný.

Situácia v Česku zároveň odhaľuje podstatu kňazského poslania. Cirkev sa zaobíde bez kňazov manažérov, úradníkov a sekretárov. Neprežije však bez kňazov pastierov a vysluhovateľov sviatostí.

„Prebytok“ kňazov by sme v rokoch, ktoré nám ešte ostávajú, mali využiť na kvalitnú prípravu laikov schopných riadiť biskupské úrady, spravovať majetok alebo aj pripravovať liturgické slávnosti. Aby sme za premárneným časom nebanovali, keď už bude neskoro. 

Ďalšie udalosti v skratke

V Čičmanoch sa zišli slovenskí biskupi na plenárnom zasadnutí KBS. Počas dvoch dní sa venovali viacerým pastoračným, liturgickým a organizačným témam. Po plenárnom zasadnutí nasledovali duchovné cvičenia, ktoré viedol jezuita František Sočufka. 

Vo veku 92 rokov zomrel emeritný opát premonštrátov v Jasove Tomáš Karol Oto Bartal. Opátstvo viedol od roku 1990 do roku 2009.

Načúvanie obetiam sexuálneho zneužívania a ich sprevádzanie sa musí konkrétne prejaviť v každej cirkevnej komunite a inštitúcii, vyhlásil pápež Lev XIV. v príhovore k členom Pápežskej komisie pre ochranu maloletých. Podľa pápeža sa nemá ochrana maloletých považovať za povinnosť uloženú zvonku, ale za prirodzený prejav viery. 

Katolícka cirkev na Slovensku evidovala minulý rok 16 nových podnetov týkajúcich sa sexuálneho zneužívania klerikmi, zasvätenými osobami a laikmi, ktorí pracujú v cirkevných inštitúciách. Od roku 1990 je to spolu 96 podnetov, z toho 25 je stále otvorených.

Vatikánsky odvolací súd nariadil nové konanie v prípade sprenevery kardinála Becciua, ktorý bol odsúdený za finančný podvod a spreneveru majetku cirkvi. 

Zomrel najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi v Gruzínsku. Patriarcha Ilia II. bol považovaný za symbol jednoty krajiny.

O čom píšu vatikanisti

Nemecký portál katholisch.de, ktorý je oficiálnym tlačovým orgánom Katolíckej cirkvi v Nemecku, priniesol najnovšiu štatistiku o počte nemeckých rehoľníkov a rehoľných sestier, ktorá ukazuje dramatický prepad počtu zasvätených.

K 31. decembru žilo v Nemecku 11 797 rehoľníkov a rehoľníčok. Za rok ich počet klesol o 831.

Najviac ubudlo rehoľných sestier, ktorých bolo ešte pred rokom 9 467 a dnes ich je 8 770. Výrazne ubudlo aj mužov rehoľníkov, ktorí zaznamenali prepad z 3 161 na 3027.

Od roku 2002 počet rehoľníčok klesol v krajine o neuveriteľných 70 percent, v číslach to predstavuje o 20 203 sestier menej.

Najväčšou rehoľou v Nemecku sú dnes benediktíni (467), nasledujú františkánske rády (416) a v krajine pôsobí aj 183 jezuitov. Približne polovica rehoľníkov je mladšia ako 65 rokov.

Pri pohľade na ženské rehole je tento údaj ešte pesimistickejší. Z 8 770 rehoľných sestier je iba pätina mladšia ako 65 rokov.

Nenechajte si ujsť

V sedemdesiatke peši do CompostelyDôchodca vyrazil na cestu dlhú tritisíc kilometrov. Chce tak symbolicky splatiť dlh Bohu a nakŕmiť deti v Malawi

Imrich Gazda

Dianie v ArménskuVnútrocirkevný konflikt eskaluje, cirkev Arménska je pred ťažkými časmi

Dr. Harutjun G. Harutjunjan

Knižná bodka

Aj tento rok ponúka saleziánske Vydavateľstvo Don Bosco edíciu Viera do vrecka. Ide o praktické tenké brožúry zamerané na sprostredkovanie kresťanských hodnôt a hlbší pohľad na rôzne životné témy. 

Edícia prináša inšpiratívne texty od kňazov a laikov, ktoré pomáhajú prepojiť vieru s každodenným životom.

Tento rok saleziáni pripravujú šesť tém, napríklad o tom, ako načúvať tichu a stretnúť seba, ako sa modliť aj cez vône, zvuky, sny a emócie, pozrú sa aj na peniaze a bohatstvo či na komunikáciu mladých ľudí.

Redakcia Sveta kresťanstva vám praje pekný prvý jarný víkend.