V aktuálnom súhrne sa dozviete:
Lev XIV. prežíva zrejme najnáročnejšie dni svojho pontifikátu. Po ostro sledovaných veľkonočných sviatkoch v Ríme, ktoré boli jeho prvými v pápežskom úrade, vyrazil na výnimočne dlhú, až jedenásťdňovú apoštolskú cestu po štyroch afrických krajinách.
Tieto udalosti však napokon zatienili nevyberané útoky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého rozhorčili pápežove veľkonočné výzvy na odloženie zbraní a mierové riešenie medzinárodných sporov.
A hoci Trump každým dňom svoje ataky stupňoval, pápež sa nedal vyprovokovať. Na výpady amerického prezidenta reagoval až počas tlačovky na palube leteckého špeciálu smerujúceho do Afriky.
„Nepovažujem svoju úlohu za politickú, nie som politik a nechcem vstupovať do polemiky,“ reagoval Lev XIV. na novinárske otázky. „Nemyslím si, že by sa posolstvo evanjelia malo zneužívať, ako to niektorí robia. Naďalej sa jasne vyslovujem proti vojne a snažím sa podporovať pokoj, dialóg a multilateralizmus medzi štátmi pri hľadaní riešení problémov.“
Meno amerického prezidenta prvýkrát spomenul až pri opakovanej otázke americkej žurnalistky: „Nemám strach z Trumpovej administratívy. Budem aj naďalej otvorene ohlasovať posolstvo evanjelia, pre ktoré cirkev pracuje.“
Kto sa postavil za pápeža. Pokojné, nekonfrontačné vystupovanie Leva XIV. na jednej strane a Trumpovo eskalovanie konfliktu na strane druhej malo za následok, že čím viac prezident prskal, tým viac rástla pápežova autorita.
To, že sa zaňho postavili biskupi z mnohých krajín vrátane Slovenska, nie je prekvapivé. Čo však prekvapuje, je pestrá plejáda politických či náboženských osobností, ktoré verejne vyjadrili podporu hlave Katolíckej cirkvi.
Medzi nimi boli talianska premiérka Giorgia Meloni, predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola, brazílsky prezident Luiz Lula da Silva, iránsky prezident Masúd Pezeškiján či slovenský prezident Peter Pellegrini. Ale takisto aj dalajláma či anglikánska arcibiskupka Sarah Mullally.
Do kritiky Trumpa sa dokonca pustila aj časť amerických evanjelikálov. Nie preto, že by chceli brániť pápeža, ale nahnevalo ich prezidentovo prirovnávanie sa k Ježišovi Kristovi na obrázkoch vytvorených pomocou umelej inteligencie, ktoré zverejnil na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„Vy nie ste Boh. Nikto z nás ním nie je. Už to zachádza priďaleko. Prekračuje to hranice,“ vyjadril sa David Brody, doterajší Trumpov podporovateľ a komentátor Christian Broadcasting Networku.
Pozície Vancea a Barrona. V nezávideniahodnej situácii sa ocitol J. D. Vance, ktorý je Trumpovým viceprezidentom, no zároveň je od roku 2019 členom Katolíckej cirkvi. O svojej konverzii nedávno vydal aj knihu.
Namiesto taktného mlčania – ktoré zvolil iný katolík v Trumpovej administratíve, minister zahraničných vecí Marco Rubio – sa Vance pustil do poúčania pápeža o tom, čo je to spravodlivá vojna. „Myslím si, že je veľmi, veľmi dôležité, aby bol pápež opatrný, keď hovorí o otázkach teológie,“ vyhlásil Vance.
V ešte zložitejšej situácii sú biskupi, ktorí až doteraz viac-menej hájili politiku Donalda Trumpa. Najvýraznejšou tvárou je Robert Barron, ktorý od Trumpa prijal aj ponuku členstva v Komisii pre náboženskú slobodu.
Minnesotský biskup označil prezidentove poznámky za „absolútne nevhodné a neúctivé“ a vyzval ho, aby sa pápežovi ospravedlnil. Zároveň vyzval katolíkov v Trumpovej administratíve, aby sa zdržali vyhlásení na sociálnych sieťach a radšej sa usilovali o seriózny dialóg s Vatikánom.
A ako na Barronovu výzvu reagoval Trump? Podľa očakávania. „Nebudem sa ospravedlňovať,“ vyhlásil pred americkými novinármi.
Pápež napísal list kardinálom pred blížiacim sa konzistóriom, ktoré sa uskutoční koncom júna. Vyzdvihol v ňom apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium pápeža Františka, ktorá je naďalej orientačným bodom schopným iniciovať procesy pastoračnej a misijnej konverzie.
V Katolíckej cirkvi sa začali prípravy na oslavu storočnice narodenia Benedikta XVI., ktorá pripadne na budúci rok. Bude to príležitosť na komplexné predstavenie jeho myslenia a činov, uviedol Roberto Regoli, predseda Vatikánskej nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI.
Rekordy v počte pokrstených dospelých nezaznamenali len viaceré európske krajiny. V Hongkongu počas Veľkej noci pokrstili vyše 1 600, v Singapure 1 250 a v Kambodži 375 ľudí.
Za nového patriarchu Chaldejskej katolíckej cirkvi zvolili 58-ročného arcibiskupa Amela Shamona Nonu, ktorý pôsobí v Austrálii. Prijal meno Pavol III. a pápeža požiadal o udelenie cirkevného spoločenstva.
KBS predložila zásadné pripomienky k novele zákona o sociálnych službách. Spolu so Slovenskou katolíckou charitou zdôraznila potrebu spravodlivých a nediskriminačných pravidiel financovania verejných aj neverejných poskytovateľov a ochranu verejných zdrojov určených na sociálne služby.
Podcast Biblia za rok dosiahol po sto dňoch vyše tri milióny vypočutí. V oficiálnom rebríčku Apple Podcasts v kategórii Najlepšie podcasty sa dlhodobo drží na druhom mieste.
„Ani Hitler či Mussolini nezaútočili na pápeža takto priamo a verejne,“ komentoval útoky Donalda Trumpa na Leva XIV. taliansky cirkevný historik Massimo Faggioli (viac o ňom nájdete nižšie v Knižnej bodke).
Podľa Christophera Lamba sa Lev XIV. stal „najviditeľnejšou medzinárodnou protiváhou Trumpa“. Hoci je omnoho zdržanlivejší ako jeho predchodca František, americká vojna v Iráne v ňom „prebudila vnútornú tvrdosť a ochotu vyjadrovať sa otvorene“. Britský vatikanista dodal, že Lev je vo Vatikáne známy svojím ťažko čitateľným „poker faceom“ a opatrný premyslený štýl dodáva jeho slovám ešte väčšiu váhu.
Vatikanista Paolo Rodari zasa pripomenul svoj text, ktorý napísal bezprostredne po zvolení Leva XIV. v máji minulého roku: „Trumpovi sa nakoniec nepodarilo presadiť svojho pápeža. Lev je čosi iné, ako si americký prezident želal. Je to síce človek, ktorý vzbudzuje dôveru, ale nie je to muž kompromisov.“


.jpg)
Užitočným sprievodcom na pochopenie aktuálneho politicko-náboženského diania v Spojených štátoch je kniha Od Boha k Trumpovi (Scholé 2025) s podtitulom Katolícka kríza a americká politika.
Autorom je taliansky cirkevný historik Massimo Faggioli, ktorý niekoľko rokov prednášal na Villanova University vo Filadelfii. Zaujímavosťou je, že ju založila rehoľa augustiniánov a v minulosti ju navštevoval aj súčasný pápež Lev XIV.
V knihe približuje premeny amerického katolicizmu v posledných desaťročiach a ozrejmuje aj to, prečo časť amerických katolíkov vníma v Trumpovi mesiášsku postavu, ktorá zachraňuje kresťanskú civilizáciu.
Začiatkom roka Faggioli zavítal aj do Prahy, jeho prednášku o cirkvi po Františkovi si môžete pozrieť na YouTube.
Prajem vám radostný víkend.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.