Posledné varovania pred vysviackami Čo sa stane, ak lefebvristi neposlúchnu Rím, a na koho sa môže vzťahovať exkomunikácia

Vyzerá to tak, že v spore medzi Svätou stolicou a Kňazským bratstvom sv. Pia X. (FSSPX) padli posledné slová pred plánovanými biskupskými vysviackami tohto tradicionalistického hnutia.

Spoločenstvo označované aj ako lefebvristi poslalo pápežovi 14. mája vyznanie viery, ktoré má byť odpoveďou na varovanie prefekta Dikastéria pre náuku viery kardinála Víctora Manuela Fernándeza. Ten vydal 13. mája vyhlásenie, v ktorom lefebvristov upozornil, že ak uskutočnia plánovanú vysviacku biskupov 1. júla bez súhlasu pápeža, povedie to k schizme a ich exkomunikácii.

Pripomeňme, že FSSPX sa prvýkrát dostalo do sporu s Rímom v roku 1988, keď jeho zakladateľ, arcibiskup Marcel Lefebvre, vysvätil štyroch biskupov bez pápežského súhlasu. Vatikán následne exkomunikoval Lefebvra i vysvätených biskupov. Pápež Benedikt XVI. neskôr exkomunikáciu štyroch biskupov zrušil, no samotné FSSPX dodnes nemá v Katolíckej cirkvi žiadne právne postavenie.

Predstavený FSSPX Davide Pagliarani začiatkom roka oznámil, že 1. júla budú vysvätení noví biskupi, keďže dvaja súčasní sú už vo vysokom veku a nedokážu zabezpečiť duchovnú správu pre veriacich na celom svete.

Americký vatikanistický magazín The Pillar podrobne rozobral kánonický rozmer chystaného aktu lefebvristov a pozrel sa aj na dôsledky slov, ktoré zvolila Svätá stolica prostredníctvom kardinála Fernándeza.

Kto sa pridá k schizme, bude tiež exkomunikovaný

Je celkom jasné, že kánonické delikty sa budú týkať priamo tých, ktorí udeľujú alebo prijímajú biskupské vysvätenie bez pápežského poverenia.

Ako sa blíži dátum plánovaných vysviacok, niektorí katolíci sa podľa Pillaru začínajú pýtať, aké dôsledky to bude mať pre kňazov a laikov, ktorí sa k lefebvristom pripojili alebo ktorí pravidelne navštevujú ich bohoslužby.

Vyjadrenie kardinála Fernándeza z 13. mája potvrdzuje, že ak sa vysvätenia v júli uskutočnia, FSSPX spácha ten istý čin, aký spáchali jej predchádzajúci lídri v roku 1988, a to z rovnakých dôvodov, a bude to mať rovnaké dôsledky.

Magazín tvrdí, že prefekt Dikastéria pre náuku viery poukázal na veľmi dôležitú skutočnosť, ktorá zostala možno trochu nepovšimnutá.

Okrem vyjadrenia, že takéto biskupské svätenia sú aktom schizmy, boli súčasťou vyhlásenia aj slová, že „formálne pridanie sa k schizme predstavuje vážnu urážku Boha a prináša exkomunikáciu stanovenú právom cirkvi“.

V kánonickom práve to znamená, že tí, ktorí sa formálne pridajú k schizme vedenia tejto organizácie, môžu byť exkomunikovaní. „Ide o široké a významné vyhlásenie – a stojí za to sa ním podrobnejšie zaoberať,“ uvádza Pillar.

Na tomto mieste však prichádza otázka, čo vlastne znamená formálne pridanie sa k schizme. Čo by musel človek spraviť, aby sa k nej formálne pridal?

Hoci sa pojem formálne pridanie môže zdať vágny, už v roku 1996 ho definovala Pápežská rada pre legislatívne texty (dnes Dikastérium pre legislatívne texty), a to práve v súvislosti so schizmatickým charakterom FSSPX. Toto spresnenie obsahuje dve podmienky, ktoré sa musia uskutočniť súbežne, jedna je vnútornej povahy, druhá vonkajšej.

Pillar ich sumarizuje do záveru, podľa ktorého by sa človek mohol podieľať na schizme vedúcich predstaviteľov FSSPX – a podliehať rovnakému exkomunikovaniu –, ak by uprednostnil FSSPX a ich konanie pred poslušnosťou pápežovi a prejavil by túto dispozíciu nejakým vonkajším činom, medzi ktoré by mohla patriť výhradná účasť na liturgiách lefebvristov.

To však nutne nemusí znamenať, že všetci, ktorí sa zúčastnia po 1. júli 2026 na omši FSSPX, sa dopustia schizmy.

Ide totiž o sivú zónu, v ktorej sa môžu ocitnúť napríklad tí, ktorí síce chodia na omše FSSPX, ale nesúhlasia so schizmatickými činmi tejto skupiny alebo tento súhlas dostatočne neprejavili navonok.

Kardinál Fernández a Davide Pagliarani. Foto: Dikastérium pre náuku viery

Zamotanosť situácie podčiarkuje fakt, že diakoni a kňazi FSSPX na základe toho, čo uvádza vyhlásenie Pápežskej rady pre legislatívne texty z roku 1996, naplnili skutkovú podstatu schizmy a exkomunikácie, hoci Svätá stolica túto exkomunikáciu nikdy formálne nevyhlásila.

Benedikt XVI. síce v roku 2009 zrušil exkomunikáciu lefebvristických biskupov, avšak zdôrazňoval, že išlo o personálny akt, nie voči inštitúcii. Odvtedy sa v súvislosti s lefebvristami a Katolíckou cirkvou začalo hovoriť o neúplnom spoločenstve.

František urobil voči nim ďalší ústretový krok, keď v Roku milosrdenstva (2015) umožnil kňazom FSSPX spovedať a získať delegáciu na uzavretie sviatosti manželstva (byť pri sobáši).

Práve na základe tohto „milosrdného“ prístupu posledných dvoch pápežov k hnutiu sa autorom Pillaru javí vyhlásenie Fernándeza z tohto týždňa ako silný signál a zmena prístupu.

„Jazyk, ktorý Fernández tento týždeň použil, a citácie v jeho vyhlásení by mohli naznačovať návrat k prísnejším právnym normám v prístupe ku kňazom a diakonom Kňazského bratstva sv. Pia X. – odklon od zmierovacieho prístupu Benedikta a Františka smerom k tvrdému postoju voči tejto skupine, aký zastával svätý Ján Pavol II.“

FSSPX reaguje a prečo ho Lev XIV. neprijal

Už sme spomenuli, že Kňazské bratstvo sv. Pia X. poslalo pápežovi v reakcii na Fernándezovo varovanie vyznanie viery. Podpísal ho generálny predstavený FSSPX Davide Pagliarani, ktorý uvádza, že sa mu to zdá ako zodpovedné minimum potrebné na to, aby bratstvo bolo v spoločenstve s Katolíckou cirkvou a aby sa veriaci mohli nazývať skutočne katolíkmi.

V úvode vyhlásenia FSSPX píše, že sa už viac ako päťdesiat rokov usiluje predkladať Svätej stolici otázku svedomia s ohľadom na omyly, ktoré ničia katolícku vieru a mravy. „Žiaľ, všetky doterajšie diskusie zostali bez výsledku a žiadna z vyjadrených obáv nedostala skutočne uspokojivú odpoveď.“

Lefebvristi okrem toho poukazujú, že sa im zdá, že jediným riešením, ktoré Svätá stolica skutočne zvažovala, boli kánonické (cirkevnoprávne, pozn.) sankcie. Bratstvo pápežovi v deklarácii, ktorú zverejnilo, okrem iného píše, že vyjadruje oddanosť Katolíckej cirkvi.

„Nemáme inú túžbu než žiť a utvrdzovať sa v rímskokatolíckej viere,“ píšu. Lefebvristi deklarujú, že uznávajú najvyššiu autoritu pápeža. „On sám priamo udeľuje ostatným členom katolíckej hierarchie jurisdikciu nad dušami.“

EWTN News si všíma, že toto vyhlásenie nepriamo odkazuje na niektoré teologické otázky, ktoré FSSPX spochybňuje a sú väčšinou spojené s interpretáciou učenia Druhého vatikánskeho koncilu.

Napríklad vo vyhlásení sa píše, že „každý človek musí byť členom Katolíckej cirkvi, aby spasil svoju dušu, a existuje iba jeden krst ako prostriedok, ktorým sa do nej začleňuje. Táto nevyhnutnosť sa týka bez výnimky celého ľudstva a bez rozdielu zahŕňa kresťanov, židov, moslimov, pohanov i ateistov“.

V deklarácii sa okrem toho uvádza, že „hriechy nečistoty, ktoré sú proti prirodzenosti, sú také závažné, že vždy a za každých okolností volajú k Bohu o pomstu a sú absolútne nezlučiteľné s akoukoľvek formou autentickej kresťanskej lásky. Takýto ‚životný štýl‘ preto nemôže byť v žiadnom prípade uznaný za Boží dar. Pár žijúci v tejto neresti musí byť vedený k oslobodeniu sa od nej a nemôže byť nijakým spôsobom – formálne ani neformálne – požehnaný služobníkmi cirkvi“.

To je zjavne narážka na dokument pápeža Františka z roku 2023 s názvom Fiducia supplicans, ktorý umožňuje kňazom ponúkať súkromné neliturgické požehnania párom rovnakého pohlavia.

Prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Fernández rokoval s bratstvom aj vo februári, kde ich tiež varoval pred vysviackou biskupov.

Ak sa táto vysviacka uskutoční, pôjde o vážnu výzvu autorite Leva XIV., ktorý sa usiluje zmierniť napätie vo vzťahoch s tradicionalistickými katolíkmi zhoršených počas pontifikátu pápeža Františka.

Vatikánska sedmaLefèbvristi chcú vysvätiť nových biskupov bez súhlasu pápeža. Čo na to Vatikán?

Pavol Hudák

FSSPX vzniklo v roku 1970 vo švajčiarskom meste Écône ako opozícia voči reformám Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa konal v 60. rokoch 20. storočia a ktorý okrem iného umožnil slávenie omše v národných jazykoch namiesto latinčiny. FSSPX slávi predkoncilovú latinskú omšu.

Hnutie sa prvýkrát dostalo do sporu s Rímom v roku 1988, keď jeho zakladateľ, arcibiskup Marcel Lefebvre, vysvätil štyroch biskupov bez pápežského súhlasu. Vatikán následne exkomunikoval Lefebvra i vysvätených biskupov. Pápež Benedikt XVI. neskôr exkomunikáciu štyroch biskupov zrušil, no samotné FSSPX dodnes nemá v Katolíckej cirkvi žiadne právne postavenie.

Napriek tomu sa bratstvo v nasledujúcich desaťročiach rozrástlo a dnes prevádzkuje školy, semináre a farnosti po celom svete. Podľa vlastných údajov má dve biskupské stolice, 733 kňazov a členov z 50 krajín.

Predstavený FSSPX Davide Pagliarani začiatkom roka oznámil, že 1. júla budú vysvätení noví biskupi, keďže dvaja súčasní sú už vo vysokom veku a nedokážu zabezpečiť duchovnú správu pre veriacich na celom svete.

Vatikán pozval Pagliaraniho na rokovania, no teologické a praktické spory, ktoré už desaťročia bránia zmiereniu, podľa AP naďalej pretrvávajú. Pagliarani v nedávnych vyjadreniach zopakoval, že nové vysviacky sú potrebné. Zároveň tvrdil, že Katolícka cirkev čelí kríze spojenej s náboženským pluralizmom a nejasnosťami v otázkach viery.

Plánované vysviacky, ktoré by automaticky viedli k exkomunikácii, patria medzi prvé výraznejšie krízové situácie pontifikátu Leva XIV. Za ďalšiu výraznú výzvu možno považovať prax požehnávania homosexuálnych párov, ktorú proti vôli Svätej stolice rozširujú predstavitelia Katolíckej cirkvi v Nemecku.

Bratstvo sa dožadovalo aj stretnutia s pápežom, ktorý sa s ním zatiaľ nestretol. Pillar poukazuje na viaceré dôvody, prečo Lev XIV. zatiaľ FSSPX neprijal.

Podľa portálu je pápež opatrný. Ak by sa s Pagliaranim stretol a ten by počas stretnutia priamo potvrdil úmysel vysvätiť nových biskupov bez pápežského mandátu, pápež by bol nútený reagovať okamžite a formálne. Tým, že sa stretnutiu vyhýba, ponecháva „otvorené dvere“ a čas na rozmyslenie, aby sa bratstvo vyhlo nezvratnému kroku.