Zomrel kardinál Miloslav Vlk

O smrti kardinála Vlka ako prvý informoval pražský arcibiskup, kardinál Dominik Duka na svojom facebookovom profile.

„Bože, prijmi dušu svojho pokorného služobníka, kardinála Miloslava Vlka, ktorý dnes po ťažkej chorobe dobojoval svoj celoživotný zápas za ľudskú slobodu a toleranciu. Mílo, budeš mi ľudsky i duchovne chýbať,“ napísal kardinál Duka, ktorý v roku 2010 vystriedal Vlka na čele pražskej arcidiecézy.

„Jeho odchod bol pokojný, v posledných dňoch už chcel byť hlavne sám. Bol pripravený na stretnutie s Pánom,“ povedal pre Postoj Antonín Randa z občianskeho združenia Cesta 121, ktoré sa o kardinála staralo v poslednom období. 

Prečítajte si aj
Pápež František opakovane volal chorému kardinálovi VlkoviZdieľať

Zdravotné problémy sa u kardinála Vlka objavili minulý rok na jar, na Vianoce sa zhoršili natoľko, že musel byť hospitalizovaný. Vzhľadom na pretrvávajúcu bolesť ramena podstúpil po Novom roku ďalšie vyšetrenia, ktoré potvrdili rakovinu pľúc s metastázami do kostí. V uplynulých mesiacoch podstúpil chemoterapiu na onkologickej klinike.

Kritizoval kšeftárenie aj nešváry v cirkvi

„Bol žijúcou legendou. Chlap, ktorý sa nezohol, a preto ho komunistický režim vyhnal od oltára k umývaniu okien,“ spomína na kardinála Vlka editor Katolického týdeníka Jiří Macháně. „Táto skúsenosť v ňom zostala, konal zásadovo a dokázal byť veľmi priamy. Odchádza s ním veľká časť histórie českej cirkvi.“

Na spoločenskú autoritu kardinála Vlka poukazuje aj Vít Luštinec z portálu christnet.eu. „Na otázky, ktoré životu kladie kresťanstvo, sa snažil odpovedať poctivo a pravdivo. Viera v Boha mu dávala nádej. Vďaka tomu dokázal odmietať neslobodu, kritizovať kšeftárenie a politikárčenie v spoločnosti aj nešváry v cirkvi. Takých hlasov je málo a chýbajú v každej spoločnosti a dobe.“ 

Kardinál Duka: Vlk bol architektom obnovy cirkvi

Miloslav Vlk sa narodil 17. mája 1932 v juhočeskej obci Líšnice. Po maturitách mu nebolo umožnené pokračovať vo vysokoškolských štúdiách, pracoval ako robotník v Českých Budějoviciach. Neskôr vyštudoval archívnictvo na Univerzite Karlovej v Prahe a pôsobil ako archivár na rôznych miestach.

V roku 1964 začal študovať teológiu v Litoměřiciach, v roku 1968 ho vysvätili za kňaza a stal sa sekretárom českobudějovického biskupa Josefa Hloucha. Keďže jeho pôsobenie prekážalo štátnym orgánom, od roku 1971 smel pôsobiť iba v malých farnostiach. Napriek tomu sa nevyhol odňatiu štátneho súhlasu v roku 1978. Až do roku 1989 pôsobil len v civilných zamestnaniach a popri tom sa venoval tajnej pastorácii.   

Vo februári 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za českobudějovického biskupa, krátko nato sa v marci 1991 stal pražským arcibiskupom, českým prímasom a nástupcom kardinála Františka Tomáška. V rokoch 1991 – 2000 bol predsedom československej, neskôr Českej biskupskej konferencie.

„Kardinál Vlk ako pražský arcibiskup sa stal architektom obnovy cirkvi,“ povedal pre idnes.cz kardinál Duka, ktorý sa s Vlkom poznal už ako seminarista v 60. rokoch minulého storočia. „Všetci sme už v priebehu štúdií vedeli, že raz bude stáť v čele cirkvi.“

Pápež Ján Pavol II. v roku 1994 vymenoval Vlka za kardinála, v rokoch 1993 – 2001 bol predsedom Rady európskych biskupských konferencií. Bol členom vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi a Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky. V roku 2005 sa zúčastnil na konkláve, z ktorého vzišiel pápež Benedikt XVI.

Po dosiahnutí veku 75 rokov v roku 2007 v súlade s kanonickým právom predložil Svätému Otcovi svoju rezignáciu, ktorú Benedikt XVI. prijal až v roku 2010.

„Po odchode z cirkevných funkcií sa Vlk stiahol do súkromia, ale jeho duchovný vplyv a autorita pretrvávali. S veriacimi komunikoval aj cez internet, vystupoval v médiách, angažoval sa vo verejných veciach, na ktorých mu záležalo,“ napísal portál lidovky.cz. V roku 2015 sprostredkoval stretnutie odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka s pápežom Františkom.

Zosnulý kardinál bol nositeľom množstva domácich aj zahraničných cirkevných, akademických a ďalších spoločenských ocenení. Výrazne sa angažoval v katolíckom hnutí Fokoláre.

Ako Cirkev a svet reaguje na úmrtie kardinála Vlka



Svätý Otec František

„S obdivom spomínam na jeho húževnatú vernosť Kristovi, napriek obmedzovaniu a prenasledovaniu zameranému proti Cirkvi, rovnako ako na jeho plodnú a rôznorodú apoštolskú činnosť vedenú túžbou svedčiť pred všetkými o radosti Evanjelia, s ktorou podporoval autentickú cirkevnú obnovu, vždy verne a v inšpirácii Ducha Svätého.“

Mons. Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska

„V tejto smutnej chvíli vyjadrujeme našu hlbokú sústrasť, najmä jeho príbuzným, ďalej nástupcovi, kardinálovi Dominikovi Dukovi, Českej biskupskej konferencii a celej Katolíckej cirkvi v Českej republike.“

Bohuslav Sobotka, český premiér

„Odišiel rešpektovaný človek, ktorý sa nebál správať podľa svojho svedomia.“

Daniel Herman, minister kultúry, ktorý bol v 90. rokoch Vlkovým sekretárom.

„Bol to nielen môj šéf, ale i veľký duchovný priateľ.“

Andrej Babiš, predseda hnutia ANO

„Bol to statočný zásadový chlap a veľmi som si ho vážil.“

Miroslav Kalousek, predseda TOP 09

„Vzdajme česť statečnému mužovi, ktorý žil čestne a v pravde, ktorej veril.“

Erik Tabery, šéfredaktor časopisu Respekt

„Vlani som mal po prvý raz možnosť sa s ním trochu dlhšie porozprávať, a i pre liberála to bol zážitok. Vďaka za všetko.“

iDnes.cz: Českých katolíkov viedol 18 rokov, politikov nemal rád.

Corriere della Sera: Pre československý režim bol iba „občan Vlk“: na konci 70. rokov pracoval ako umývač okien a musel spovedať na chodníku.

Vatican Insider: Zbohom kardinál Vlk, pražský arcibiskup a kňaz, čo umýval počas komunizmu okná.

La Croix: Jeho vplyv znepokojil predstaviteľov komunistickej moci, ktorí zariadili v roku 1971 jeho preloženie do izolovanej, hornatej oblasti. 

Zdroje: TK KBS, iDnes.cz; ​foto: TASR/AP