Täwahedo cirkev – najväčšia orientálna pravoslávna cirkev

Täwahedo cirkev – najväčšia orientálna pravoslávna cirkev

Etiópsky pravoslávny mních číta rukopis, ktorý má byť niekoľko stoviek rokov starý. Foto: wikimedia

Až v roku 1951 dostala vlastného metropolitu, v roku 1959 patriarchu. A až v roku 1994 uznala Koptská pravoslávna cirkev plnú autokefáliu Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi.

Etiópska pravoslávna täwahedo cirkev vidí svoje počiatky v novozákonných časoch. Až do 20. storočia bola táto cirkev jurisdikčne závislá od Koptskej pravoslávnej cirkvi. Po zvrhnutí režimu Mengistua Haileho Mariama došlo k rozkvetu cirkevného života. Charakteristické pre etiópsku cirkev sú praktiky, ktoré pripomínajú židovstvo.

Etiópska pravoslávna täwahedo cirkev je počtom najväčšia medzi orientálnymi pravoslávnymi cirkvami. Počet jej veriacich v Etiópii sa odhaduje na 50 miliónov pri celkovom obyvateľstve cca 94 miliónov v roku 2014. Počiatky kresťanstva v Etiópii – na „streche Afriky“, hlavné mesto Addis Abeba leží vo výške 2 355 metrov nad morom – siahajú z pohľadu etiópskych kresťanov až do novozákonných čias (1).

Dejiny etiópskej cirkvi

Podľa Skutkov apoštolov (Sk 8,26-40) komorník etiópskej kráľovnej Kandaky, ktorého pokrstil diakon Filip, priniesol evanjelium do svojej vlasti. Historicky istá je misijná práca bratov Frumentia a Aidesia z Týru v polovici 4. storočia. Najskôr boli otrokmi na kráľovskom dvore v Aksume a tam získali vplyv. Frumentius vycestoval do Alexandrie, kde ho vysvätil za biskupa Atanáz (okolo 295 – 373), a po návrate obrátil na kresťanstvo aksumského kráľa Ezanu. S konverziou kráľovského domu sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom. Na čele cirkvi stál zakaždým jeden metropolita, tzv. abunä, ktorého vysviacal patriarcha v Alexandrii. Táto inštitucionálna závislosť etiópskej cirkvi od Koptskej pravoslávnej cirkvi mala trvať až do 20. storočia. Dôležitými pre mníšstvo sa stali tzv. „Deviati rímski svätci“ – mnísi, ktorí po vyhnaní zo Sýrie v druhej polovici 5. storočia prišli do Etiópie. V Etiópskej pravoslávnej cirkvi sú uctievaní ako zakladatelia kláštorov.

V roku 1270 bola dovtedy vládnuca dynastia Zagwe vystriedaná takzvanou „Šalamúnskou dynastiou“, ktorá zanikla až zosadením posledného kresťanského cisára Hayläho Sallaseho 12. septembra 1974 a jeho zavraždením v roku 1975. Toto vyše 700-ročné vládnutie natrvalo poznačilo etiópsku cirkev a kultúru. V národnom epose Kebrä nägäst („Sláva kráľov“), ktorý bol zostavený na začiatku 14. storočia, sa nachádza legitimujúce zdôvodnenie dynastie – a spojenie etiópskych dejín spásy s kráľom Šalamúnom: podľa Kebrä nägäst kráľovná zo Sáby po návšteve u Šalamúna počala syna, ktorého nazvala Menilek. Keď Menilek dospel, vycestoval k svoju otcovi Šalamúnovi do Jeruzalema a Šalamún ho vymenoval za kráľa Etiópie. Podľa eposu Menilekovi sprievodcovia ukradli archu zmluvy. V Jeruzalemskom chráme podstrčili jej kópiu a originál šalamúnskej archy zmluvy priniesli do Etiópie. Traduje sa, že tento originál sa nachádza v katedrále Mária-Sión v Aksume.

Pravoslávny Etiópčan. Foto: wikimedia

Od toho času ovplyvňovalo štátnu cirkev Etiópie povedomie, že skrze potomstvo sa začal „nový Izrael“ v Etiópii a skrze skorú misiu bola Etiópia pokresťančená na „pravý Izrael“. Táto spojitosť s Izraelom sa prejavuje až do dnešného dňa aj v kulte Etiópskej pravoslávnej cirkvi. A tak najdôležitejším predmetom v etiópskej cirkvi je tabot na oltári, teda napodobnenina archy zmluvy. Všetky chrámy sú podľa štruktúry Jeruzalemského chrámu rozdelené na tri časti – oltárny priestor ako svätyňa svätých, hlavný priestor pre veriacich, ktorí prijímajú eucharistiu, a predsieň pre neprijímajúcich. Etiópski kresťania svätia sobotu rovnako ako nedeľu a rok sa začína rovnako ako v židovskom kalendári v septembri. Krst chlapca sa koná spravidla na štyridsiaty deň po narodení, dievčaťa na osemdesiaty deň po narodení, obriezka chlapca na ôsmy deň po narodení. Aj v menách miest, ako Nazaret, Maqdala, alebo v názvoch kláštorov, ako Däbrä Libanos, Däbrä Tabor a Getsemani, sa odráža spätosť s Izraelom.

V 19. storočí bol kráľ Tewedros II. (1855 – 1868) pomazaný koptským pravoslávnym metropolitom v Etiópii za cisára, „kráľa kráľov“ (negus negesti) – ide o titul, ktorý bol vlastný etiópskym vládcom až do posledného cisára Hayläho Sellaseho. Prvý krok smerom k cirkevnej samostatnosti podnikol v roku 1929 koptský pravoslávny metropolita Qerellos, keď vysvätil za biskupov piatich Etiópčanov. Ale až v roku 1951 dostala Etiópska pravoslávna täwahedo cirkev po smrti metropolitu Qerella vlastného etiópskeho metropolitu (abunä), ktorý bol v roku 1959 koptským pápežom povýšený na katholika-patriarchu, v úzkej závislosti od materskej koptskej cirkvi v Káhire. Až v roku 1994 uznala Koptská pravoslávna cirkev plnú autokefáliu Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi (2).

Po zosadení cisára Hayläho Sellaseho vojskom 12. septembra 1974 nasledovala o rok neskôr odluka cirkvi od štátu, ako aj vyvlastnenie a poštátnenie cirkevného majetku. V roku 1976 bol katholikos-patriarcha Tewoflos zosadený režimom a v roku 1979 zavraždený. Generál Mengistu Haile Mariam prevzal v roku 1977 moc a vládol podľa stalinského vzoru s prenasledovaním kresťanov a hladomormi. V máji 1991 bol zosadený. Od 21. septembra 2012 vládne Hailemariam Desalegn (Wolayta).

Patriarcha a jeho cirkev

Súčasným a šiestym etiópskym patriarchom je od 28. februára 2013 abunä Matias Teklemariam Asrat. Abunä Matias sa narodil v roku 1941/42 podľa západného letopočtu, čo zodpovedá roku 1934 podľa etiópskeho kalendára. V jeho titule „patriarcha Etiópie, arcibiskup Aksumu, Etšäge sídla svätého Täkläho Haymanota“, čo znamená hlava cirkevnej správy a generálny opát kláštorov, sa odráža nové povedomie cirkvi, ktorá sa stala nezávislou. Po svojej kňazskej vysviacke v roku 1958 bol od roku 1962 mníchom v Kláštore Chohay v Tigray. Dňa 21. januára 1979 bol vysvätený za biskupa. Po tom, ako bol niekoľko rokov arcibiskupom Jeruzalema (1979 – 1982) a arcibiskupom USA (1982 – 2006), prevzal (2006 – 2012) až do svojho zvolenia za patriarchu opäť arcibiskupstvo Jeruzalem.

V Etiópii má táto cirkev medzičasom 38 diecéz, ktoré vedie 23 arcibiskupov a 15 biskupov. V diaspóre sa nachádzajú štyri arcidiecézy: Jeruzalem, Kanada, Karibské more s Latinskou Amerikou, ako aj Taliansko, ďalej šesť biskupstiev: východná Afrika, Spojené arabské emiráty, New York, Kalifornia, severná a západná Európa. Niektoré diecézy nemajú sídlo v týchto krajinách, ale ako ich adresa je uvedená Addis Abeba (3). V roku 2006 mal počet veriacich Etiópskej pravoslávnej cirkvi v diaspóre činiť viac ako štyri milióny (4). V Nemecku žilo v roku 2016 približne 30 000 etiópskych pravoslávnych kresťanov. Centrom celkovo štrnástich obcí je Kolín-Longerich (5). Vo Švajčiarsku žije približne 20 000 etiópskych pravoslávnych kresťanov; centrum majú v Zürichu.

Etiópsky pravoslávny kňaz. Foto: wikimedia

V Etiópii má byť v súčasnosti vyše 500 000 klerikov (6) a približne 800 kláštorov. Ide o mužské i ženské kláštory, pričom ženské kláštory sú spravidla podriadené mužským kláštorom. Naopak, kláštor Gätesemani, založený v roku 1963 cisárovnou, ktorý sa nachádza 25 km južne od Addis Abeby a má 100 mníšok, je podriadený priamo Svätej synode. V kláštore sa starajú o 160 dievčenských sirôt (7). Až do socialistickej pozemkovej reformy v roku 1975 kláštory vlastnili veľké pozemky. Kláštory pestovali etiópsku kultúru a až do vytvorenia štátneho školstva za cisára Menelika II. (1899 – 1913) boli nositeľmi cirkevného školstva a miestami vzdelávania, ktoré vyhľadával každý, kto chcel nájsť zamestnanie v cirkvi alebo v štáte.

Etiópska pravoslávna täwahedo cirkev má tri vzdelávacie zariadenia: Holy Trinity Theological College a St. Paul Seminary in Addis Abebe, ako aj Theological College in Mäkäle, ktoré bolo založené v roku 2001. Pre kňazov na vidieku je dôležitý program ďalšieho vzdelávania, ktorý bol zavedený s pomocou zahraničných cirkví. Keďže 85 percent etiópskeho obyvateľstva žije na vidieku a miestny kňaz je dôležitou kontaktnou osobou vo vieroučných otázkach, tento program ďalšieho vzdelávania má na zreteli rýchle zmeny na vidieku. V štvormesačných kurzoch sú kňazi oboznamovaní aj s roľníckymi pracovnými postupmi a metódami pestovania, ako aj s naliehavými zdravotnými otázkami ľudu, ako je boj proti AIDS (8). V súčasnosti je v prevádzke osem centier ďalšieho vzdelávania, naplánované je zriadenie ďalších 15.

Z Koptskej pravoslávnej cirkvi pochádza hnutie nedeľných škôl Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi, na ktorom sa podieľa približne 2,7 milióna mladých. Aktivity hnutia nedeľných škôl sa nevzťahujú primárne na sociálne služby alebo prácu v oblasti rozvoja a osvety (AIDS), ale na posilnenie viery v zmysle Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi. Organizačne s hnutím nedeľných škôl spojená študentská organizácia Mahbärä Qidusan („Združenie svätých“) s vyše 30 000 členmi nechce modernizovať svoju cirkev: je konzervatívne verná cirkvi, táto organizácia „vystupuje za pravoslávnu vieru ako hrádzu proti mnohým pokušeniam spoločnosti“ a chápe sa „ako bašta tradičnej etiópskej kultúry“ (9). Preto podporuje aj chrámy, kláštory a ich prácu na poli školstva.

Liturgické osobitosti

Liturgia je rozdelená na dve časti: bohoslužba slova a anafora (prinášanie obety, eucharistia). Predlohou je koptská liturgia. Celkovo sa používa 14 anafor (z 20 zachovaných). Medzi nimi sa nachádza jedna mariánska anafora, ktorá dosvedčuje veľkú úctu k Božej Matke. Okrem toho si Máriu uctievajú 33 mariánskymi sviatkami. Pre slávenie eucharistie, ktorému predchádza liturgia hodín, sa vyžadujú dvaja kňazi a traja diakoni. Podobne ako v Koptskej pravoslávnej cirkvi eucharistický chlieb pečie diakon pred každou liturgiou v „dome chleba“ vedľa chrámu. Chlieb je kvasený, a len na Zelený štvrtok nekvasený. Víno takisto diakon vytláča z namočených hrozienok. Na eucharistii v hlavnom priestore chrámu sa môžu zúčastniť len veriaci, ktorí sa predtým postili a sú považovaní za čistých podľa židovských predpisov o rituálnej čistote (10).

Bohoslužbu hudobne sprevádzajú etiópski chrámoví speváci (däbtäras), ktorí študovali, ale nie sú vysvätení. Sprevádzajú bohoslužbu spevom, sakrálnym tancom, bubnami a flautami, rohmi a búchaním 1,5 metra dlhých modlitbových palíc. Na ráze slávenia sa stáva zreteľným veľký význam nedeľnej bohoslužby, ako aj afrických vplyvov na liturgiu. Liturgickým jazykom je spravidla staroetiópsky Ge'ez, medzičasom však niektorí kňazi v Etiópii používajú aj úradnú a oficiálnu reč amharčinu alebo v diaspóre jazyky hostiteľských krajín.

Modliaci sa muž v ortodoxnom etiópskom chráme. Foto: wikimedia

Kríž v etiópskej cirkvi nemá korpus. Na počesť povýšenia kríža sa slávi sviatok kríža (masqal). Kríže a procesné kríže, závesné kríže a ručné kríže s rozličnými zapracovanými motívmi a z rozličných materiálov, ako striebro, mosadz, bronz alebo drevo, sú v Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi veľmi uctievané. Krížu ako znaku veľkonočného víťazstva nad smrťou sa pripisuje aj liečivá sila pri bolestiach a ochrana proti zlému. Na znak prináležitosti ku kresťanstvu si mnohí kresťania nechali vytetovať kríž na čelo alebo na ruky (11).

V priebehu cirkevného roka sa slávia mnohé sviatky. Popri 33 mariánskych sviatkoch, dvanástich sviatkoch ako spomienke na Ježišovo narodenie a mnohých sviatkoch anjelov treba vyzdvihnúť zvlášť sviatok Timkat, v ktorého centre stojí Ježišov krst v Jordáne (12). Pôsobivé sú aj etiópske obrazové svedectvá v rozličných štýloch, ktoré sa nachádzajú v chrámoch a iluminovaných rukopisoch. Etiópski kresťania spravidla dodržiavajú prísne pôstne obdobia. Svojím veľkým počtom majú pôsty zaberať dve tretiny cirkevného roka a platia pre všetkých veriacich, ktorí majú viac ako 13 rokov (13). Etiópska pravoslávna cirkev používa starobylý alexandrijský kalendár: podľa kalendára alexandrijského mnícha Aniana (okolo roku 412) vzniká oproti kalendáru západného mnícha Dionýza Exigua (okolo roku 525) rozdiel sedem, resp. osem rokov. Keďže nový rok sa pre Etiópčanov začína 29. augusta, resp. 11. septembra, musí sa od septembra do decembra pripočítať k nášmu letopočtu sedem rokov, od januára do augusta osem rokov. V Etiópii sa teda rok 2000 začal až o sedem rokov neskôr – 11. septembra 2007 (14).  

Ekumenické vzťahy

Etiópska pravoslávna täwahedo cirkev je zakladajúcim členom Svetovej rady cirkví (WCC). Ďalej je táto cirkev členom Celoafrickej rady cirkví. Zmätky počas vojenskej nadvlády a režimu Mengistua Haileho Mariama (1974 – 1991) sťažili účasť na ekumenických konferenciách mimo krajiny. Misijnými dejinami Katolíckej cirkvi v Etiópii zaťažený vzťah k Rímu sa zlepšil po návšteve patriarchu abunä Täkläho Haymanota v roku 1981 u pápeža Jána Pavla II. v Ríme. V júni 1993 nasledovala ďalšia oficiálna návšteva v Ríme patriarchom abunä Paulom (15).

Od roku 1988 narušené vzťahy ku Koptskej pravoslávnej cirkvi boli urovnané za sprostredkovania arménskym katholikom Aramom I. v júni 2007. Dňa 14. júna 2007 sa hlavy obidvoch cirkví zmierili pred členmi svojich synod (16). K napätiu prispelo aj vyhlásenie nezávislosti Eritrey v roku 1993 a v jej dôsledku oddelenie tamojšej cirkvi od etiópskej cirkvi. Eritrejskú cirkev v tom podporovala Koptská pravoslávna cirkev. Zložitý je vzťah Etiópskej cirkvi k evanjelikálnym kresťanom, ktorých počet sa od roku 1994 strojnásobil a v roku 2009 činil približne 14 miliónov (17).

Ortodoxný pútnik v Addis Abebe. Foto: wikimedia

Poznámky:

1) Literatúra k Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi: Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 200-222; Pinggéra, Karl: Die Äthiopisch-Orthodoxe Kirche und die Eritreisch-Orthodoxe Kirche. In: Lange, Christian; Pinggéra, Karl (Hg.): Die altorientalischen Kirchen. Glaube und Geschichte. Darmstadt 2010, s. 41-50; Heiser, Lothar: Äthiopien erhebe seine Hände zu Gott! Die Äthiopische Kirche in ihren Bildern und Gebeten. St. Ottilien 2000. – Označenie täwahedo = „jednota“  vyjadruje vlastné povedomie tejto cirkvi: v tradícii Alexandrijčana Cyrila zastupuje jednotu božstva a ľudstva v jednej osobe Ježiša Krista; porov. G2W 11/2010, s. 19-21.

2) Porov. k tomu predovšetkým Reiss, Wolfram: Erneuerung in der Koptisch-Orthodoxen Kirche. Hamburg 1998, s. 214n.

3) Orthodoxia 2016 - 2017, s. 101-108.

4) KNA-ÖKI, č. 36 z 5. septembra 2006, s. 9.

5) Informácia od kňaza Dr. Merawiho Tebegeho, Kolín.

6) Lemieux, Peter: Soll alles so bleiben wie es war? In: One (Oktober 2009), s. 6-13, tu s. 10.

7) Reidlinger, Klemens M.: Soziale Entwicklungsaktivitäten innerhalb der Äthiopisch-Orthodoxen Täwahedo Kirche. In: Kirche und Schule in Äthiopien. Mitteilungen der Tabor Society e. V. Heidelberg. Heft 62, November 2009, s. 35-49, tu s. 40.

8) Lemieux, Soll alles (poznámka 6), s. 8-13. – V Etiópskej pravoslávnej täwahedo cirkvi je kňaz na vidieku samozrejme aj roľníkom, aby zabezpečil živobytie pre svoju rodinu. 

9) Lemieux, Peter: Große Träume, harte Realität. Äthiopische Studenten am Scheideweg. In: One (April 2010), s. 15-19, tu S. 17; porov. aj Reidlinger, Entwicklungsaktivitäten (poznámka 7), s. 44.

10) K liturgii porov. Renhart, Erich: Liturgie und Spiritualität. In: Lange; Pinggéra (Hg.), Die altorientalischen Kirchen (Anm. 1), s. 140-142; Heiser, Äthiopien (poznámka 1), s. 132-134, ako aj Heiler, Friedrich: Die Ostkirchen. München 1971, s. 367-373.

11) Fisseha, Girma: Äthiopische Kreuze. In: Der Christliche Osten. Würzburg 60, 5 (2005), s. 279-286.

12) Sviatok podrobne a pôsobivo opísal Tacke, Wilhelm: Timkatfest 2010 in Addis Abeba. In: Der Christliche Osten 65, 2 (2010), s. 99-113.

13) Heiler, Die Ostkirchen (Anm. 10), s. 373.

14) Asserate, Asfa-Wossen: Es geschah am 11. September. In: FAZ, 08.09.2007, Z 1. – Zum Kalender vgl. auch: Heiser, Äthiopien (Anm. 1), s. 66-69.

15) Irénikon 66 (1993), s. 203-206.

16) Proche-Orient Chrétien 57 (2007), s. 341-342 und 58 (2008), s. 131-133.

17) Lemieux, Soll alles (Anm. 6), s. 8.

 

Vychádza so súhlasom časopisu Religion und Gesellschaft in Ost und West.

Vybral a z nemčiny preložil otec Ján Krupa.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo