Už vo štvrtom storočí sa kresťania v severnej Afrike pripravovali na slávnosť Veľkej noci počas štyridsiatich dní. Bolo to veľmi dôležité liturgické obdobie pre celé cirkevné spoločenstvo.

Veriaci sprevádzali svojimi modlitbami katechumenov a pripomínali si, ako oni sami boli kedysi pripravovaní na krst a pokrstení na veľkonočnú vigíliu. Všetci totiž prijímali krst ako dospelí.

Celé obdobie pôstu bolo zamerané na spytovanie svedomia týkajúce sa plnenia krstných záväzkov a na ich obnovu.

Tesne pred začiatkom pôstu biskup Augustín povzbudzoval katechumenov, aby sa rozhodli pre ďalší krok: „Veľká noc sa blíži. Katechumen, daj sa zapísať do zoznamu čakajúcich na krst. (...) Klopte a otvoria vám, hovorí Písmo. Aj ja klopem. Prosím slovami, ktoré klopú na vaše uši, klopem na vaše srdce. A vy, veriaci, povzbudzujte katechumenov čistotou svojich mravov“(1).

„Veriaci, ktorí upadli do veľkého hriechu – cudzoložstvo, vražda, modloslužba – absolvovali verejné pokánie, na ktorého konci sa konalo slávnostné zmierenie a opätovné prijatie do cirkevného spoločenstva.“ Zdieľať

Počas štyridsiatich dní kandidáti na krst, ktorí sa nechali zapísať do zoznamu, podstupovali intenzívnu formáciu po vieroučnej, morálnej a liturgickej stránke. Takto sa pripravovali na svoje znovuzrodenie. Veriaci, ktorí upadli do veľkého hriechu – cudzoložstvo, vražda, modloslužba – absolvovali verejné pokánie, na ktorého konci sa konalo slávnostné zmierenie a opätovné prijatie do cirkevného spoločenstva.

Toto všetko premieňalo pôstne obdobie na čas hlbokej obnovy duchovného života veriacich. Vo svojom meste Hippo biskup Augustín kázal viackrát týždenne. V tej dobe sa však v mnohých mestách kresťanského sveta počas pôstu ohlasovalo Božie slovo už aj denne.

Žiadne verejné kúpele, ba ani ryby

Počas štyridsiatich dní veriaci nenavštevovali verejné kúpele, čo sa smelo vyzdvihovať ako znak poriadneho pokánia, pretože z klimatického hľadiska v severnej Afrike na pôstne obdobie zvyčajne pripadli prvé horúce dni, ktoré boli priam neznesiteľné. 

Počas pôstu sa nejedlo mäso, ba ani ryby. O víne ani nehovoriac. Postilo sa až do západu slnka s výnimkou nedele (2). Večera sa podávala po zotmení okolo 21. hodiny a bolo to prvé a jediné jedlo za deň. Veľmi striedme jedlo pozostávalo väčšinou z chleba so soľou, vody a strukovín.

Počas Veľkého týždňa sa postilo ešte prísnejšie s výnimkou Zeleného štvrtka. Augustín odporúčal manželom sexuálnu zdržanlivosť počas celého pôstu: „Namiesto objatí si pokľaknite. Namiesto telesných potešení sa modlite“ (3).

Z Augustínových spisov presvitá, že medzi veriacimi nechýbali takí, ktorí porušovali pôst. Išlo väčšinou o bohatých ľudí, ktorí si namiesto vína a mäsa nechávali pripraviť vyhľadávané ovocné nápoje a posúchy ochutené na rôzne spôsoby. Augustín sa o nich ironicky zmieňuje: „Mali strach dotknúť sa taniera, na ktorom sa nieslo mäso. A preto postia, nie však v striedmosti, ale aby uspokojili svoje hedonistické chúťky“ (4).

Počas pôstu boli zakázané svadby a verejné slávnosti. Cisári zakazovali aj divadlá a hry na štadiónoch. Nekonali sa ani trestné procesy, aby sa umožnilo všetkým podieľať sa na pôstnych praktikách.

Pôst, almužna a modlitba kráčali bok po boku ako skutky kajúcnosti. Majú biblické korene.  Vo svojich kázňach Augustín vyzýva hlavne k ochote podeliť sa: „Dobrovoľné pokánie musí slúžiť na to, aby sme udržali núdzneho pri živote. Nech sa dobrovoľná chudoba bohatého stane potrebnou hojnosťou pre chudobného“ (5).

Pokúšanie Ježiša na púšti počas 40-denného pôstu (mozaika z 12. storočia, Bazilika sv. Marka v Benátkach). Foto – Wikipedia 

„Augustín odporúčal manželom sexuálnu zdržanlivosť počas celého pôstu: ,Namiesto objatí si pokľaknite. Namiesto telesných potešení sa modlite´.“ Zdieľať

So solidaritou Augustín zväzuje odpustenie urážok, neodpustenie prirovnáva k moru, ktorý ničí africké kresťanské komunity v jeho dobe. Nenávisť je krutá vec a náš biskup vie o tom svoje. Hovorí o ľuďoch, ktorí prídu do kostola, pokľaknú si, ľahnú a niekedy aj so slzami v očiach kričia: „Pomsti ma, Pane, nechaj zhynúť môjho nepriateľa.“ Takého výzvy Augustín zvykol komentovať želaním: „Nech zhynie nepriateľ, ale nech sa zachráni ako brat“ (6).

„V tieto pôstne dni nezaťažujte svoje svedomie hodovaním a opilstvom, ale postite sa. A vy, ktorí sa postíte aj počas celého roka, zvýšte v tomto pôstnom období dávku toho, čo je pre vás už samozrejmé“ (7).

Augustínovo povzbudzovanie sa tu ale nekončí. Hippský biskup verí v pôstny projekt či plán kresťana, ktorý by mal prekypovať pokáním. Pripája tieto slová: „Predovšetkým sa, bratia a sestry, postite od hádok a škriepok“ (8). „Veď Pán karhá pôst človeka, ktorý je hnevlivý. Chce pôst milosrdného človeka, pretože pôst bez milosrdenstva nič neosoží tomu, ktorý sa postí“ (9).

Rešpektovali ľudia pozvanie k pôstu?

V čom spočívala pôstna prax v severoafrickej cirkvi v Augustínovej dobe? Ako sme už uviedli, vynechával sa obed, ktorý sa bežne jedával okolo jedenástej hodiny. Jedávalo sa len raz denne v neskorý večer. Výnimku predstavovala nedeľa, keď bolo dôležité postiť sa od pôstu.

Do akej miery ľudia rešpektovali toto pozvanie k pôstu? Augustín nám v jednej so svojich kázní na pôst, keď hovorí o príklade Mojžiša a Eliáša, dosvedčuje: „Keďže my sa nezvládame postiť tak dlho a bez prestávky ako Mojžiš a Eliáš, ktorí neprijali žiadne jedlo počas mnohých dní a nocí, postime sa aspoň toľko, čo nám naše sily stačia“ (10).

V kázni o užitočnosti pôstu Augustín hovorí o takejto praxi, že je pestovaná ľuďmi zo stredu. Neveriaci sú na jednej strane, anjeli na strane druhej a veriaci človek je v strede, pričom pôstom sa odlišuje od neveriaceho a túži sa dostať do spoločenstva s anjelmi. Nejde teda  o anjelskú, ale o typicky ľudskú záležitosť hodnotnú pre osoby, ktoré sa rozhodli žiť vo väčšom súlade so sebou.

Najhlbším dôvodom pôstu je vzťah s Kristom

Pravda je ale taká, že aj neveriaci sa postia, a taktiež židia, ba dokonca aj heretici. Preto sa musíme zamyslieť nad tým, aký je cieľ nášho pôstu (11). Podľa Augustína cieľ pôstu je vo vzťahu s naším kráčaním po ceste za Kristom a naším cieľom je sám Kristus. On je naša cesta a vlasť. Zdržiavanie sa jedla nemá samo osebe žiaden pozitívny význam: „Ako keby telo bolo nepriateľkou ducha, ako keby telo a duša nemali toho istého stvoriteľa“ (12). Pôst predstavuje len nástroj, prostriedok. Pôst nepredstavuje cieľ. Pôstom však môžeme dosiahnuť cieľ.

„Pôst predstavuje len nástroj, prostriedok. Pôst nepredstavuje cieľ. Pôstom však môžeme dosiahnuť cieľ.“ Zdieľať

„Čo máme z toho, že sa zdržiavame pokrmu a telesných potešení? Telo nás ťahá k zemi, duch nás ťahá ku skutočnostiam, ktoré nás presahujú. Láska unáša ducha do výšok, ale na tejto ceste je duch spomaľovaný váhou tela (...) Telo je ako náklad, ktorý sťažuje náš let“ (13). Postiť sa teda znamená zložiť dole niečo z nášho nákladu, aby rýchlejšie ubiehala naša cesta k cieľu, ktorý budeme môcť vidieť na horizonte.

Kvôli lepšiemu vysvetleniu svojich myšlienok si Augustín poslúžil nasledujúcim príkladom: „Ak by si mal použiť koňa, a ten by ťa chcel zhodiť svojím šialeným cválaním, čo by si urobil? Nezmenšil by si tomu šialencovi prídel jedla? Nepokúsil by si sa ovládať hladom toho, ktorého nedokážeš ovládať uzdami? Moje telo je mojím koňom na ceste do Jeruzalema. Často ma vedie mimo cesty. Chce ma zhodiť mimo cesty. Moja cesta je však Kristus. Nebudem teda musieť brzdiť pôstom zviera, ktoré ma chce zhodiť zo sedla?“ (14).

Augustín opakuje, že jeho cestou je Kristus. Podstatným a jednoznačným dôvodom pôstu zostáva Kristus, úsilie zostať na ceste za ním, úsilie odhodlane kráčať smerom do Jeruzalema. Najhlbším dôvodom pôstu je vzťah s Kristom a jeho osoba.

Ukrižujme klincami zdržanlivosti vášne

Ukazujú nám to aj texty, v ktorých sa Augustín pozastavuje a medituje nad ukrižovaným Kristom. Kríž sa ocitá v Augustínovej pozornosti často. „Napodobňujme jeho smrť na kríži. Ukrižujme klincami zdržanlivosti vášne, ktoré nám nie sú ešte podriadené“ (15).

Jednoduchá a zdravá pôstna zbožnosť nepozostáva v znášaní kríža, ale v rozhodnutí sa pre štýl života, v ktorom má svoje privilegované miesto Kristov kríž. „Na dobré prežitie tohto pôstneho času, v ktorom už čoskoro znovu prežijeme umučenie nášho Pána, je nanajvýš užitočné vtlačiť si do srdca kríž a ním zapierať žiadostivosti tela (porov. Gal 5,24)“ (16).

Obrátenie sv. Augustína v stvárnení Fra Angelica. Foto – Wikipedia

Augustín pozýva chápať zmysel obety vlastného tela ako duchovnú liturgiu, ktorá sa páči Bohu (porov. Rim 12,1). Nemôžeme sa ohraničiť len prikázaniami a normami. Stali by sa z nás len formálni a rituálni kresťania. Preto bude potrebné rozhodnúť sa žiť v striedmosti a skromnosti, v skutočnej zdržanlivosti od toho, čo je zakázané, ale aj toho, čo je povolené. Kresťan je povolaný k tomu, aby vytvoril v sebe a okolo seba atmosféru jednoduchosti a „podstatnosti“. Kresťan by mal vedieť, čo tvorí podstatu jeho života a čo je len povrchné, zbytočné a márnivé. Koľko zbytočných vecí takmer automaticky naplní naše dni.

Pôst je príležitosťou k tomu, aby sme sa postili od vecí a dali prednosť osobám. Dnes sa viac sústreďujeme na internet, televíziu a mobil ako na osoby, ktoré žijú spolu s nami a okolo nás. Ďalšou modlou, od ktorej je dobré a užitočné sa postiť, je zábava. V dnešnej dobe sa zábava stáva neuhasiteľnou potrebou. Bolo by dobré, keby sme si našli aj nejaký spôsob odpočinku, ktorým je pobudnutie ako rodina, ako spoločenstvo v spontánnej, pokojnej a jednoduchej atmosfére bez náhlenia.

Prečítajte si tiež:
Ako si raná cirkev predstavovala pôst Zdieľať

Existujú rôzne moderné spôsoby pokánia. Zdržať sa zbytočne veľkého množstva pri nákupe potravín do chladničky, pričom aj tak riskujeme, že ich potom vyhodíme. Zrieknuť sa naháňaniu sa za módami a túžby po značkovom oblečení. Vedieť dobre využívať svoj čas, dávať pozor na svoje zdravie a nájsť si čas na šport a prechádzku.

V Augustínovej dobe nechýbali kresťania, ktorí sa postili v určenom čase, ale po západe slnka si všetko vynahradili. Hippský biskup o nich ironicky poznamenáva: „Keď nastane čas na jedlo, utekajú k preplnenému stolu akoby zvieratá k válovu. Šteklia žalúdok mnohými chodmi a nafukujú si brucho do prasknutia. Jedia tak pažravo, že ani pôst v nasledujúcom dni im nepostačuje, aby strávili všetko, čo pojedli“ (17).

Kresťanský zmysel pôstu a zdržanlivosti

V súčasnosti väčšina ľudí len s námahou chápe kresťanský zmysel pôstu a zdržanlivosti. Prax zdržanlivosti od mäsa v piatky počas pôstu a pôst od jedného chodu na Popolcovú stredu a Veľký piatok začínajú byť pre mnohých takzvaných kresťanov veľkou neznámou alebo túto prax ignorujú.

„Bolo by dobré, keby sme si našli aj nejaký spôsob odpočinku, ktorým je pobudnutie ako rodina, ako spoločenstvo v spontánnej, pokojnej a jednoduchej atmosfére bez náhlenia.“ Zdieľať

Určite sa však vyskytujú aj kresťania, ktorí rešpektujú pôst navonok. Augustín aj ich upozorňuje, že nejesť mäso, no zato minúť viac peňazí na dobré veci a vo svojom vnútri si to ospravedlniť zdravou „biostravou“, to nemá nič spoločné s pôstom. Podobné pokánie má biedny význam pre vnútornú i spoločenskú rovinu pokánia. Preto náš biskup prízvukoval veriacim: „K pôstom je potrebné pridať striedmosť. Nie sú zakázané určené typy jedál, ale musíme vedieť striedmosťou ovládať svoje chute. (...) Telo oslabené pôstom musíme posilňovať alebo podporovať nie drahými a vyberanými, ale každodennými jedlami, ktoré máme k dispozícii“ (18).

Keď Augustín hovoril o tých, ktorí počas pôstu len menia svoje jedálne menu, a nie svoje chúťky na vyberané jedlá, podotýkal: „Ako môžeme povedať týmto, aby dali chudobným to, čo sa im zvýši z výdajov na jedlo? Veď si odriekajú zvyčajné jedlo a zvyšujú výdavky na to, čo je drahšie“(19).

Veľmi často Augustín pripomína, že „pre čistých sú všetky jedlá čisté“ (porov. Tit 1,15). Keď o tom rozprával, občas mal na mysli aj manichejcov alebo židov, ktorí považovali niektoré jedlá za nečisté. Podľa Augustína všetko, čo sa vymaní z neovládateľnosti vášne, stane sa užitočným pre duchovnú spásu. Ide vlastne o základnú cnosť miernosti. Pôst a odriekanie nie sú cieľom pôstu, ale slúžia na to, aby sa náš duchovný život stal lepším, hlbším a plnším.

Pôst až do obžerstva

Paradoxne však máme niečo, čím by sme mali naplniť a sýtiť náš pôst až do obžerstva: Božie slovo. Chúťky tela ochudobňujú nášho ducha. Pôst sa pre nás stáva cestou k tomu, aby sme pociťovali hlad a smäd po Múdrosti a Pravde. Je to hlad po Slove od Boha, ktorý požehnáva náš pôstny čas. Ak tento hlad nie je sýtený hojným počúvaním, neustálym čítaním a meditačným „prežúvaním“ Svätých písem, kresťan sa dopracuje k Veľkej noci ako oslabený duchovným odriekaním. To by bolo naozaj nebezpečné.

Keď sa postíme telesne, chcime a túžme mať hlad po Slove, ktoré nás živí v hĺbke nášho srdca. Ak tento hlad nebude sýtený, potom náš telesný pôst neosoží. Bol by len obyčajným sterilným zriekaním sa niečoho, čo by inak bolo dovolené.

Aj nám teda Augustín opakuje jasné povzbudenie, ktoré vskutku nepotrebuje komentár: „Božie slovo (...) nech živí vaše srdcia počas pôstu tela. Tak sa váš vnútorný človek posilní a občerství jeho pokrmom a bude môcť podporovať telo v odriekaní“ (20).

Poznámky:

1. Sermo 132,1-2.
2. Porov. In Io. 17,4.
3. Sermo 205,2.
4. Sermo 210,10.
5. Sermo 210,12.
6. Sermo 211,6.
7. Porov. Sermo 205,2
8. Sermo 206,3
9. Sermo 207,1.
10. Sermo 210,7
11. De utilitate ieiunii 5,7.
12. De utilitate ieiunii 4,4. Tu Augustín myslí na manichejské učenie, ktoré pripisovalo zlo (a s ním aj telo) jednému zlému bohu a dobro (a s ním aj ducha) inému dobrému bohu.
13. De utilitate ieiunii 2.2.
14. De utilitate ieiunii 3,3.
15. Sermo 207,2.
16. Sermo 205,1.
17. Sermo 210, 8.10.
18. Sermo 207,2.
19. Sermo 209,3.
20. Sermo 205,1.

Redakčne na publikovanie pripravil otec Ján Krupa