Dedičstvo po nunciovi Giordanovi

Arcibiskup Mario Giordana, končiaci apoštolský nuncius na Slovensku, na ktorého miesto dnes pápež František vymenoval iného talianskeho arcibiskupa Giacoma Guida Ottonella, bol mimo cirkevných kruhov takmer neznámou osobou.

Nie je to negatívne hodnotenie. Veď kto by z rukáva súkal mená amerického, nemeckého či francúzskeho veľvyslanca v našej krajine? Pôsobenie každého lepšieho diplomata je nenápadné. Veľvyslanec Svätej stolice, ktorý je zároveň doyenom diplomatického zboru na Slovensku, nie je výnimkou.  

Apoštolský nuncius však nezastupuje hlavu katolíckej cirkvi len pred miestnymi politickými predstaviteľmi, ale aj – a najmä – pred miestnym cirkevným spoločenstvom.

Nové diecézy, noví biskupi

Arcibiskup Giordana začal svoje pôsobenie na Slovensku krátko po tom, čo Svätá stolica rozhodla o delení slovenských diecéz. Príprava novej cirkevnej územnosprávnej štruktúry prebehla ešte počas éry Giordanovho predchodcu Henryka Józefa Nowackeho (nunciom bol do novembra 2007), oznámená však bola až po jeho odchode na novú diplomatickú misiu. Nuncius Giordana, ktorého pápež Benedikt XVI. vymenoval 15. marca 2008, bol tak účastný postupného etablovania nových diecéznych celkov (odsek sme upresnili na základe podnetu čitateľa Zdenka Králika, kňaza Žilinskej diecézy).

Išlo o veľkú vec. Na konci januára 2008 vznikla nová Bratislavská eparchia, Košický exarchát bol povýšený na eparchiu a Prešovská eparchia na archieparchiu. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku sa prvýkrát v histórii stala metropolitnou cirkvou sui iuris.  

Dva týždne nato došlo aj k historickej zmene hraníc rímskokatolíckych diecéz. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza sa rozdelila na Bratislavskú a Trnavskú arcidiecézu a vznikla úplne nová Žilinská diecéza, čo výrazne poznačilo hranice Banskobystrickej, ale najmä Nitrianskej diecézy.

Východná cirkevná provincia, ktorú tvorí Košická arcidiecéza, Spišská diecéza a Rožňavská diecéza, ostala nezmenená kvôli odmietavému postoju vtedajšieho košického arcibiskupa Alojza Tkáča. Na jeho stranu sa postavil aj kardinál Jozef Tomko, rodák z Udavského, ležiaceho na území Košickej arcidiecézy, ktorý mal pri delení kľúčové slovo.

Arcibiskup Giordana slávi odpustovú omšu v Levoči v júli 2016. Foto – TASR/Oliver Ondráš

Nové územnosprávne členenie slovenskej cirkvi znamenalo aj presúvanie biskupov a menovanie ich nových kolegov. Počas pôsobenia nuncia Giordanu sa výrazne obmenili tváre tunajšieho biskupského zboru. Pri presune a menovaní nových biskupov je práve apoštolský nuncius dôležitým sprostredkovateľom medzi miestnou cirkvou a Svätou stolicou.

„Ani početné územnosprávne a personálne zmeny by meno odchádzajúceho nuncia nedostali do širšieho povedomia nebyť prípadu arcibiskupa Róberta Bezáka.“Zdieľať

Do dôchodku (emeritúry) odišiel bratislavsko-trnavský a neskôr trnavský arcibiskup Ján Sokol, košický arcibiskup Alojz Tkáč a nečakane aj spišský pomocný biskup Andrej Imrich. Osobitnou kategóriou je postava Sokolovho nástupcu na čele Trnavskej arcidiecézy Róberta Bezáka, ku ktorému sa ešte vrátime.

Na ich miesta, ako aj do čela diecéz, ktoré vznikli v roku 2008, sa dostali takmer výlučne už pôsobiaci biskupi. Výnimkou bol Peter Rusnák, ktorý sa stal novým bratislavským eparchom.

Popri tom bol Giordana pri menovaní mladých biskupov, ktorí majú budúcnosť ešte pred sebou. Ide o bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka, košického pomocného biskupa Marka Forgáča a prešovského pomocného biskupa Milana Lacha.

Bezákovi priniesol menovanie aj odvolanie

Ani tieto početné územnosprávne a personálne zmeny by meno odchádzajúceho nuncia nedostali do širšieho povedomia nebyť prípadu arcibiskupa Róberta Bezáka.

K jeho menovaniu na miesto problematického arcibiskupa Sokola došlo približne rok po príchode Giordanu na apoštolskú nunciatúru v Bratislave. Bol to prvý veľký personálny prípad, ktorý nový nuncius riešil. Arcibiskup Bezák si ho dokonca vybral za svojho spolusvätiteľa. No už tri roky nato mu Giordana oznamoval, že sa má vzdať postu trnavského arcibiskupa, lebo ináč ho pápež Benedikt XVI. odvolá.

Nuncius Mario Giordana bol spolusvätiteľom arcibiskupa Róberta Bezáka v júni 2009. Foto – TASR/Martin Palkovič

Úloha, ktorú Giordana zohral pri apoštolskej vizitácii Trnavskej arcidiecézy začiatkom roka 2012, ktorej výsledky boli jedným z hlavných dôvodov jeho odvolania, ako aj pri samotnom odvolaní, nie je ani po piatich rokoch úplne jasná. Kým mnohí vrátane samotného Bezáka a jeho najbližších sú presvedčení, že Giordana bol kľúčovým aktérom jeho odstránenia, iní tvrdia, že nuncius len plnil príkazy Vatikánu. Či sa to niekomu páči, alebo nie, meno Giordana sa na Slovensku bude navždy spájať s menom odvolaného arcibiskupa.

Pritom odchádzajúci nuncius, ktorý na Slovensku pôsobil dlhšie ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov, si k našej krajine vybudoval naozaj pozitívny vzťah. Napriek vyššiemu veku sa naučil obstojne po slovensky, prijímal pozvania na odpustové a iné cirkevné slávnosti po celej krajine, pochvaľoval si slovenské polievky aj miestne víno.

Pokojné zavŕšenie kariéry?

Na záver sa patrí venovať niekoľko riadkov pohľadu do budúcnosti. Prichádzajúci 70-ročný Giacomo Guido Ottonello je však pomerne neznámou osobou, takže je ťažké prognózovať, aké črty bude mať jeho pôsobenie. Počas približne piatich rokov, čo bude na Slovensku pôsobiť, ak sa nič mimoriadne nestane, sa nepredpokladajú výmeny na čele diecéz. Ani jeden zo súčasných diecéznych biskupov nedosiahne v najbližšom období kanonický vek 75 rokov.

Okolo možného delenia východnej cirkevnej provincie je momentálne ticho, skôr sa spomína zriadenie novej gréckokatolíckej eparchie v Humennom, aj keď ani tu sa veci nehýbu tak dynamicky, ako sa pôvodne javilo.  

Medzi odchádzajúcim a prichádzajúcim nunciom existuje niekoľko zaujímavých paralel. Obaja pochádzajú z Talianska, obaja pôsobili na náročných miestach (Giordana v chudobnom a nepokojnom Haiti, Ottonello v Ekvádore, ktoré vedie antiklerikálny prezident Rafael Correa), obaja následne dostali miesto na nunciatúre v pokojnej stredoeurópskej krajine, kde mali dovŕšiť svoje diplomatické pôsobenie.

Nebyť kauzy Bezák, nuncius Giordana by do dôchodku odchádzal len s tými najlepšími spomienkami na Slovensko. Takto na polici nunciatúry necháva prípad, s ktorým jeho nástupca nič nemá, ale ktorý bude neustále cítiť v spoločenskom ovzduší.