Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
13. 04. 2017, 20:18

Pápež počas Urbi et Orbi: Vzkriesený hľadá zblúdených na púšťach sveta

Tradičným požehnaním, ktoré pápež František udelil mestu Rím a celému svetu (Urbi et Orbi), vyvrcholili kresťanské oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Pápež počas Urbi et Orbi: Vzkriesený hľadá zblúdených na púšťach sveta

Pápež František udeľuje slávnostné požehnanie pri príležitosti veľkonočných osláv zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Foto - TASR/AP

Pred požehnaním z balkóna Baziliky sv. Petra vo Vatikáne Svätý Otec predniesol príhovor, v ktorom upriamil pozornosť na trpiace miesta sveta. Ako prvú spomenul Sýriu, nasledovala Svätá zem, Irak a Jemen, z afrických krajín pripomenul Južný Sudán, Sudán, Somálsko a Konžskú demokratickú republiku. Posledným konkrétne menovaným štátom bola Ukrajina.

Okrem toho pápež spomenul rôzne zložité situácie, v ktorých sa mnohí ľudia nachádzajú – nútené práce v neľudských podmienkach, obchodovanie s ľuďmi, vytláčanie na okraj a diskriminácia v najrôznejších podobách, domáce násilie a zneužívanie, ozbrojené konflikty, teroristické útoky, hlad, utláčateľské režimy či migrácia.

„My všetci, keď dovoľujeme vládnuť hriechu, strácame správnu cestu a blúdime ako stratené ovce. No sám Boh, náš Pastier, prišiel, aby nás hľadal,“ uviedol Svätý Otec. „Cez všetky veky sa vzkriesený Pastier neunavuje hľadať nás, svojich bratov, zblúdených na púšťach sveta.“

Hlava katolíckej cirkvi zároveň vyzdvihla úsilie všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom snažia zmierňovať utrpenie vo svete a prispievajú k posilňovaniu mieru.

Pred požehnaním, o 10. hodine, Svätý Otec vo vatikánskej bazilike slúžil veľkonočnú svätú omšu. 


V rovnakom termíne ako katolíci a protestanti slávia Veľkú noc tento rok aj pravoslávni veriaci. Foto – František Iván

V gréckokatolíckej cirkvi sa v dnešnú Nedeľu Paschy konajú bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň Vzkriesenia s tradičným posvätením jedál. Podobné bohoslužby sa konajú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá sa riadi Juliánskym kalendárom, ale v tomto roku aj v tejto cirkvi Pascha pripadá na rovnaký dátum ako v ostatných kresťanských cirkvách.

„Dnes sa radujeme po 40-dňovom pôste, aby sme oslávili vzkrieseného nášho Spasiteľa Isusa Christa, ktorý zvíťazil nad smrťou. Pre nás kresťanov je to obrovská nádej, veľká radosť, že môžeme byť účastní na tejto radosti. Radosti z toho, že náš Boh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých,“ uviedol duchovný správca pravoslávnej farnosti vo Svidníku Ján Sovič. 

Nielen do Svidníka, ale aj do ďalších pravoslávnych chrámov bol dnes v skorých ranných hodinách prinesený takzvaný Blahodatný oheň zo Svätej zeme. Podľa tradície sa vždy v sobotu pred Paschou v hrobe Isusa Christa pravoslávnemu jeruzalemskému patriarchovi samy od seba zapaľujú sviece. Prvá zmienka o tejto udalosti je z deviateho storočia.

Prečítajte si aj
Svedkovia vzkriesenia Zdieľať

V evanjelických kostoloch po celom Slovensku sa počas veľkonočných služieb Božích číta pastiersky list Zboru biskupov ECAV na Slovensku. „Pri otvorenom a prázdnom Kristovom hrobe sa dokazuje pravdivosť slov 118. žalmu: 'Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu.',“ napísali evanjelickí biskupi vo svojom liste.

„Pamätajme na to, že musíme byť plní pravdy. Tak môžeme žiť a konať vo vedomí a presvedčení, že pravica Hospodinova dokázala silu, že Ježiš Kristus je víťaz a náš Spasiteľ, a tak aj našou cestou, pravdou i naším životom,“ zdôraznili biskupi.

Biela sobota: veriaci večer oslávili Kristovo zmŕtvychvstanie

Na Bielu sobotu sa v katolíckych kostoloch neslúžia omše až do večernej veľkonočnej vigílie, ktorá sa začína sláviť až po zotmení. Podľa pradávnej tradície je pre túto noc charakteristické bdenie, počas ktorého veriaci očakávajú zmŕtvychvstanie Pána. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od Zeleného štvrtka mlčali. 

Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov (dospelých čakateľov na krst). V súčasnosti sú bohoslužby skrátené, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý. 


Na Bielu sobotu a Veľkonočnú nedeľu si kresťania dávajú posväcovať tradičné veľkonočné jedlá. Foto – TASR/Roman Hanc

Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína posvätením ohňa a veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti, pretože symbolizuje samotného Krista žiariaceho v tmách. Od paškálu si zapaľujú sviece aj všetci veriaci. 

Prečítajte si aj
O zvláštnom tichu Bielej soboty Zdieľať

Súčasťou liturgie slova sú čítania zo Starého zákona, ktoré pripomínajú dejiny od stvorenia sveta až po príchod Ježiša Krista. Súčasťou obradov je posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, niekde aj udelenie iniciačných sviatostí krstu, birmovania a svätého prijímania katechumenom.

Veľkonočná vigília vrcholí obradom vzkriesenia a slávnostnou procesiou so sochou Zmŕtvychvstalého.

V gréckokatolíckej cirkvi sa v dnešnú Veľkú sobotu ráno slúži Jeruzalemská nadhrobná utiereň. Podvečer sa koná svätá liturgia Bazila Veľkého. Počas tejto liturgie sa taktiež udeľujú iniciačné sviatosti katechumenom.

Deväť dospelých katechumenov a dvoch chlapcov z Albánska, Českej republiky, Číny, Malajzie, Španielska, Talianska, USA a Malty pokrstil počas veľkonočnej vigílie v Bazilike sv. Petra aj pápež František. 

Svoju homíliu začal obrazom zronených žien, ktoré išli do hrobu navštíviť mŕtve Ježišovo telo. Prirovnal ich k mnohým dnešným ľuďom, ktorí čelia najrôznejším trápeniam. "Zmŕtvychvstaním Kristus nielen odvalil skalu z hrobu, ale chce tiež zničiť všetky bariéry, ktoré nás uzatvárajú do nášho neplodného pesimizmu, do našich vykalkulovaných myšlienkových svetov, ktoré nás vzďaľujú od života, do našej posadnutosti v hľadaní istoty a do prehnaných ambícií,  schopných zahrávať sa s dôstojnosťou iných," vyhlásil pápež František.

"Poďme a nechajme sa prekvapiť týmto iným ránom, nechajme sa prekvapiť novosťou, ktorú len Kristus môže dať. Dovoľme, aby jeho nežnosť a jeho láska hýbala našimi krokmi, dovoľme tlkotu jeho srdca premeniť náš slabý pulz," vyzval na konci homílie Svätý Otec.

Veľký piatok: ulice miest zaplnili krížové cesty

Na Veľký piatok, ktorý je spojený s dodržiavaním prísneho pôstu, si kresťania pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista. V asi 40 krajinách sveta je tento deň zároveň dňom pracovného pokoja.  

V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, ale slávia sa obrady Veľkého piatku.

Pozrite si aj fotogalériu z kajúcich pobožností v Španielsku Zdieľať

V gréckokatolíckych chrámoch sa ráno konajú tzv. kráľovské hodinky a utiereň strastí (Sväté a spasiteľné strasti nášho Pána Ježiša Krista), popoludní veľká večiereň s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu. Podobné obrady sú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá v tomto roku podľa juliánskeho kalendára slávi Paschu – Veľkú noc v rovnakom termíne ako ostatné kresťanské cirkvi.

V kostoloch Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou. 

V mnohých slovenských mestách a obciach sa na Veľký piatok konali krížové cesty, počas ktorých si veriaci pripomínali umučenie a smrť Ježiša Krista.


Na dramatizovanej krížovej ceste v uliciach Prešova sa pravidelne zúčastňujú stovky veriacich. Foto – TASR/Milan Kapusta

Tradičná krížová cesta za účasti pápeža Františka sa konala aj v Koloseu. Za prísnych bezpečnostných podmienok sa jej zúčastnilo asi 20-tisíc veriacich. Texty meditácií k 14 zastaveniam pripravila francúzska biblistka Anne-Marie Pelletierová. V roku 2014 sa stala laureátkou Ratzingerovej ceny, ktorá býva označovaná za teologickú „nobelovku“.

Zamyslenia k jednotlivým etapám Ježišovho utrpenia popretkávala úvahami nad tragédiami dnešnej doby, pričom využila myšlienky najrôznejších mysliteľov vrátane Hannah Arendtovej či Dietricha Bonhoeffera.

Pozrite si aj fotogalériu z krížovej cesty v rómskej osade na východe Slovenska Zdieľať

Špecifikom krížovej cesty boli upravené zastavenia – napríklad druhé zastavenie odkazovalo na Petrovo zapretie, štvrté sa venovalo tŕním korunovaniu a kráľovskej sláve Ježiša a jedenáste zastavenie upriamovalo pozornosť na Pannu Máriu stojacu pod krížom.


Krížovú cestu pri rímskom Koloseu sa s tisíckami veriacich tradične pomodlil aj pápež František. Foto - TASR/AP

Kríž medzi jednotlivými zastaveniami niesli napríklad kardinál Agostino Vallini, rodiny z Talianska, Egypta a Kolumbie, hendikepovaný muž na vozíčku, dvojica študentiek, rehoľné sestry z Indie a Afriky, veriaci z Číny či františkánski mnísi zo Svätej zeme.

Na konci krížovej cesty pápež František predniesol modlitbu, v ktorej prosil Boha o odpustenie za škandály v katolíckej cirkvi a tiež za hanbu ľudstva, akou je zvykanie si na každodenné výjavy bombardovania miest, topiacich sa migrantov či ľudí prenasledovaných z najrôznejších dôvodov.

"Prosíme ťa, aby si pamätal na našich bratov zrážaných násilím, ľahostajnosťou a vojnou. Prosíme ťa, aby si rozlámal reťaze, ktoré nás robia väzňami v našom egoizme, v našej dobrovoľnej slepote a v márnosti našich svetských kalkulácií," zakončil modlitbu Svätý Otec.

Pobožnosti v Koloseu predchádzali večerné obrady v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Zazneli počas nich pašie podľa Jánovho evanjelia a hlava cirkvi si spolu s kardinálmi uctila kríž s ukrižovaným Kristom.


Pápež na začiatku obradov Veľkého piatka leží na zemi na znak úcty a vďaky za Ježišovu smrť. Foto – TASR/AP 

Homíliu, ako je zvykom v tento deň, nepredniesol samotný pápež, ale kazateľ Pápežského domu Raniero Cantalamessa. „Kríž nestojí proti svetu, ale pre svet: aby dal zmysel všetkému utrpeniu, ktoré existovalo, existuje a bude existovať v ľudských dejinách,“ povedal pápežský kazateľ, podľa ktorého práve kríž je nádejou dnešnej „tekutej spoločnosti“ bez oporných bodov. „Nie je pravda, že ,kde sa narodí Boh, tam zomrie človek´ (J.-P. Sartre); opak je pravdou: kde zomrie Boh, zomrie človek.“

Zelený štvrtok: biskupi svätili oleje, kňazi umývali nohy

Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista so svojimi apoštolmi, počas ktorej ustanovil sviatosť eucharistie. Katolícki veriaci si zároveň pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva. Názov dňa odkazuje na zeleň Getsemanskej záhrady, kde sa začalo Ježišovo predsmrtné utrpenie.

Hlava katolíckej cirkvi, pápež František v podvečerných hodinách navštívil väznicu v Paliane, 70 kilometrov juhovýchodne od Ríma, kde spolu s väzňami slávil omšu na pamiatku Pánovej večere spojenú s obradom umývania nôh. Ide o pripomenutiu skutku lásky, ktorý Ježiš vykonal počas Poslednej večere dvanástim apoštolom.  


Pápež František umýva a bozkáva nohy jednému z recidivistov. Foto – TASR/AP 

Slávenie malo súkromný charakter a nebolo prenášané televíziou. Pápež František v homílii spontánnymi slovami hovoril o Ježišovej láske až do krajnosti. Vysvetlil symboliku umývania nôh podľa príkladu Ježiša, ktorý sa pre to, aby zachránil ľudí, stal naším služobníkom a daroval svoj život.

Pápež pri slávení umyl nohy dvanástim odsúdeným. Desiati boli talianskej národnosti a po jednom z Argentíny a Albánska. V skupine boli aj tri ženy a jeden moslim, ktorý sa pripravuje na prijatie krstu. Viacerí z odsúdených si odpykávajú dlhoročné tresty vrátane doživotia.

„Neraz určité pokrytectvo núti vidieť vo väzňoch len osoby, ktoré chybili, pre ktorých jediná cesta je tá väzenská. Ale, opakujem ešte raz, každému z nás sa môže stať, že schybí. Všetci sme tak alebo onak chybili," uviedol pápež v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica. Zároveň zdôraznil, že každý človek, ktorý hreší, je väzňom svojho hriechu.

Slávenie Zeleného štvrtku začal pápež František už dopoludnia omšou svätenia olejov v Bazilike svätého Petra. Medzi hlavnými koncelebrantmi pri oltári nad hrobom svätého apoštola Petra bol aj kardinál Jozef Tomko.


Pápež František spolu s rímskymi kňazmi slávi omšu svätenia olejov v Bazilike sv. Petra. Foto – TASR/AP

„Nech sa nik nesnaží oddeliť tri milosti evanjelia – jeho pravdu nepodliehajúcu zjednávaniu, jeho bezpodmienečné milosrdenstvo voči všetkým hriešnikom a jeho vnútornú a inkluzívnu (všetkých zahrňujúcu) radosť. Pravda, milosrdenstvo a radosť: všetky tri spolu,“ povedal pápež v homílii a zdôraznil: „Evanjelizácia nemôže byť povýšenecká. Konkrétna, citlivá a pokorná: takáto evanjelizácia bude radostnou.“

Po slávnosti sa Svätý Otec tak ako po iné roky stretol pri spoločnom obede s desiatkou rímskych farárov. V neformálnej atmosfére v byte pápežovho blízkeho spolupracovníka, arcibiskupa Angela Becciu mali kňazi možnosť diskutovať s pápežom o svojich skúsenostiach z pastorácie a o problémoch ich farností.


Trnavský arcibiskup Ján Orosch žehná nádobu s olejom v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Foto – TASR/Lukáš Grinaj

Nielen pápež František, ale biskupi po celom svete na Zelený štvrtok dopoludnia slávili so svojimi kňazmi slávnostné omše, počas ktorých si pripomenuli založenie sviatosti kňazstva Ježišom Kristom a obnovili si kňazské sľuby. Biskupi tiež posvätili tri druhy olejov, ktoré sa používajú pri vysluhovaní sviatosti krstu, birmovania, pomazania nemocných a sviatosti kňazstva. 

„Situácia cirkvi, ktorú my žijeme dnes, je plná zmätku a subjektívnych pohľadov na vieru. Pri všetkej pastoračnej námahe máme iba malý úspech alebo vôbec žiadny. Kňazi, hlavne mladí, mi to často reálne pripomínajú,“ povedal počas omše svätenia olejov košický arcibiskup Bernard Bober. „Nevzdávajme sa tak ľahko svojich ideálov, hoci do nás kopú z každej strany. Buďme pohotoví obhájiť argumenty svojho celoživotného rozhodnutia,“ vyzval svojich kňazov košický arcibiskup.

V gréckokatolíckych chrámoch zasa biskupi posvätili olej nazývaný myro, ktorý je pripravovaný z 33 vonných esencií a používa sa pri vysluhovaní sviatosti myropomazania (birmovania). Túto sviatosť vo východnom obrade udeľuje kňaz deťom hneď pri sviatosti krstu.

Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok počas služieb Božích pripomínali aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

Veľká noc je prechodom zo smrti do života

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom, počas ktorého si veriaci pripomínajú umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, už od Nicejského koncilu v 4. storočí sa každoročne mení, pričom vždy pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca.

Kresťania do Veľkého či Svätého týždňa vstúpili Kvetnou nedeľou, ktorá tento rok pripadla na 9. apríla.

V tomto roku oslávia veľkonočné sviatky v rovnakom termíne nielen veriaci katolíckej, evanjelickej či ďalších cirkví, ale aj pravoslávni kresťania, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára a väčšinou slávia Paschu neskôr. 

Pôvod názvu Veľká noc treba hľadať v časoch židovského zajatia v Egypte. Názov sviatku Pesach, ktorý židia slávia počas terajšieho kresťanského Veľkého týždňa (začal sa 10. apríla večer a trvá do 18. apríla) a ktorý pripomína oslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva, znamená „prechod“.

Tento termín súvisí s tým, že Boh vyslobodil izraelský ľud z egyptského zajatia a previedol ho cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Faraónove vojská, ktoré izraelitov prenasledovali, však vo vodách mora zahynuli.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Odporúčame