Žije na skalnom stĺpe, aby bol čo najbližšie k Bohu

Žije na skalnom stĺpe, aby bol čo najbližšie k Bohu

Gruzínsky pustovník Maxime Qavtaradze pozerá zo svojej pustovne na skalnom stĺpe. Foto - Profimedia/Amos Chapple

Gruzínsky mních žil najprv v chladničke, teraz obýva malú pustovňu vo výške 40 metrov nad zemou.

Duchovný život má rôzne podoby – vrátane takých, ktoré sa môžu zdať pritiahnuté za vlasy. Veď čo iné napadne dnešnému človeku pri pohľade na mnícha, ktorý žije na stĺpe, kde sa odrezaný od okolitého sveta venuje rozjímaniu a modlitbe? Nejde pritom o obraz z dávnej minulosti. Takzvaní stĺpnici alebo styliti žijú ešte aj dnes. 

Patrí medzi nich aj 63-ročný Gruzínec Maxime Qavtaradze, ktorý už dve desaťročia obýva kamenný útes v tvare stĺpa. Pre miestnych obyvateľov má Katshki, ako nazývajú toto miesto, posvätný význam. Keď tu v roku 1944 vyliezli horolezci, našli nielen ruiny kostola, ale aj 600 rokov staré kosti stĺpnika. 

Prví stĺpnici žili na tomto skalnom útvare už začiatkom 5. storočia. Išlo o nasledovníkov pustovníka Simeona Staršieho, ktorý je považovaný za zakladateľa stĺpnictva. „Pre sýrske mníšstvo a pustovníctvo, ktoré sa vyvíjalo nezávisle od egyptského, bol charakteristický zvláštny druh askézy – státie na stĺpe. V ňom dosiahla askéza svoj vrchol, ktorý už nikdy nebol prekonaný,“ vysvetľuje odborník na východné kresťanstvo a spolupracovník Postoja Ján Krupa.

Už vtedy sa táto zvláštna forma duchovného života stretala s rozpačitými pohľadmi. „Napríklad Egypťan Apollós zastával názor, že sýrski mnísi nosia ťažké železné reťaze a dlhé vlasy len preto, aby sa ľudia na nich dívali a ctili si ich,“ opisuje Krupa dobové názory.


Kostol Qal'at Sim'ān, v ktorom sa nachádzajú zvyšky stĺpa Simeona Staršieho (v strede pod balvanom). Foto – Wikimedia

Samotný Simeon Starší (390 – 459) musel opustiť svoj materský kláštor, kde nevedeli vystáť jeho extrémne formy pokánia. Keďže za ním prichádzalo množstvo ľudí, nechal si postaviť niekoľko metrov vysoký stĺp, na ktorom žil viac ako tridsať rokov až do konca svojho života. „Toto miesto bolo už počas jeho života najnavštevovanejším pútnickým miestom. Dodnes ho pripomínajú zvyšky mohutného kostola Qal'at Sim'ān, čo v preklade znamená Simeonova skala, ktorý sa nachádza 30 kilometrov severovýchodne od sýrskeho Aleppa,“ približuje Krupa, ktorý záujemcom o túto tému dáva do pozornosti český preklad knihy biskupa Theodóréta z Kyrru (393 – 460) s názvom Historia Religiosa: bohumilá historie mnichů syrských.

Ale späť ku gruzínskemu stĺpnikovi. „Zvykol som popíjať s priateľmi tu v okolí, v týchto kopcoch a pozerať na toto miesto, kde sa zem dotýka oblohy. Vedeli sme, že tu hore predtým žili mnísi a mal som k nim veľký rešpekt,“ povedal pred niekoľkými rokmi Qavtaradze fotografovi Amosovi Chapplemu, ktorého zábery sú súčasťou tohto článku.

Nielen alkohol, ale aj drogy priviedli začiatkom 90. rokov mladého Maxima až do väzenskej cely. Tu sa rozhodol zmeniť svoj život a po odpykaní trestu vymenil väzenskú celu za mníšsku. Od roku 1993 postupne pracoval na prestavbe monastiera, ktorý sa nachádza na úpätí skalného útesu, a potom aj na oprave samotnej pustovne. Prvé dva roky žil na skalnom stĺpe len v starej chladničke, aby sa uchránil pred vetrom a dažďom.


Skalný stĺp Katshki, na ktorom Maxime Qavtaradze obnovil tradíciu Foto – Profimedia/Amos Chapple

Dnes má k dispozícii malú pustovňu s kaplnkou, pod ktorou sa nachádza krypta, kde bude raz pochovaný. „Tu hore v tichu môžeš cítiť Božiu prítomnosť,“ hovorí Qavtaradze, ktorý nie je úplným pustovníkom, keďže raz-dvakrát do týždňa schádza do monastiera, kde sa modlí a rozpráva so svojimi nasledovníkmi. Počas zvyšných dní je jediným kontaktom s okolitým svetom lano, po ktorom mu pomocou navijaka posielajú jedlo.    

V mníšskej komunite musel štyri dni prežiť aj fotograf Chapple, kým ho mních pustil k sebe hore. Zdolať 40 metrov vysoký skalný útes lezením po rebríku trvá asi 20 minút. Keďže v mladosti Qavtaradze pracoval ako žeriavnik, so zdolávaním výšok nemá problém.

Nad tým, čo bude robiť, keď kvôli starobe nezvládne loziť hore a dole, sa netrápi. Ostane na stĺpe, kde ponorený do modlitieb a rozjímania bude očakávať koniec svojho pozemského života.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo