Koptskí katolíci: mladá cirkev s dôležitým poslaním

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koptskí katolíci: mladá cirkev s dôležitým poslaním

Patriarchát vznikol len v roku 1899, táto cirkev má pritom veľké poslanie v Egypte, aj vo vzťahoch medzi Egyptom a Európou.

K celkovo trinástim orientálnym cirkvám v Egypte sa ráta aj Koptská katolícka cirkev, ktorá má niečo vyše 170-tisíc veriacich (1). Táto cirkev sa chápe ako egyptská cirkev, pretože jej členovia boli od počiatku Egypťanmi. K tomu sa ešte vníma ako koptská cirkev, ktorej veriaci pochádzajú od starovekých Egypťanov.

Dejiny a právne postavenie

Prvé úsilia Rímskej cirkvi o úniu s koptskými kresťanmi v Egypte sú späté s Florentským koncilom (1439 – 1445). Malá koptská delegácia podpísala 4. februára 1442 bulu Cantate Domino (2). Tento únijný dekrét si však v Egypte sotva vynútil pozornosť. Až v 17. storočí sa podarilo františkánom získať malé pravoslávne obce v Hornom Egypte a Káhire pre Katolícku cirkev.

K prvej štrukturalizácii cirkevných obcí viedlo vymenovanie Ambu Athanasia, koptského pravoslávneho biskupa Jeruzalema, ktorý sa stal katolíkom, za apoštolského vikára v roku 1741. Po zriadení koptského katolíckeho patriarchátu v roku 1899 výrazne vzrástol počet veriacich. Prvým „patriarchom Alexandrie pre Koptov“ sa stal Kyrillos II. Maqarios (1899 – 1908). Jeho patriarchát zahŕňal tri diecézy: patriarchálnu diecézu Dolný Egypt s Káhirou a v Hornom Egypte biskupstvá Minjá a Luxor/Téby (3). Zatiaľ čo počet veriacich v roku 1897 predstavoval len 4 630 duší, do roku 1907 narástol na 14 576 veriacich. V roku 1908 sa patriarcha Kyrillos II. vrátil do Koptskej pravoslávnej cirkvi. Uprázdnenosť patriarchálneho stolca bola premostená dvomi apoštolskými administrátormi. Druhý administrátor Markos Khouzam bol 9. augusta 1947 ustanovený pápežom Piom XII. ako patriarcha Markos II. Khouzam a 21. novembra 1947 intronizovaný ako druhý patriarcha. Odvtedy je patriarchálna línia neprerušená (4).

Udalosti pred a po odstúpení prezidenta Hosniho Mubaraka 11. februára 2011 sa dotkli aj kresťanov. Parlamentné voľby 2011/2012 vyniesli k moci Mohameda Mursiho, a tým Moslimské bratstvo. Mursiho svojvoľné rozhodnutia uvrhli krajinu do spoločenského a hospodárskeho chaosu. Kresťania zažívali predovšetkým vo svojich centrách v Strednom a Hornom Egypte vraždenie veriacich a podpaľovanie kostolov. Tieto činy však neboli vládou dôsledne trestané. Svojím bezohľadným konaním prezident Mursi napokon poštval proti sebe vojenskú radu a 3. júla 2013 ho zvrhlo vojsko. Moslimské bratstvo bolo 23. septembra 2013 zakázané a krátko nato zaradené do zoznamu teroristických organizácií. V prezidentských voľbách od 26. do 28. mája 2014 bol zvolený Abdel Fattah al-Sisi s 96,9 percentami hlasov a 8. júna 2014 zložil prísahu nového egyptského prezidenta.

Ústava z roku 2012, ktorá vstúpila do platnosti ešte za Mursiho 26. decembra 2012, bola prepracovaná v roku 2013 ústavodarným zhromaždením. Na tom spolupôsobili aj egyptskí kresťania, ktorí boli zastúpení v 50-člennom zhromaždení tromi reprezentantmi. Nová ústava vstúpila do platnosti 18. januára 2014 ľudovým referendom s 98,1-percentným súhlasom. Pre kresťanov sú dôležité články 2 a 3, ktoré sú rovnaké v ústavách z rokov 2012 a 2014. Článok 2 znie: „Islam je štátnym náboženstvom a arabčina je oficiálnym jazykom. Zásady moslimskej šaríe sú hlavným prameňom zákonodarstva.“ Aj v ústave z roku 2014 sa teda nachádza jasný odklon od sekulárneho štátu (5)

Článok 3 znie: „Princípy kresťanskej a židovskej šaríe [t. j. práva] egyptských kresťanov a židov tvoria najdôležitejší právny základ, na ktorom sa reguluje ich rodinný stav, ich náboženské záležitosti a voľba ich duchovných vodcov“ (6). Kresťania a židia teda smú uplatňovať svoje vlastné rodinné právo, ako aj sami si určovať svoju hierarchiu. Jednako existujú jasné obmedzenia: Keďže islam je štátnym náboženstvom, egyptský prezident musí byť moslimom. Len málo kresťanov pracuje vo vyšších administratívnych pozíciách v štáte alebo v polícii a vo vojsku. Kresťania sa nesmú modliť na verejnosti. Toto platí aj počas ich veľkých sviatkov, keď sú kostoly preplnené. Moslimom je, naopak, povolené sa verejne modliť, pri piatkovej modlitbe sa k tomu často uzatvárajú ulice.

Patriarcha a jeho cirkev

Súčasným patriarchom Koptskej katolíckej cirkvi je Ibrahim Isaac Sidrak. Zvolila ho 15. januára 2013 biskupská synoda a nastúpil ako 57-ročný po patriarchovi Antoniovi kardinálovi Naguibovi. Sidrakova intronizácia sa konala 12. marca 2013. Prítomný bol aj pápež a patriarcha Tawadros II. z Koptskej pravoslávnej cirkvi, ktorý objal nového patriarchu a tak urobil gesto vzájomnosti. Patriarcha Sidrak sa narodil 19. augusta 1955 v Beni Kliker (Stredný Egypt). Po štúdiu filozofie a teológie v Káhire a Ríme a po svojej kňazskej vysviacke v roku 1980 viedol v rokoch 1990 až 2001 koptský katolícky patriarchálny seminár v Maadi na južnom predmestí Káhiry. Od roku 2002 až do svojho zvolenia za patriarchu bol biskupom v Minjá.

Patriarchovi Sidrakovi podlieha sedem diecéz: diecéza Minjá patrila od počiatku k centru koptskej katolíckej zbožnosti. Pre rok 2016 sa pre toto biskupstvo udáva v Annuario Pontificio 26 cirkevných obcí. K najstarším diecézam patrí Alexandria, založená v roku 1895, s 31 cirkevnými obcami, takisto hornoegyptská diecéza Luxor s 21 cirkevnými obcami. Assiut v Strednom Egypte zahŕňa 39 cirkevných obcí. Táto diecéza bola v roku 1947 vyčlenená z diecézy Téby. Malá diecéza Gizeh pri Káhire má desať cirkevných obcí, založená bola v roku 2003. Ismailija v Suezskom prieplave bola založená v roku 1982 a má 16 cirkevných obcí. Diecéza Sohag pri Níle medzi Assiutom a Luxorom bola založená v roku 1981 a má 16 cirkevných obcí (7). Mimo Egypta existujú ešte cirkevné obce v Paríži, USA (Los Angeles a New York), Kanade (Montreal) a Austrálii (Sydney a Melbourne). Nepodliehajú koptskému katolíckemu patriarchátu, ale miestnym rímskokatolíckym biskupstvám (8). Počet členov týchto cirkevných obcí sa neustále zväčšuje, pretože neistá politická situácia v Egypte a hospodárska neistota podnecujú mnohých koptov k emigrácii.  

Koptský katolícky patriarcha Ibrahim Izák Sidrak 12. marca 2013 v Káhire. Foto: wikimedia

Koptskí katolícki kňazi sú zaviazaní k celibátu. Vzdelávajú sa v patriarchálnom kňazskom seminári v Maadi (Káhira), za vyššími štúdiami musia do Ríma. Menšie semináre existujú v Alexandrii, v Tahta v Hornom Egypte, ako aj v Maadi (9).

Liturgia a mníšstvo

Bohoslužba sa v Koptskej katolíckej cirkvi slávi podobne ako v jej pravoslávnej sesterskej cirkvi podľa alexandrijského obradu, spravidla podľa formulára Bazila Veľkého. Liturgickým jazykom je v tejto egyptskej cirkvi arabčina, mimo Egypta však aj príslušná reč hostiteľskej krajiny. Cirkevné sviatky táto cirkev slávi podľa Gregoriánskeho kalendára, pri hlavných sviatkoch sa však prispôsobuje Juliánskemu kalendáru pravoslávnych. Predovšetkým v koptských centrách v Strednom a Hornom Egypte by bol iný postup vzhľadom na moslimskú väčšinu ťažký.

Prekvitajúce mníšstvo Koptskej pravoslávnej cirkvi táto katolícka sesterská cirkev neprevzala. Od roku 1959 existuje mužská Kongregácia ohlasovania svätého Marka v Káhire – Abbasieh, ktorá sa stará o univerzitnú mládež. Už od roku 1913 existuje ženská Kongregácia egyptských sestier Ježišovho srdca v Tahta. V roku 1969 sa z nej vyčlenil Inštitút našej milej Panej apoštolov a Centrum koptských sestier Ježiša a Márie, ktoré sa usadilo v Káhire-Heliopolise (10). Pre tieto kongregácie boli vzorom katolícke rehole. Ženské kongregácie sa venujú školskej práci a starostlivosti o chorých. Ťažiskom Koptskej katolíckej cirkvi je vzhľadom na 40-percentný analfabetizmus v krajine školské vzdelávanie. A preto novointronizovaný patriarcha Sidrak v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung z 5. októbra 2013 hovoril o 170 školách, ktoré spravuje jeho cirkev (11). Zvlášť dobre spolupracuje táto cirkev s početnými rímskokatolíckymi kongregáciami. Aj tie pôsobia hlavne v školstve a vo vzdelávaní a ako všetky cirkvi Egypta v sociálnej práci.

Ekumenizmus

Za pápeža a patriarchu Šenudu III., najvyššieho predstaviteľa Koptskej pravoslávnej cirkvi, ktorý zomrel 1. marca 2012 vo veku 88 rokov, bol vzťah medzi obidvoma koptskými cirkvami napätý. Katolícki kopti boli považovaní za odpadlíkov a neboli uznávaní ako cirkev. Pri prestupe koptského katolíckeho veriaceho do pravoslávnej cirkvi sa vyžadoval nový krst, takisto bolo zakázané zmiešané manželstvo medzi partnermi obidvoch cirkví (12). To sa zmenilo až za Šenudovho nástupcu Tawadra II., ktorý objatím patriarchu Sidraka pri jeho intronizácii urobil dôležité ekumenické gesto.

Vo februári 2013 bola založená Národná rada kresťanských cirkví v Egypte, do ktorej patria kopti, katolíci, grécki pravoslávni, presbyteriáni a anglikáni. Táto rada má 15 oddelení k témam nedeľné školy, ženy, mládež, viera a jednota, ako aj k iným oblastiam, ktoré hýbu cirkvami v ich stiesnenej situácii (13). Koptská katolícka cirkev je aj členkou v Middle East Council of Churches.

Vychádza so súhlasom časopisu Religion und Gesellschaft in Ost und West. Vybral a preložil otec Ján Krupa.

Poznámky:

(1)   Annuario Pontificio (www.cnewa.org) udáva 174 902 veriacich pre rok 2016  ; Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 436 „približne 220 000 veriacich“.

(2)  Bulla unionis Coptorum Aethiopumque „Cantate Domino“. In: Denzinger, Heinrich: Enchiridion symbolorum definitionum et declarationum de rebus fidei et morum. Lateinisch-Deutsch. Hrsg. von Peter Hünermann, Freiburg/Br. 371991. Nr. 1330 – 1353.

(3)  Hage, Wolfgang: Das orientalische Christentum. Stuttgart 2007, s. 437; Suermann, Harald: Die Koptisch-katholische Kirche – Kurze Geschichte einer kleinen Kirche. In: Behlmer, Heike; Tamcke, Martin (Hg): Christen in Ägypten. (= Göttinger Orientforschungen. IV. Reihe Ägypten, Band 60). Wiesbaden 2015, s. 141–154, tu s. 147.

(4)  Suermann, Die Koptisch-katholische Kirche (Poznámka 3), s. 147; Madey, Johannes: Koptisch-katholische Kirche. In: Kaufhold, Hubert (Hg.): Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 288.

(5)  Müller, Hannelore: Religionen im Nahen Osten. Band 2: Türkei, Ägypten, Saudi-Arabien. Wiesbaden 2015, s. 215–218.

(6)  Müller, Hannelore, s. 218. Müller oprávnene vyzdvihuje: je veľmi pozoruhodné, že popri kresťanoch sa spomínajú židia, ktorých počet sa odhaduje na len 19 až 40 osôb (s. 219). 

(7)  http://www.cnewa.org/home.aspx?ID=26&pagetypeID=12&sitecode=HQ.

(8) Hage, Das orientalische Christentum (Poznámka 3), s. 436.

(9)  Suermann, Die Koptisch-katholische Kirche (Poznámka 3), s. 148; Hage, Das orientalische Christentum (Poznámka 3), s. 436.

(10) Madey, Johannes: Koptisch-katholisches Mönchtum. In: Kaufhold, Hubert (Hg.): Kleines Lexikon des Christlichen Orients. Wiesbaden 2007, s. 288; Suermann, Die Koptisch-katholische Kirche (Poznámka 3), s. 148.

(11) „Wir werden diskriminiert, nicht verfolgt“: http://www.faz.net/aktuell/politik/ausland/afrika/koptisch-katholisch.

(12) Suermann, Die Koptisch-katholische Kirche (Poznámka 3), s. 151.

(13) Müller, Religionen im Nahen Osten (Poznámka 5), s. 281.

Vychádza so súhlasom časopisu Religion und Gesellschaft in Ost und West.

Z nemčiny preložil otec Ján Krupa

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo