Na svojom blogu emeritný pražský arcibiskup Miloslav Vlk zhodnotil svojich takmer 18 rokov prežitých v hodnosti kardinála. Význam tohto titulu charakterizoval pomerne triezvo.
Vlk predovšetkým konštatoval, že každý kardinál je osobitným spôsobom „spolupracovníkom pápeža“. Keďže on sám sa staral najmä o „svoju“ pražskú arcidiecézu, jeho úlohy ako pápežovho poradcu boli skôr symbolické.
Kardináli sú zvyčajne členmi rozličných vatikánskych úradov. Keďže Miloslav Vlk zastával v čase svojho menovania post predsedu Rady európskych biskupských konferencií, bol pričlenený len k dvom dikastériám: ku Kongregácii pre východné cirkvi a k Pápežskej rade pre spoločenské komunikačné prostriedky. Kým zasadaní kongregácie sa v priebehu osemnástich rokov zúčastnil „len asi dvakrát alebo trikrát“, „plenárky“ pápežskej rady sa konali raz ročne, pričom „mimoriadne zasadania boli výnimočné“.
Okrem týchto prípadov cestoval kardinál Vlk do Ríma z titulu svojej hodnosti ešte niekoľkokrát, napr. pred vydaním deklarácie Kongregácie pre náuku viery Dominus Iesus. Ako prikazuje apoštolská konštitúcia Universi Dominici gregis, s ostatnými „kolegami“ kolégia sa český prelát stretol aj po smrti Jána Pavla II. na tzv. generálnych kongregáciách a potom aj v konkláve, ktoré zvolilo Benedikta XVI. Miloslav Vlk pripomenul ešte svoje účinkovanie na biskupských synodách, ktorých sa „zúčastnil skoro všetkých“.
Neobišiel ani svoj titulárny chrám, na základe ktorého je počítaný do rímskeho kléru. Ním je Bazilika Svätého kríža jeruzalemského, ktorú na rozdiel od svojho predchodcu navštevoval „pomerne často“, pretože tam mal „nadštandardne aj možnosť bývať“.
Na záver emeritný arcibiskup hlavného mesta Českej republiky lakonicky skonštatoval: „Menovanie za kardinála mi teda neprinieslo nijaké zvláštne pracovné zaťaženie a rozmnoženie povinností. Je to doživotný titul. Celkom iste to však je určitá prestížna záležitosť nielen pre menovaného osobne, ale aj pre diecézu a národ, z ktorého kardinál pochádza.“
Marián Sekerák
Foto: kardinal.cz