Nedeľa Gregora Palamu v byzantskom obrade

Nedeľa Gregora Palamu v byzantskom obrade

Foto: WPFD/flickr.com

Mnísi z Hory Athos, kde bol mníchom aj svätý Gregor Palamas, už mnohé storočia praktizujú Ježišovu modlitbu.

V druhú nedeľu Veľkého pôstu si Cirkev pripomína solúnskeho arcibiskupa Gregora Palamu. Táto slávnosť je zviazaná s udalosťami zo 14. storočia, keď mnohé polemiky vyvolávala téma, či sa človek môže zjednotiť s Bohom. Niektorí teológovia tvrdili, že medzi Bohom a človekom je neprekonateľná priepasť, ktorú nemožno prekonať nijakým úsilím. Ale existovali aj teológovia, ktorí tvrdili, že človek môže uvidieť Boha, môže spoznať Boha a jeho prirodzenosť.

Svätý Gregor Palamas, ktorý bol mnohé roky mníchom na Hore Athos a potom sa stal arcibiskupom v Solúne, obhajoval náuku, pričom sa opieral o učenie svätých otcov, že Boh je neviditeľný a nespoznateľný vo svojej podstate, ale možno ho uvidieť a spoznať skrze jeho pôsobenie alebo energie. Keď táto náuka zvíťazila na Konštantínopolskom koncile, Cirkev rozhodla o slávení pamiatky svätého Gregora Palamu a pripomínaní si týchto princípov v druhú nedeľu po Nedeli triumfu ortodoxie.

Aký je význam tohto učenia pre nás?

Z dejín Cirkvi, z dejín mníšstva a z učenia cirkevných otcov vieme, že existovali ľudia, ktorí vo svojom pozemskom živote dosiahli Boha, neobmedzili sa na poznanie Boha skrze knihy, na pociťovanie jeho prítomnosti skrze modlitbu a účasť na kulte, ale sa pred nimi otvorili nebesia a oni kontemplovali Božieho Ducha ako apoštol Pavol, ktorý v treťom nebi počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie nikto vysloviť (porov. 2 Kor 12,2-4). Takéto osoby žili v rozličných dobách a dosvedčili svoju skúsenosť.

Mnísi z Hory Athos, kde bol aj svätý Gregor Palamas, už mnohé storočia praktizujú Ježišovu modlitbu, ktorá sa zakladá na neustálom vyslovovaní nasledujúcich slov v srdci: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“

Askéti z Hory Athos učia, že keď sa modlitba vyslovuje len rozumom, ako sa to často stáva nám, tak sa zmiešava s mnohým myšlienkami a pokušeniami, ktoré pochádzajú zvonka alebo vychádzajú zvnútra človeka. V tomto režime je veľmi ťažké sústrediť sa, preniknúť do ducha modlitby a cítiť Kristovu prítomnosť.

Athoskí mnísi učia, že ak sa chceme modliť bez prekážok, treba nechať zostúpiť vlastnú modlitbu z mysle do srdca. Vtedy človek prestane myslieť na iné a môže sa sústrediť na to, čo je „jediné potrebné“. A najdôležitejšou vecou v živote človeka je cítiť prítomnosť živého Boha, v rozhovore s Kristom, ktorý nie je prerušovaný ani každodennými starosťami a námahami. Človek môže, držiac svoju myseľ v srdci, recitovať Ježišovu modlitbu a cítiť Božiu prítomnosť, zatiaľ čo pracuje na iných veciach, a jeho telo vrátane rúk koná skutky, ktoré sú potrebné pre jeho pozemský život.

Neprestajne sa modlite

Táto podivuhodná technika modlitby, ktorú rozvíjali na Hore Athos, sa rozšírila v Byzantskej ríši, nielen v mníšskom prostredí, ale aj medzi laikmi a ľudia, ktorí sa ju naučili, mohli uskutočňovať nielen obrazne, ale aj doslovne príkaz apoštola Pavla: „Neprestajne sa modlite“ (1 Sol 5,17). Bez prerušenia svojich každodenných aktivít títo ľudia v srdci neustále recitujú Ježišovu modlitbu a cítia Božiu prítomnosť. Niektorí z týchto ľudí vďaka svojmu štýlu života a skutočnosti, že nikdy nezabúdajú na Božiu prítomnosť, sú napĺňaní špeciálnymi darmi a kontemplujú samotné Božie svetlo, ktoré Spasiteľovi učeníci videli, keď sa pred nimi premenil na vrchu Tábor.

Svätý Gregor Palamas, keď hovoril o tomto svetle, poznamenal, že nie je materiálne alebo fyzické. Toto svetlo nemôžu vidieť fyzické oči, ale zasahuje duchovne srdce. Žiari v ľudskom srdci. Toto svetlo Gregor Palamas definoval ako jedno z pôsobení  Boha: milosť božského pôsobenia, skrze ktoré ľudia objavujú a spoznávajú Boha.

Prijímajme sviatosti

Svätý Gregor Palamas povedal, že Božia podstata je nám neprístupná, že človek nikdy nemôže, mysľou alebo srdcom, pochopiť Boha a zjednotiť sa s ním. Boh vždy zostane tajomstvom pre človeka, ale v tom istom čase so svojou božskou energiou alebo so svojím pôsobením sa on mnohokrát a rozličnými spôsobmi tajomne zjavuje človeku.

Toto sa deje vo sviatostiach, keď človek prijíma Kristove sväté tajomstvá, a nielen mysľou, ale aj srdcom a celou svojou duchovnou a fyzickou prirodzenosťou si uvedomuje, že nemá v sebe chlieb a víno, ale telo a krv vteleného Božieho Syna. To sa deje, keď osoby prichádzajú do chrámu a modlia sa, aby sa prostredníctvom Svätého Ducha chlieb a víno premenili na Kristovo telo a krv. V jednej chvíli cítia, že na oltári už viac nie je chlieb a víno – aj keď si uchovávajú svoje fyzické vlastnosti a aj vlastnú chuť –, ale telo a krv Spasiteľa, ktorý sa ponúka všetkým veriacim, aby sme sa my ľudia modli duchovne zjednotiť s Bohom, a to dušou, srdcom, mentálne a fyzicky.  

Toto božské pôsobenie, ktoré sa prejavuje rozličným a tajomným spôsobom a týka sa každého z nás, je zvlášť evidentné pre niektorých ľudí. Títo ľudia nám zanechali dôkaz, že tieto manifestácie Božej milosti sú možné pre človeka. Keď prichádzame do chrámu a zúčastňujeme sa na sviatostiach Cirkvi, prijímame Božiu milosť, máme účasť na božskej energii, o ktorej hovorí svätý Gregor Palamas.

Triumf ortodoxie

Gregor však povedal tiež, že energia nemôže byť oddeľovaná od Božej podstaty; že keď máme účasť na Božej energii a pôsobení, tak máme účasť na jeho prirodzenosti, pretože separácia medzi podstatou a energiou nie je v samotnom Bohu, ale v našej mysli. Toto je len jeden z pokusov teologicky vysvetliť tajomnú súčinnosť medzi človekom a Bohom, ktorá sa odráža v skutočnosti, že Boh je ponad naše vnímanie, našu myseľ, intelekt, je vždy ponad naše možnosti; ale s tým všetkým Boh je vždy vnútri nás a my ľudia sa skrze sviatosti a modlitbu môžeme s ním duchovne a fyzicky zjednotiť.

V tomto spočíva triumf ortodoxie, ktorý dnes znovu oslavujeme. V minulú nedeľu sme chválili Boha za to, čo dal našej Cirkvi, sväté obrazy, a skrze tieto obrazy, odhliadnuc od toho, kto je zobrazený na ikonách, sa dá odkázať na ich modlitbu a prijať od nich pomoc – či už ide o svätú Božiu Matku, alebo o Pána Ježiša Krista. Zatiaľ čo dnes chválime Boha za skutočnosť, že sa vo svojej tajomnej a nevyjadriteľnej energii, pôsobení otvára „mnohokrát a mnohými spôsobmi“ každému z nás, že naše životy sú plné božskej prítomnosti a božskej energie, božského vlievania, Božej milosti, božského vychádzania, ako povedali iní svätí otcovia, keď z Božej prirodzenosti nám prichádza tajomná milosť a my ľudia máme na nej účasť, cítime ju. Celý náš život sa premieňa, otvára sa výškam neba a dovoľuje nám, hoci naďalej žijeme tu na tejto zemi, mať účasť na Božom kráľovstve.

Usilujme sa opatrovať najsvätejšiu prítomnosť Boha, prosme Pána, aby táto božská energia bola vždy na nás vylievaná. Modlime sa, aby sme mohli byť hodní prijímať božskú energiu takým spôsobom, že celý náš život bude neustálym napredovaním do Nebeského kráľovstva a nech je spoločenstvo s týmto Kráľovstvom už tu na zemi. Amen. 

Ilarion Aljefev (* 1966) je metropolita a vedúci Úradu pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu.

taliančiny preložil otec Ján Krupa.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo