Postoj Ríma voči kresťanskému Východu v dobe Pia IX.

Postoj Ríma voči kresťanskému Východu v dobe Pia IX.

Vyhnanie ruského vyslanca pri Svätej stolici Felixa von Meyendorffa pápežom Piom IX. po tom, ako napadol katolícku vieru. Foto: wikimedia

Pozitívny postoj Ríma len voči liturgickým obradom Východu.

Konflikty medzi Rímom a východnými katolíckymi patriarchátmi dosiahli svoj vrchol v dobe Pia IX. (1846 – 1878). Pápežom Prvého vatikánskeho koncilu prišiel na jednej strane rozhodujúci obrat v prospech východných liturgických obradov, ktoré od tej doby boli kvôli svojej vnútornej hodnote uznávané ako rovnoprávne s latinským obradom. Na druhej strane obdobie Pia IX. svojím sklonom k centralizácii a prísnej unifikácii v celej cirkvi bolo málo otvorené pre osobitný ráz kresťanského Východu v cirkevnom poriadku a hierarchickej štruktúre.

Pius IX. na začiatku svojho pontifikátu zastupoval ešte dovtedy všeobecne bežnú tézu o „praestantia“ latinského obradu pred východnými obradmi. Preto nechcel, aby latinskí katolíci v južnej Itálii chodili na sväté prijímanie pri katolíckych Italo-Grékoch. Aj v jeho encyklike „In suprema Petri Apostoli Sede“ adresovanej katolíckej hierarchii Východu zo 6. januára 1848 zaznieva ešte isté poľutovanie nad tým, že východné obrady sú v niektorých veciach odlišné od liturgie latinskej cirkvi.

No neskôr tento pápež dospel ku skutočnému váženiu si týchto obradov, ktoré sa napriek svojej odlišnosti neprotivia jednote cirkvi, ale prezentujú dôstojnosť a krásu cirkvi (List východným katolíckym hierarchom z 8. apríla 1862). O päť rokov neskôr Pius odstránil prednosť latinských duchovných pred východnými a tým uznal zásadnú rovnosť obradov. To bol veľmi významný pokrok.

Jeruzalemský latinský patriarcha

Avšak postoj pápeža sa nestal tak rýchlo všeobecným postojom v katolíckej cirkvi Západu. Ďalej pôsobila stará averzia voči východným obradom, ktoré boli považované za anomáliu, za niečo, čo by vlastne nemalo byť, za rušenie úplnej jednotnosti v cirkvi. Ako príklad možno uviesť stanovisko jeruzalemského latinského patriarchu Jozefa Valergu v prípravnej komisii týkajúcej sa Východu k Prvému vatikánskemu koncilu. Podľa neho východné obrady znamenajú deliaci múr medzi východnými a západnými kresťanmi a zatemňujú ideu jednoty a nedeliteľnosti cirkvi.

S najväčšou samozrejmosťou Valerga kladie latinskú cirkev do rovnosti s katolíckou cirkvou vo všeobecnosti. Takéto myšlienky Valerga rozvinul aj v memorande predloženom komisii, s ktorým bol spokojný kardinál prefekt Propagandy Alessandro Barnaba, ktorý bol súčasne predsedom tejto komisie. Aj „vedúca kongregácia“ pre prípravnú prácu ku koncilu chválila Valergov sklon odstrániť nešťastný dualizmus medzi latinskou a východnou cirkvou, no predsa len vyjadrila niekoľko pochybností z praktických dôvodov. Toto všetko ukazuje, že postoj latinského patriarchu bol v tej dobe ešte široko rozšírený vo vedúcich kruhoch kúrie a idey pápeža sa ešte nepresadili všeobecne.

Prvý vatikánsky koncil, na čele cirkvi bol v tom čase Pius IX. Foto: wikimedia

Sklon prispôsobiť východný cirkevný poriadok latinskému vzoru

Samotný Pius IX. napriek svojej otvorenosti pre liturgické obrady prejavoval skutočne málo porozumenia pre ostatnú osobitosť kresťanského Východu. Jeho názor, ktorý jasne vyslovil a na jeho uskutočnení energicky pracoval, bol tento: východné katolícke komunity sa majú odlišovať od latinskej cirkvi iba v liturgických obradoch, no v ostatnom, zvlášť v cirkevnom práve a, samozrejme, v teológii a spiritualite, majú byť prispôsobené latinskému vzoru. V uvedenom liste katolíckym hierarchom Východu z januára 1848 Pius oznámil svoj zámer pretvoriť východné cirkevné právo podľa latinského vzoru primerane potrebám doby.  Liturgie však – t. j. v tejto súvislosti len tieto – majú zostať zachované.

V liste katolíckym Arménom z 20. mája 1870 pápež výslovne vysvetľuje, že jeho predchodcovia sa vždy zasadzovali za jednotnosť disciplíny v celej cirkvi. To bol zjavne aj jeho zámer. Už predtým Pius v liste svojmu apoštolskému delegátovi v Konštantínopole (z 24. februára 1870) vyzdvihol, že Svätý stolec nikdy nesľúbil východným kresťanom viac než iba zachovanie liturgických obradov. Cirkevný poriadok musí byť prinajmenšom v tom podstatnom všade rovnaký.

V Ríme v dobe Pia IX. nevideli, že obrad a cirkevné právo i celá ostatná východná osobitosť tvoria skutočne nedeliteľnú jednotu, a cirkev, ktorá uchováva zo svojho duchovného dedičstva iba zlomok, len liturgiu, prestáva byť naozaj východnou a stáva sa neprirodzeným obojakým bytím [či mačkopsom, pozn. prekl.]. Uskutočňovanie takejto myšlienky mohlo len prehĺbiť nedôveru ešte oddelených východných kresťanov voči Rímu.

Pius IX. pristúpil s jemu vlastnou energiou k uskutočňovaniu svojich ideí. V konštitúciách „Reversurus“ pre katolíckych Arménov (1867) a „Cum Ecclesiastica Disciplina“ pre Chaldejcov (1869) zmenil predovšetkým, čo sa týka voľby biskupov a patriarchov, od základu tradičný cirkevný poriadok týchto komunít a prispôsobil ich latinskému právu. V úvode ku konštitúcii pre Chaldejcov výslovne vyhlasuje, že už dlho sa zaoberá zámerom nanovo usporiadať disciplínu vo východných cirkvách, vždy za zachovania liturgických obradov (teda len týchto). Začína novým usporiadaním voľby patriarchov a biskupov.

V konštitúcii „Reversurus“ Pius nezaobalene vyslovuje svoj zámer, že podobné nové smernice vydá aj pre ďalšie východné komunity, teda aj pre melchitov. Až energický odpor východných kresťanov voči týmto novotám, ktoré premieňali štruktúru ich cirkvi, nakoniec odradil pápeža od jeho zámeru.

Pre tradičnú autonómiu patriarchov, ktorá v ich očiach bola zdôvodnená vo zvykovom práve a kánonoch starovekých koncilov a ktorú rešpektovať je povinný aj Svätý stolec, mal málo porozumenia pápež ako Pius IX., ktorý bol hlboko preniknutý povedomím plnosti moci, ktorá prináleží Petrovmu nástupcovi a Kristovmu zástupcovi. Pre neho bola patriarchálna moc iba výlevom najvyššej pápežskej autority a bola úplne závislá od jej ľúbosti.

Konflikty s východnými katolíckymi patriarchami

Tieto protichodné predstavy viedli k ťažkým konfliktom medzi pápežom a katolíckymi Arménmi a Chaldejcami, zvlášť s ich patriarchom Jozefom Audom. Pius IX. zazlieval tomuto patriarchovi i melchitskému patriarchovi Gregorovi Jusofovi najviac to, že definíciu Prvého vatikánskeho koncilu o primáte a neomylnosti prijali len s výhradou zachovania práv a privilégií patriarchov podľa florentskej klauzuly. Koniec koncov aj Florentský koncil bol ekumenickým koncilom aprobovaným pápežom rovnako ako Prvý vatikánsky koncil, a keď prijal túto klauzulu, tak potom musí byť zlučiteľná s primátom.

Gregorov predchodca Maximos III. Mazloum (1833 – 1855) sa ocitol v ťažkom konflikte s Rímskou kúriou, a to v podstate hlavne kvôli tomu, že nástojil na tradičných právach antiochijského patriarchu. V Ríme ho podozrievali, že je schizmatikom, a tieto podozrievania tam nachádzali vieru. Jeho vyhlásenia o podrobení sa neuspokojovali pápeža ani Propagandu Fide. Maximos napokon zomrel ešte pred ozajstným urovnaním sporu.

Postoj Pia IX. voči samostatnému cirkevnému právu a tradičnej relatívnej autonómii východných kresťanov bol aj postojom vedúcich kruhov v Ríme. Prípravná komisia k Prvému vatikánskemu koncilu sa vyslovila jednoznačne za odstránenie východnej disciplíny, pokiaľ nesúvisí bezprostredne s liturgiou. Namiesto nej malo byť zavedené neporovnateľne lepšie latinské cirkevné právo.

Latinský patriarcha Jozef Valerga navrhol, aby koncil vyhlásil, že všetky jeho disciplinárne predpisy majú platiť aj pre východných kresťanov. Komisia zdôvodnila svoje návrhy poukazom na jednotu cirkvi, ktorá vyžaduje aj unifikáciu disciplíny. Rozdiely v cirkevnom práve vznikli cez schizmu. Toto Valergovo tvrdenie je historicky neudržateľné. Podľa komisie konečne musí byť odstránený dualizmus v cirkvi. To je názor aj Svätého stolca.

Je zrejmé, že tento postoj nebol spôsobilý vzbudiť dôveru medzi oddelenými východnými kresťanmi. Nebolo jasné, ako sa prax Svätého stolca dá zlúčiť so skoršími prísľubmi. V dobe Leva XIII. barnabita Cesare Tondini de' Quarenghi v memorande pre kardinálsku komisiu pre opätovné zjednotenie poukázal na túto nedôveru východných kresťanov a ich dôvody:  Zdanlivý protiklad medzi prísľubmi Svätého stolca a jeho skutočným postupovaním vyvolal medzi východnými kresťanmi „absolútny nedostatok dôvery voči Svätému stolcu ako takému“. Toto všetko bolo následkom neúmyselnej dvojznačnosti, ktorou bola zaťažená už florentská klauzula a všetky neskoršie vyhlásenia pápežov v tom istom zmysle.

Extra Ecclesiam nulla salus

V jednom bode Pius IX. prejavil ústretovosť voči oddeleným východným kresťanom, totiž v otázke možnosti spásy pre kresťanov nespojených s Rímom. Opakuje síce vetu známu všetkým ako princíp viery: „Extra Ecclesiam nulla salus“ („mimo Apoštolskej Rímskej cirkvi nemôže byť nikto zachránený“), no interpretuje ju tak, že nevylučuje spásu pre kresťanov, ktorí sú nezavinene oddelení od Rímskej cirkvi. Kto trpí neprekonateľnou nevedomosťou o pravom náboženstve, nie je v Božích očiach zaťažený vinou, ktorá by ho od počiatku vylučovala z dosiahnutia spásy. Toto konštatovanie sa nachádza v príhovore „Singulari quadam“ z 9. decembra 1854. Podľa nášho poznania je to prvý raz, že nejaký pápež jasne vyslovuje možnosť spásy pre kresťanov, ktorí sú nezavinene oddelení od cirkvi.   

V inej otázke je však postoj Pia IX. jednoznačne rigorózny, a síce prísnejší než postoj niektorých jeho predchodcov, totiž v otázke jurisdikčných právomocí biskupov oddelených od Svätého stolca. Vo svojej encyklike „Etsi nulla luctuosa“ z 21. novembra 1873 pápež konštatuje: „Už základy katolíckej náuky jasne ukazujú, že nemôže existovať legitímny biskup, ktorý nie je spojený spoločenstvom viery a lásky so skalou, na ktorej je postavená Kristova cirkev... ‚Kto sa oddelí od napojenia na cirkev a kolégium kňazov, nemôže mať moc biskupa‘ (Cyprián).“

Zdroj: Wilhelm de Vries: Orthodoxie und Katholizimus: Gegensatz oder Ergänzung?, Herder Freiburg – Basel – Wien 1965.

Z nemčiny preložil o. Ján Krupa. Vychádza s láskavým súhlasom vydavateľstva HERDER.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo