Vatikán ťahá pri rokovaniach s Čínou za kratší koniec

Svätá stolica minulý týždeň oznámila tri dôležité rozhodnutia, ktoré sú výsledkom niekoľkoročných rokovaní s Čínskou ľudovou republikou.

V prvom prípade ide o prijatie Predbežnej dohody o menovaní biskupov, ktorú podpísal podsekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi Antoine Camilleri a zástupca čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Chao. Jej znenie zverejnené nebolo.

V druhom prípade ide o obnovenie plného cirkevného spoločenstva so všetkými čínskymi biskupmi, ktorí boli v uplynulých rokoch vysvätení bez súhlasu Svätej stolice. Spolu ide o siedmich biskupov.

V treťom prípade ide o zriadenie novej diecézy Chengde v čínskej provincii Hebei. Portál Vatican Insider zdôraznil, že ide o historicky prvú diecézu zriadenú po nástupe komunizmu.

Toto sú holé fakty. Omnoho dôležitejšie je však to, čo vyjadrujú, aké reakcie vyvolali a aké budú mať dôsledky.

Hlasy za aj proti

V posledných rokoch sa opakovane hovorilo o tom, že čoskoro môže dôjsť k významnému prielomu v čínsko-vatikánskych vzťahoch, ktoré boli od roku 1949, keď sa k moci dostali komunisti Mao Ce-tunga, na bode mrazu.

K vyhroteniu situácie opakovane dochádzalo pri každej biskupskej vysviacke, ktorá sa uskutočnila bez súhlasu pápeža. Naposledy sa tak stalo v roku 2012, keď bol za biskupa diecézy Harbin vysvätený Yue Fusheng. Svätá stolica následne vydala vyhlásenie, že vysviacka je neplatná a Fusheng upadá do exkomunikácie.

Keďže zachovanie apoštolskej postupnosti pri svätení nových biskupov je pre katolícku cirkev najvyššou prioritou, vatikánski diplomati sa pri rokovaniach s čínskou stranou dlhodobo snažili dosiahnuť nejaké obojstranne prijateľné riešenie. Zároveň s tým sa usilovali o nastolenie jednoty medzi samotnými veriacimi, ktorí – zjednodušene povedané – musia často lavírovať medzi vernosťou štátu a vernosťou cirkvi.

Kým teda Vatikánu išlo o veľa, Číne, okrem malého plusového bodu v očiach medzinárodnej verejnosti, nejde o nič. Z takýchto rokovacích pozícií vzišla široko diskutovaná Predbežná dohoda o menovaní biskupov.

Čínski pútnici na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto – TASR/AP

Ako naznačuje nadpis dokumentu a diplomatická váha signatárov, ktorí ju podpísali, ide o prvý opatrný pokus nastoliť medzi Vatikánom a Čínou obojstranne prijateľný modus vivendi.

„Toto nie je koniec procesu, je to začiatok,“ zdôraznil hovorca Svätej stolice Greg Burke. „Cieľ dohody nie je politický, ale pastoračný, keďže umožňuje veriacim mať biskupov, ktorí sú v jednote s Rímom, ale zároveň sú uznávaní čínskymi autoritami.“

Spokojnosť neskrýval ani štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin: „Prvýkrát po mnohých desaťročiach sú všetci čínski biskupi v plnom spoločenstve s rímskym biskupom.“

Prečítajte si aj
Rozhovor s hongkonským kardinálom Zen Ze-kiunom Zdieľať

Naopak, omnoho striedmejší bol vo svojich vyjadreniach pápež František. „Viete, že keď sa dosiahne dohoda o mieri alebo sa čosi vyjedná, obe strany niečo strácajú, taká je zákonitosť,“ povedal pápež František pri návrate z apoštolskej cesty v pobaltských krajinách. To už musel reagovať na kritické reakcie, ktoré poukazovali práve na to, že celá dohoda má jasného víťaza a porazeného.

„Zlá dohoda je za týchto okolností horšia ako žiadna, pretože kompromituje morálnu autoritu cirkvi, čo ďalej oslabuje jej evanjeliovú misiu,“ vyhlásil americký spisovateľ a publicista George Weigel. „Pápež to stále môže zastaviť a mal by tak urobiť.“

Načasovanie oznámenia dohody je nešťastné aj podľa Benedicta Rogersa z ľudskoprávnej organizácie Christian Solidarity Worldwide, podľa ktorého Čína v poslednom období zintenzívnila zásahy do náboženskej slobody. „Zatvárajú alebo ničia kostoly, strhávajú kríže, zakazujú deťom navštevovať bohoslužby, duchovní sú vo väzení a právnici obhajujúci veriacich ľudí zmizli,“ povedal Rogers pre Catholic Herald s tým, že podpis dohody s Čínou je pre Vatikán príliš veľkým rizikom.

Ako je to s čínskymi biskupmi a diecézami

Pohľad zvonku vyzerá jednoznačne: v Číne pôsobí oficiálna cirkev napojená na mocenské ústredie v Pekingu, ktoré reprezentuje Vlastenecké združenie čínskych katolíkov, a podzemná cirkev verná Rímu.

Minulý rok však v oficiálnom vatikánskom vydavateľstve vyšla publikácia vatikanistu Gianniho Cardinaleho s názvom Biskupi v zemi Konfucia, ktorá dokladá, že situácia je podstatne zložitejšia.

V Číne sa momentálne nachádza 74 diecéz obsadených biskupmi. Väčšina z nich, 53, pôsobí so súhlasom Vatikánu aj Číny.

Až do aktuálneho rozhodnutia Vatikánu prijať do plného cirkevného spoločenstva (inými slovami sňať exkomunikáciu) ôsmich biskupov (jeden z nich medzičasom zomrel), títo pôsobili bez cirkevného súhlasu. Ako zdôraznil pápež František, toto rozhodnutie neprišlo iniciatívne z jeho strany, ale každý z nich ho musel osobne požiadať o prejav milosrdenstva.

„Súčasne ich žiadam, aby konkrétnymi a viditeľnými skutkami vyjadrili obnovenú jednotu s Apoštolskou stolicou a s miestnymi cirkvami po celom svete a aby ostali vernými napriek ťažkostiam,“ apeloval na nich František aj verejne prostredníctvom posolstva, ktoré tento týždeň adresoval čínskym katolíkom a celej cirkvi.

Okrem 60 teraz už legitímnych katolíckych biskupov v Číne pôsobí aj 17 biskupov, ktorí boli právoplatne vysvätení, ale nemajú štátny súhlas.

Najtragickejšie sú prípady dvoch biskupov verných pápežovi, ktorí sú dlhodobo nezvestní, a šanghajského biskupa Ma Daqina, ktorý je od roku 2012 v domácom väzení.

Okrem diecéznych a pomocných biskupov v krajine žije aj 14 emeritných biskupov, z ktorých piati majú a deviati nemajú štátny súhlas.

Komplikované je to aj s cirkevno-územnou správou. Svätá stolica uznáva 137 diecéz a apoštolských prefektúr. Čína však registruje len 97 diecéz, ktorých hranice sa zväčša prelínajú s hranicami územnosprávnych celkov. Viacero „cirkevných“ aj „štátnych“ diecéz je pritom vakantných.

Osobitný status majú diecézy Hongkong a Macao, ktorých biskupov menuje pápež slobodne.

„Sú miesta, kde je tajná cirkev silná a oficiálna slabá. Naopak, niekde je oficiálna silná a podzemná zase malá. Avšak, čo je zaujímavé, na mnohých miestach je oficiálna cirkev veľmi blízka podzemnej, sú na strane pápeža, hoci ich biskup je viac na strane vlády ako s pápežom. Niekde tieto dve časti cirkvi zápasia medzi sebou, ale na mnohých žijú pokojne spolu,“ ponúkol pohľad zvnútra v rozhovore pre postoj hongkonský kardinál Zen Ze-kiun.

Najťažšie sa Vatikánu počúva kritika od 86-ročného hongkonského kardinála Zen Ze-kiuna, ktorý snahy o dohodu s Čínou dlhodobo kritizuje. „Musíte si uvedomiť, že stojíte pred diablom. Keď niečo diabol žiada a vy mu to dáte, to nie je milosrdenstvo. To je zrada!“ vyhlásil v minuloročnom rozhovore pre Postoj kardinál Zen. „My máme silu a musíme ustupovať. Neuveriteľné!“

Podobne reagoval aj pre agentúru Reuters krátko pred oznámením dosiahnutej dohody. Na kardinálovi Parolinovi nenechal suchú ani jednu nitku. „Mal by rezignovať,“ povedal hongkonský kardinál s tým, že Parolin je dobrým diplomatom, ale chýba mu viera a zmierom s Čínou zradil čínskych katolíkov verných Rímu.

Zároveň však dodal, že k tejto téme sa už viac vyjadrovať nebude. „Nechcem bojovať proti Svätému Otcovi,“ zdôraznil kardinál Zen. Zopakoval tak svoj postoj z minulosti, že nech už bude rozhodnutie pápeža akékoľvek, bude ho rešpektovať.

Pápež František požehnáva čínskych kresťanov počas generálnej audiencie vo Vatikáne v roku 2017. Foto – TASR/AP

Samotný pápež akoby cítil na chrbte vyčítavý pohľad kardinála Zena (aj keď jeho nástupca na čele Hongkonskej diecézy, 79-ročný Tong Hon, dohodu podporuje) a v stredu vydal posolstvo adresované čínskym katolíkom a celej cirkvi.

„U niektorých povstali pochybnosti a rozpaky, iní majú dojem, akoby sa ocitli opustení Svätou stolicou, a zároveň si kladú trýznivú otázku o hodnote utrpenia, ktoré podstúpili kvôli vernosti Petrovmu nástupcovi,“ napísal pápež, aby vzápätí ocenil hrdinstvo čínskych katolíkov, ktorí napriek všetkým príkoriam nesklonili hlavu.

Kto bude mať posledné slovo

Aj keď reakcie na aktuálnu dohodu sú horúce a na prvý pohľad sa zdá, že Vatikán urobil oveľa viac ústupkov ako Čína, stále nepoznáme to najdôležitejšie – jej presné znenie.

„Je nemožné si predstaviť, že akékoľvek meno, ktoré vyberie tento zmanipulovaný režim, nebude len komunistickou bábkou,“ napísal Weigel v komentári s názvom Ďalší vatikánsky diplomatický omyl.

Pápež František však v reakcii na novinársku otázku počas letu z Pobaltia povedal, že o možných kandidátoch na biskupa bude prebiehať medzi Vatikánom a Čínou dialóg, ale posledné slovo bude mať napokon pápež. „Menuje Rím, menuje pápež, to je jasné,“ zdôraznil František.

S takýmto postupom – ako to naznačil v rozhovore pre Postoj – by nemusel mať problém ani samotný kardinál Zen.

Kým však nepoznáme presné znenie dohody, všetko sú to len dohady. Čo presne bolo dohodnuté, sa dozvieme až potom, keď bude jej text verejný alebo bude menovaný nový čínsky biskup.

Ak však bude Vatikán tlačený Pekingom k prílišným ústupkom alebo ak bude Čína dohodu otvorene zneužívať, nielenže sa potvrdia slová skeptikov, ale po zdanlivom posune vo vzájomných vzťahoch môže dôjsť k ich nenávratnému poškodeniu.

„Nejde o improvizáciu, ale o cestu, skutočnú cestu,“ uisťoval František novinárov počas letu z Tallinu do Ríma. Tak uvidíme.