Príbeh oklamaného gréckeho cisára

Príbeh oklamaného gréckeho cisára

Neustále mu sľubovali výdatnú pomoc, keď sa pripojí k latinskej cirkvi a svojich poddaných bude viesť k cirkevnej únii.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Mlčanie Konštantínopolu bolo prelomené prekvapivým spôsobom. Grécky cisár Ján V., ktorý triumfoval nad Jánom Kantakuzenom, poslal za sprostredkovania latinského biskupa Pavla zo Smyrny a Gréka Mikuláša Sigera slávnostný list datovaný 15. decembra 1355, ktorý obsahoval plán pre psychologickú prípravu Grékov na cirkevnú úniu.

Cisár prosil, aby mu ihneď poslali na pomoc dve lode a oddiel vojakov. Ako protidar ponúkal svoje osobné podrobenie sa pápežovi, navyše svojho druhého syna ako rukojemníka, ďalej výchovu svojho dediča Latiníkom a otvorenie centier pre latinskú kultúru v Konštantínopole.

Ján V. takisto sľúbil, že dobre prijme prípadného pápežského legáta a bude s ním úprimne spolupracovať. Legát dostane palác a chrám v gréckom hlavnom meste a plnú moc povyšovať do vysokých pozícií duchovných, ktorí sú priateľskí voči Západu.

Pápežova reakcia na cisárovu ponuku

Odpoveď pápeža Inocenta VI. na túto neočakávanú správu bola umiernená, ale pozitívna. Jedinou podmienkou, ktorú kládol pre poskytnutie požadovanej pomoci, bolo to, že Ján sa má osobne zrieknuť schizmy „attestatione vocis propriae“ (svedectvom svojho vlastného hlasu).

Cisár to urobil pred vyslancami pápeža a mnohými biskupmi, ako oznámil Inocentovi v liste zo 7. novembra 1357, v ktorom pápeža upozornil aj na to, že konverzia všetkých Grékov bude pomalým procesom. Cisár tu prvý raz hovoril aj o možnosti, že osobne navštívi Rím. Pri tej istej príležitosti prijal Eucharistiu z rúk legáta Petra Tomáša.

Inocent mu však nemohol poslať všetku tú vojenskú pomoc, ktorú požadoval. Ale pápež robil, čo bolo v jeho silách. V inštrukciách pre svojho legáta, ktorý mal viesť operáciu flotilovej ligy (bol to ten istý Peter Tomáš), pápež nariadil, že so zreteľom na Jánov prestup na katolicizmus a na jeho prísľub, že privedie svoj ľud k rovnakému kroku, má byť vykonané všetko, aby sa mu pomohlo vytrhnúť Turkom kresťanské územia. A okrem toho pápež prepožičal činnosti ligy postavenie križiackej výpravy so všetkými duchovnými a materiálnymi pomocami, ktoré boli s tým spojené.

Pozostatky z fresky cisára Jána V. na stene chrámu Hagia Sofia (vpravo). Zdroj: hagiasophiaturkey.com

Iniciatívy flotilovej ligy

Je isté, že legát prišiel s niekoľkými loďami do Konštantínopolu a že táto liga úspešne zaútočila na Lampsakos (pravdepodobne v lete 1359), čo oslobodilo Konštantínopol prinajmenšom z jednej strany od nebezpečenstva. Ale Peter Tomáš ochorel a liga ochabovala práve v čase, keď osmanskí Turci obnovili tlak na Európu. V roku 1361 zabrali Hadrianopol.  

Peter z Lusignanu

Za akciou ligy nasledovala intenzívna činnosť Petra z Lusignanu, kráľa Cypru, s cieľom priviesť Západ k účasti na všeobecnej križiackej výprave. Grécky cisár prosil pápeža (Urbana V., 1362 – 1370), aby Konštantínopol nebol pritom obťažovaný, a dostal uistenia v tomto zmysle. Ale križiacka výprava sa neuskutočnila a nový pokus oživiť ligu sa takisto nevydaril.

Rokovania gréckeho cisára a uhorského kráľa

Došlo k vytýčeniu nového plánu križiackej výpravy, pri ktorom mal hrať hlavnú rolu uhorský kráľ Ľudovít z Anjou. Ale ten namiesto toho napadol kresťanských Bulharov. Ján V. prišiel v roku 1366, aby osobne zastupoval svoju vec pri Ľudovítovi, ktorý sľuboval všetko možné.

Následne šli vyslanci v Jánovom a Ľudovítovom mene k pápežovi. Plán, ktorý predložili, bol výborný: Ľudovít by viedol vojsko, Benátky prisľúbili lode, pápež vyhlásil túto expedíciu za križiacku výpravu a viedol ju, nie do Palestíny, ale proti Turkom v Európe a Malej Ázii. To bolo presne to, čo si grécky cisár želal.

Cisárovo zajatie

S pápežovou odpoveďou cisár dostal súčasne jeden exemplár vyznania viery a prísahy, ktorú takmer jedno storočie predtým zložil grécky cisár Michal VIII. Ján sa vydal na cestu do Ríma. Ale na ceste ho chytil a zdržal v zajatí kráľ Bulharska, a Ľudovít Uhorský nerobil nič pre jeho oslobodenie. Znovu slobodným sa stal, až keď jeho synovec Amadeus Savojský po tom, čo odňal Gallipoli Turkom (23. august 1366), napochodoval do Bulharska, aby ho oslobodil. Táto Amadeova expedícia, ktorá bola súkromnou výpravou, bola jediným výsledkom križiackej výpravy, na ktorej kázanie sa vydalo toľko námahy.

Pápež Inocent VI., foto: wikimedia

Cisárov prísľub

Ďalším výsledkom Amadeovej rytierskosti bol prísľub cisára Jána Palaiologa, že pôjde k pápežovi a osobne v Ríme zloží vyznanie viery. Amadeus a Pavol, latinský patriarcha Konštantínopolu (neskôr biskup Smyrny), priniesli spolu s ôsmimi Grékmi toto posolstvo pápežovi, ktorého stretli vo Viterbe na ceste do Ríma (7. október 1367). Informovali ho aj o veľmi rozšírenej dobrej vôli v gréckej cirkvi a o stálom príleve konvertitov do latinskej cirkvi.

Pavol a Amadeus boli v skutočnosti spolu s patriarchami Alexandrie a Jeruzalema prítomní na jednej synode, ktorá bola zvolaná, aby rokovala o otázke únie. Výsledok nebol nevýhodný, no bola k nemu doplnená zvyčajná podmienka, že k únii musí dôjsť skrze všeobecný koncil, na ktorom musí byť umožnená slobodná diskusia o všetkých sporných bodoch.

Konštantínopolský patriarcha Filoteos oznámil tento výsledok ochridskému arcibiskupovi. Považoval to za už dohodnuté, že miestom koncilu bude Konštantínopol, a naliehal na arcibiskupa, aby osobne prišiel a priviedol so sebou všetkých svojich prelátov, aby sa zaistilo pravoslávnej cirkvi víťazstvo, o ktorom v žiadnom prípade nepochyboval.

Nevieme, čo si pápež myslel o tejto časti posolstva vyslancov. Že bol vo všeobecnosti spokojný, to vyplýva zo skutočnosti, že 3. novembra poslal 23 búl s výzvou k únii rozličným adresátom, Latiníkom i Grékom: kléru, konštantínopolským mníchom a dokonca aj excisárovi Jánovi Kantakuzenovi, ktorý sa stal mníchom. Ale všetky jeho buly nehovorili nič o pomoci pre grécke hlavné mesto a o všeobecnom koncile.

Latinský patriarcha Pavol šiel späť do Konštantínopolu, aby hovoril v prospech Svätého stolca. Ale keďže nemohol dať žiadne uistenie, ani čo sa týka pomoci, ani čo sa týka koncilu, zdá sa, že vzbudil málo záujmu. Prinajmenšom sa to javí vyplývať z listu, ktorý mu napísali z Ríma 28. októbra 1368 s výzvou, aby vytrval tak dlho, „kým jestvuje nejaká nádej“ na splnenie cisárových prísľubov.

Grécky patriarcha začal vyjednávať so Srbskom a podnikol v Konštantínopole protiopatrenie proti tendencii k prestupu do latinskej cirkvi. Urban sa usiloval oživiť flotilovú ligu, ale zavraždenie Petra z Lusignanu (16. január 1369) znamenalo vypadnutie najnadšenejšieho člena ligy.

Cisárova únia

Koncom augusta 1369 prišli patriarcha Pavol a Demetrius Cynodes do Viterba a priniesli správu o príchode cisára. Ján V. dosiahol Neapol 7. augusta a Rím niekoľko dní pred pápežom, ktorým tam došiel 13. októbra. Osemnásteho októbra Ján súkromne zložil vyznanie viery a zrieknutie, 21. októbra bolo oznámené jeho zmierenie s cirkvou.

Cisár sa približoval k pápežovi, ktorý sedel na stupienkoch Petrovej baziliky, trikrát pokľakol, pobozkal pápežovi nohu, ruku a líce, potom počas tónov Te Deum vstúpil do baziliky a zúčastnil sa na pápežskej omši. V januári musel podpísať ďalšie vyhlásenie takého obsahu, že výraz „Rímska cirkev“ vo vyznaní viery znamená „cirkev Ríma“.

Pápež Inocent VI. Foto: wikimedia

Prvého februára cisár urobil výhodnú dohodu o svojich dlhoch s vyslancami Benátok a v marci 1370 sa vydal do Neapola, aby sa cez Benátky vrátil domov. Zostal približne jeden rok v meste lagún, pretože mu stroskotal plán, že predá ostrovy Tenedos a Signoria, aby takto vyrovnal svoje dlhy a získal potrebné peniaze v hotovosti. Preto bol zadržiavaný v Benátkach. Volanie o pomoc podnietilo jeho druhého syna Manuela, aby mu priniesol prostriedky potrebné na jeho oslobodenie. Konštantínopol cisár dosiahol v máji 1371.  

Medzitým list Urbana konštantínopolskej cirkvi s dátumom 22. február 1370 oznámil cisárovo prijatie do Rímskej cirkvi a vyzval všetkých Grékov, aby napodobnili jeho príklad. List bol adresovaný „všetkým prelátom chrámov a kláštorov, akokoľvek sa volajú, a kléru a mníchom mesta Konštantínopol a ďalším častiam Grécka“. Pápež doslova napísal: „Navyše sme z radu závažných dôvodov nepovolili zvolanie synody latinských a gréckych prelátov, ktorú si mnohí – ako sme počuli – márne želali, aby body, v ktorých sa Vy odchyľujete od Západu a aj od niektorých na Východe, neboli vystavované pochybnosti a diskusii a aby sme nenahradili neužitočnými spormi starú vieru novou vierou. Ide o pravdy, ktoré zodpovedajúc učeniu svätej Rímskej cirkvi sú známe ako isté, pretože sú dokázané svedectvom Písma a slovami a výrazmi svätých učiteľov, tak latinských, ako aj gréckych, a vierou apoštolov.“

Pozostatky z fresky cisára Jána V. na stene chrámu Hagia Sofia (vpravo). Zdroj: hagiasophiaturkey.com

Urban sa vrátil späť do Avignonu a zomrel krátko potom. Dvadsiateho šiesteho septembra 1371 Turci spôsobili ničivú porážku Srbom pri rieke Marica. To bol alarmujúci signál, ktorý oznamoval nebezpečenstvo, nielen pre Konštantínopol, ale aj pre ďalšie kresťanské mocnosti na Balkáne a dokonca pre severnejšie položené krajiny.

Gregor XI. (1370 – 1378) povolal kresťanské kniežatá, aj Jána V., na kongres do Téb. No spory zabránili tomuto stretnutiu. Pápež sa ďalej energicky zasadzoval za túto spoločnú vec kresťanov a proti odmietaniu Uhorska spolupracovať (1373). Ďalšie pápežove úsilia v roku 1374 zostali bez úspechu.

Sklamaný cisár

Potom sa objavili fámy, že Gréci uzavreli spojenectvo s Turkami. V skutočnosti Ján V. stále znova zažíval sklamanie. Dvadsať rokov sa usiloval dosiahnuť pomoc od kresťanského Západu, ktorá by mu umožnila odporovať útokom neveriacich na Východe. Neustále mu sľubovali výdatnú pomoc, keď sa pripojí k latinskej cirkvi a svojich poddaných bude viesť k cirkevnej únii. A hoci sa Ján osobne podrobil, nedostalo sa mu nijakej pomoci – s výnimkou nepriameho uľahčenia, o ktoré sa mu postarala flotilová liga počas tých troch rokov, čo ju viedol Peter Tomáš, a odhliadnuc od expedície Amadea Savojského, súkromnej výpravy, ktorá trvala jeden rok a potom bola na konci.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo