Mysticizmus svätého Ignáca Antiochijského

Mysticizmus svätého Ignáca Antiochijského

Ignác neuznáva nezávislosť jednotlivca v duchovnom živote. Pripúšťa len zjednotenie so Spasiteľom, ktoré sa dosahuje liturgickým kultom.

Ignáca, ktorý bol druhým antiochijským biskupom a do čela tejto cirkvi nastúpil po Evodiovi, rímske úrady odsúdili na zápas so šelmami za vlády cisára Trajána (98 – 117). Prikázali mu prísť zo Sýrie do Ríma, aby tam podstúpil martýrium. Počas cesty do večného mesta v sprievode vojakov Ignác napísal sedem listov, ktoré predstavujú jedinú zachovanú pamiatku jeho intenzívnej činnosti.

Zo Smyrny poslal Ignác láskyplné pozdravy členom Rímskej cirkvi. Prosil ich, aby nepodnikali nič, čo by mohlo prekaziť jeho najvrúcnejšiu túžbu zomrieť pre Krista. Pretože smrť bola pre Ignáca len počiatkom pravého života: „Aké skvelé je byť zapadajúcim slnkom, ďaleko od sveta, smerom k Bohu. Kiež by som mohol vyjsť v jeho prítomnosti!“ (Rom. 2,2). „Obávam sa, že vaša láska by mi mohla uškodiť. Ja už nikdy nebudem mať podobnú príležitosť dosiahnuť Boha. Som Božou pšenicou a melú ma zuby šeliem, aby som bol uznaný za čistý Kristov chlieb“ (Rom. 1,2; 2,1; 4,1).

Napodobňovanie Krista

Nielen Ignácova kristológia uvádza do súladu teologickú doktrínu svätého Pavla s teologickou doktrínou svätého Jána, ale aj jeho mysticizmus nesie pečať obidvoch apoštolov. Pavlovská myšlienka spojenia Krista s Cirkvou sa snúbi s jánovskou myšlienkou života v Kristovi. Z toho pozostáva ideál uprednostňovaný Ignácom: napodobňovanie Krista.

Azda nijaký autor z prvých čias kresťanstva nekáže tak výrečne ako Ignác o „napodobňovaní Krista“. Ak chceme žiť život Krista a Boha, musíme si osvojiť aj ich princípy a ich cnosti:     

„Telesní ľudia nemôžu robiť duchovné skutky ani duchovní ľudia telesné skutky, podobne viera nestrpí skutky neviery ani neviera skutky viery. Napriek tomu to, čo robíte podľa tela, sa premení na duchovné, pretože vy robíte všetko v Ježišovi Kristovi“ (Eph. 8,2).

Ako Kristus napodobňoval svojho Otca, tak my máme napodobňovať Krista: „Buďte napodobňovateľmi Ježiša Krista, ako je on napodobňovateľom svojho Otca“ (Phil. 7,2). Ale toto napodobňovanie Krista nespočíva len v dodržiavaní morálneho zákona. Ak sa usiluje byť životom, ktorý sa neodcudzuje Kristovmu učeniu, chce sa tiež prispôsobiť zvlášť jeho utrpeniu a jeho smrti. Hľa, prečo Ignác úpenlivo prosí Rimanov: „Nechajte, aby som bol napodobňovateľom utrpenia svojho Boha“ (Rom. 6,3).

Myšlienka podobať sa Pánovi roznecuje Ignácov zápal a nadšenie pre mučeníctvo: v mučeníctve vidí dokonalé napodobnenie Krista. Byť skutočným učeníkom podľa Ignáca znamená byť pripraveným obetovať život za Krista:

„Ja ešte nie som dokonalý v Ježišovi Kristovi. Až teraz začínam byť [jeho] učeníkom a prihováram sa vám ako svojim spoluučeníkom“ (Eph. 3,1).

„Odpustite mi, viem dobre, čo mi chýba. Teraz začínam byť skutočným učeníkom. Nech ma nijaká z viditeľných alebo neviditeľných vecí nezadrží od dosiahnutia Ježiša Krista. Nech ma postihne oheň, kríž, zápas do šelmami, trhanie, rezanie, lámanie kostí, odsekávanie údov, drvenie celého tela, najhoršie pokúšania démonom, len nech dosiahnem Ježiša Krista! Nič by mi neosožil celý svet a ríše tohto sveta. O koľko skvelejšie je pre mňa zomrieť pre Krista Ježiša, než vládnuť nad celou zemou až do končín sveta! Hľadám toho, ktorý zomrel za nás. Chcem toho, ktorý pre nás vstal z mŕtvych. Hľa, blízko je chvíľa, keď budem zrodený. Majte so mnou súcit, bratia! Nezabráňte, aby som sa narodil do života! Nechcite moju smrť! Niekoho, kto chce byť Božím, nevydajte svetu ani zvádzaniam matérie! Nechajte, aby som dosiahol čisté svetlo! Keď tam dôjdem, budem skutočne človekom (Rom. 5,3-6,3).

„A teda, prečo som sa ponúkol smrti prostredníctvom ohňa, meča, zvierat? Byť blízko meču je byť blízko Bohu, byť so zvieratami je byť s Bohom. Len nech je to v mene Ježiša Krista. Aby som sa pripojil k jeho utrpeniu, znesiem každú vec, pretože mi dáva k tomu silu on, ktorý sa stal bezchybným človekom“ (Smyrn. 4,2).

Prebývanie Krista v nás

Pavlovská myšlienka prítomnosti Boha v ľudskej duši je jednou z tém, ktoré preferoval svätý Ignác Antiochijský. Kristovo božstvo prebýva v duši kresťanov ako v chráme:

„Robme teda všetko (v istote), že on býva v nás, aby sme boli jeho chrámami, a on nech je v nás naším Bohom, ktorý skutočne je a ktorý sa zjaví našim očiam, ak ho milujeme správnym spôsobom“ (Eph. 15,3).

Ignác je tak zaujatý myšlienkou tejto prítomnosti, že vytvára nové pojmy v náboženskom slovníku svojej doby. Kresťanov nazýva theophoroi, christophoroi, naophoroi: „A tak teda vy všetci ste spoločníkmi na ceste, Bohonoscami, chrámonoscami, Kristonoscami“ (Ef. 9,2). A aj sebe samému dáva tento titul Theophoros – Bohonosec. Všetky Ignácove listy sa začínajú slovami: „Ignác, nazývaný aj Bohonosec“.

Byť v Kristovi

Ale nie iba Kristus je v nás. My tvoríme jednotu s ním. Všetci kresťania sú spojení jeho božským zjednotením. Ignác neustále opakuje formulu svätého Pavla: „byť v Kristovi“. Túži „byť nájdený v Ježišovi Kristovi“. „Spojenie s Ježišom Kristom je putom, ktoré zjednocuje všetkých kresťanov“. Ignác úpenlivo prosí Efezanov, aby boli napodobňovateľmi Pána, „aby ste vo všetkej čistote a miernosti zostali v Ježišovi Kristovi v tele a v duchu“ (10,3). V Liste Magnezijčanom píše, že sa modlí za cirkvi:

„Vyprosujem pre ne zjednotenie s telom a duchom Ježiša Krista, ktorý je naším večným životom, (zjednotenie) vo viere a láske, od ktorých nič nie je vzácnejšie, a, čo je dôležitejšie, (zjednotenie) s Ježišom a s Otcom (1,2).

Ignác neúnavne opakuje, a toto je základný znak jeho myslenia, že kresťania sú zjednotení s Kristom, len ak tvoria jednotu so svojím biskupom vierou, poslušnosťou a hlavne účasťou na božskom kulte. Ignác neuznáva nezávislosť jednotlivca v duchovnom živote alebo v mystickom zjednotení s Kristom. Pripúšťa len jediné zjednotenie so Spasiteľom, zjednotenie, ktoré sa dosahuje liturgickým kultom. Ignácov mysticizmus je založený na myšlienke božského kultu: inými slovami, nie je založený na individuálnej duši, ale na komunite veriacich, ktorá funguje ako liturgické telo. Toto je tiež dôvodom, prečo Ignácova mystická terminológia a spiritualita, ktorá oduševňuje jeho štýl, vykazuje záľubu v symboloch a výrazoch, ktoré sú prevzaté z kultu a z liturgie.

Zdroj: Johannes Quasten, Patrologia, Vol. I fino al Concilio di Nicea, Marietti 1980. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo